S nástupom vlády Roberta Fica sa slovenské médiá dostali pod silný tlak, ktorý odhaľuje ich zraniteľné postavenie v systéme, kde politika a nezávislá žurnalistika musia koexistovať. Od zmien vo verejnoprávnej televízii až po odchody kľúčových osobností z komerčných televízií či vznik nových projektov – situácia v médiách je momentálne turbulentná.
Zmena verejnoprávnej inštitúcie
Transformácia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) ukázala, aké krehké sú základy verejnoprávnych médií. Legislatívna zmena, podporovaná premiérom Robertom Ficom a SNS, vyvolala ostrý nesúhlas časti zamestnancov, výstražné štrajky, protesty verejnosti a spochybňovanie nezávislosti tejto inštitúcie.
STVR od 1. júla vedie Igor Slanina. Pozíciu dočasne povereného štatutára STVR mal zastávať dočasne, do 30. septembra. Neskôr mu parlament predĺžil mandát do konca roka a následne až do 31. marca 2025. Nového generálneho riaditeľa má zvoliť nová Rada STVR, tá však nie je stále plne personálne obsadená. Zamestnanci STVR upozorňujú na obmedzené kompetencie štatutára a komplikovaný režim riadenia, ktorý bráni stabilizácii.
Dočasný riaditeľ STVR Igor Slanina viackrát verejne deklaroval, že odmieta špekulácie o politických zásahoch do spravodajského obsahu verejnoprávneho média. „Sekcia spravodajstva Slovenskej televízie pracuje autonómne, v súlade so Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov STVR. Cieľom vedenia Sekcie spravodajstva je aj naďalej tvorba profesionálneho, objektívneho a nestranného spravodajstva, ktoré si ctí všetky pravidlá žurnalistiky,“ uviedol Slanina v rozhovore pre Mediálne.
TOP mediálna udalosť 2024: Štrajky v STVR a otázniky okolo budúcnosti verejnoprávneho média
Nové vedenie STVR sa začiatkom novembra rozhodlo, že so štrajkovým výborom už nebude pokračovať v dialógu a pracovnoprávne otázky a témy bude komunikovať výlučne s oficiálnymi odborovými organizáciami STVR.
„Vedenie STVR sa stretlo so zástupcami Štrajkového výboru iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov STVR. Napriek našej úprimnej snahe viesť konštruktívny a vecný dialóg aj s týmto výborom, do budúcna už, žiaľ, nevnímame túto iniciatívu ako partnera na vecnú diskusiu, keďže niektoré jej doterajšie kroky považujeme za nekorektné a neprofesionálne. STVR podotýka, že do dnešného dňa nedisponuje informáciou, koľkých zamestnancov a spolupracovníkov STVR táto iniciatíva skutočne zastupuje, z tohto dôvodu ju vníma ako aktivitu jednotlivcov,“ informovala Andrea Pivarčiová, poverená vedením Sekcie marketingu a komunikácie v STVR.
Štrajkový výbor uviedol, že rozhodnutie berie vedomie, s uvedenými tvrdeniami však nesúhlasí. „Legitimita výboru vychádza z pôvodného vyhlásenia zamestnancov a spolupracovníkov RTVS, v ktorom 1 210 z nás vyjadrilo nesúhlas s návrhom zákona o STVR, ktorý napokon vstúpil do platnosti. Na základe tohto vyhlásenia získal koordinačný výbor (neskôr štrajkový výbor) mandát značnej časti jeho signatárov, aby koordinoval aktivity v súvislosti s ochranou verejnoprávnosti,“ uvádzajú v stanovisku s tým, že zostávajú v štrajkovej pohotovosti a štrajkový výbor bude aj naďalej pokračovať vo svojej činnosti.
Transformácia RTVS na STVR ukázala, aké krehké sú základy verejnoprávnych médií v prostredí politického tlaku a legislatívnych zmien. Nespokojnosť zamestnancov naznačuje, že systémové zmeny neboli dostatočne komunikované, čo zhoršuje celkovú dôveru verejnosti voči tejto inštitúcii.
Markíza: Odchod Kovačiča a boj o nezávislosť
Najviac medializovaný prípad sa týka televízie Markíza. Spor medzi zamestnancami a vedením sa vyhrotil po vyjadreniach moderátora Michala Kovačiča v Na telo koncom mája. Kovačič v závere politickej diskusie verejne kritizoval nátlak na spravodajstvo Markízy, spomenul tiež "orbanizáciu" médií a turbulentnú situáciu vo vtedajšej RTVS..
„Boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace. Čelíme tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia. Pokusy o cenzúru v diskusiách začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko na to čelili aj Televízne noviny,” zneli slová moderátora Michala Kovačiča v závere Na telo, ktoré televízia Markíza odvysielala 26. mája.
Televízia Markíza začiatkom roka čelila bojkotu vládnej koalície. Napätie v redakcii spravodajstva a publicistiky sa stupňovalo, až v marci vyústilo do založenia odborov, na čele ktorých stáli Michal Kovačič, Viktor Vincze, Adel Ghannam a ďalší novinári. Nový tlak nastal v apríli. Politici vládnej koalície odmietali diskutovať v relácii Na telo, ktorá musela improvizovať – využívala inštitút tzv. prázdneho kresla a pozývala si bývalých politikov.
Situácia sa vyhrotila v máji, keď Kovačič v živom prenose Na telo verejne kritizoval nátlaky na spravodajstvo Markízy. Vedenie Markízy následne stiahlo Na telo z vysielania a s Kovačičom ukončilo pracovný pomer. Generálny riaditeľ Peter Gažík označil jeho konanie za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Tento krok vyvolal masívny odpor verejnosti, štrajkovú pohotovosť a napätie medzi zamestnancami a vedením. Situácia sa upokojila až po tom, čo vedenie prijalo podmienky štrajkového výboru.
„Manažment TV Markíza je presvedčený, že v skutočnosti sa požiadavky jeho zamestnancov a zamestnankýň prakticky zhodujú s jeho vlastnými snahami, smernicami Redakčnej rady CME, ako aj závermi Redakčnej rady CME,“ uviedlo vedenie televízie. Redakčná rada skupiny CME deklarovala, že v televízii Markíza sa dodržiavajú žurnalistické štandardy a televízia ich uplatňuje nadpriemerne.
Situáciu preverovali priamo v Markíze členovia Redakčnej rady CME. „Skupina CME má pevne nastavené žurnalistické štandardy naprieč všetkými trhmi, na ktorých pôsobí,“ uviedol člen rady Hans Mahr, novinár z Rakúska. „V prípade televízie Markíza sme dospeli k názoru, že tieto štandardy sú nielen dodržiavané, ale že televízia patrí pri ich uplatňovaní medzi tie nadpriemerné,“ uviedol s tým, že redakčná rada CME bude aj naďalej veľmi starostlivo sledovať objektivitu a nestrannosť spravodajstva televízie a dohliadať na to, aby sa nestala nositeľom agendy akéhokoľvek politického ovplyvňovania. Odbory upozornili, že budú naďalej dohliadať na plnenie týchto pravidiel.
Markíza, ako líderská komerčná televízia, hrá dôležitú úlohu v informovaní verejnosti. Odchod Michala Kovačiča však zdôrazňuje krehkosť nezávislosti spravodajstva v prostredí, kde komerčné záujmy často narážajú na etické princípy. Kovačič sa rozhodol pre vlastný projekt. Jeho online platforma 360°, ktorú založil s bývalým kolegom Adelom Ghannamom a Barborou Šišolákovou z STVR, odštartovala 17. novembra.
Kauza Let's Dance
Situácia v Markíze sa komplikovala aj kvôli napätiu medzi vedením Markízy a Viktorom Vinczem, ktorý po odchode Kovačiča stojí na čele odborov. Vinczeho vzťahy s vedením sa vyostrili po tom, čo bol stiahnutý z Kovačičovej diskusie o amerických voľbách. Okrem zníženia platu čelil aj voľbe medzi moderovaním šou Let's Dance a prácou v spravodajstve. Zvolil si spravodajstvo, čím ukončil svoje pôsobenie ako moderátor v tanečnej relácii.
Jeho manželka Adela Vinczeová sa sa rozhodla nepokračovať ako porotkyňa Let's Dance, pričom svoj postoj vysvetlila ako nesúhlas s postupmi vedenia televízie. Televízia Markíza deklarovala, že budúcu spoluprácu s našou najpopulárnejšou moderátorkou nevylučuje. „Televízia Markíza má vždy záujem spolupracovať s najlepšími, samozrejme, aj s Adelou, preto sa tešíme na možnosť spolupráce pri iných programoch a príležitostiach v budúcnosti,” povedala pre Mediálne vedúca PR televízie Markíza Andrea Macáková.
Hoci Markíza poprela akékoľvek spojenie týchto udalostí s odborovými aktivitami Viktora Vinczeho, napätie medzi odbormi a vedením neutícha. Televízia dokonca pripravuje nové vnútorné predpisy, ktoré odbory označili za zásah do súkromia redaktorov, najmä v súvislosti s ich aktivitami na sociálnych sieťach.
TOP mediálna kauza roka 2024: Horúce chvíle pripravili Markíze jej najväčšie hviezdy
Kontroverzie v denníku Pravda
Pod paľbou kritiky pre obvinenia z cenzúry a zasahovania do obsahu článkov v prospech súčasnej vládnej koalície sa ocitol aj denník Pravda. Sťažnosti na možnú cenzúru sa začali objavovať už v marci, keď bývalí politici Peter Weiss a Boris Zala poukázali na odmietnutie alebo žiadosť o úpravy ich komentárov. Podľa ich vyjadrení boli kritické pasáže namierené proti politike alebo vyhláseniam Roberta Fica.
Bývalý redaktor Tomáš Bakoš, ktorý pracoval v Pravde tri roky, sa verejne na sociálnych sieťach vyjadril o tlakoch na zmenu obsahu svojich článkov a varoval pred šírením "vlny normalizácie" v slovenských médiách. Ako príklad uviedol svoj článok o zmenách v Trestnom zákone, kde musel odstrániť pasáž obsahujúcu kritické vyjadrenia odborníkov. „Až do volieb som sa nestretol s nijakým náznakom zasahovania v prospech jednej či druhej vlády. Zlom nastal až po jesenných voľbách,“ uviedol Bakoš pre Aktuality.sk. Podľa neho nová prax zahŕňala pridávanie pozitívnych vyjadrení koaličných politikov alebo úpravy nadpisov, aby neboli príliš kritické.
Riaditeľ obsahu denníka Pravda Ľuboš Kamenistý odmietol obvinenia z cenzúry a tvrdí, že ide o bežné redakčné zásahy. Podľa neho je cieľom zabezpečiť vyváženosť a objektivitu v spravodajstve. „Chcem sa ohradiť voči vyjadreniam nášho bývalého redaktora, ktorý hovorí o cenzúre či dokonca o normalizácii. Popieram, že by v Pravde bola obmedzovaná redakčná sloboda a nezávislosť v prospech akéhokoľvek politického subjektu. Naopak, mojou snahou a snahou mojich kolegov je podávať čitateľom objektívne informácie s oslovením všetkých relevantných strán, ktorých sa spracúvaná téma týka,“ reagoval Kamenistý pre Aktuality s tým, že ide o bežný editačný proces, aký sa deje aj v iných médiách. Napriek tomu z redakcie odišlo viacero kľúčových redaktorov, ktorí neboli ochotní prispôsobiť sa novej politike vedenia.
Vlny zmien v politických diskusiách
K turbulentným zmenám došlo aj v televíziách TA3 a Joj. Z TA3 odišiel dlhoročný moderátor nedeľnej diskusie V politike Richard Dírer, na poste ho nahradil Braňo Král. Televízia Joj svoju politickú diskusiu Na hrane zrušila začiatkom apríla po bojkote politikov vládnej koalície. Moderátorka Jana Krescanko Dibáková z televízie odišla.
Televízia Markíza vrátila Na telo na obrazovky na konci októbra, po takmer päťmesačnej pauze, no online formát Na telo Plus už nepokračuje. Reštart relácie sprevádzali viaceré zmeny: moderátorský post prevzala Karolína Lacová, ktorá do Markízy prišla z RTVS, relácia dostala nový vizuál a štúdio moderný vzhľad, vysielací čas sa zároveň predĺžil z 30 na 45 minút.
Nových moderátorov dostali od jesene aj politické diskusie v STVR. O 5 minút 12 namiesto Mareka Makaru a Marty Jančkárovej vedie Marek Gudiak, ktorý do STVR prišiel z Markízy. V prvých vydaniach sa na poste striedal s Alfonzom Šuranom, mimoriadne rozhovory s premiérom Ficom či prezidentom Pellegrinim viedli Monika Šebová a Barbora Kocian.
Slovenská mediálna scéna v roku 2024 prešla zásadnými zmenami, ktoré výrazne ovplyvnili podobu politickej žurnalistiky. Odchody známych moderátorov z tradičných televíznych staníc a ich prechod do online priestoru rozvírili diskusie o nezávislosti médií, ich financovaní a budúcnosti verejnej debaty. Napätie v slovenských médiách nie je novým fenoménom, no súčasné udalosti odhaľujú, že boj o nezávislosť žurnalistiky je neustály.