Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vydal dekrét, ktorým odvolal vedenie verejnoprávnych médií. Dôvodom je zrejme spôsob, akým tieto médiá informovali o útoku priaznivcov krajne pravicového exprezidenta Jaira Bolsonara na sídla troch najvyšších inštitúcií z 8. januára. O odvolaní informovali cez víkend miestne médiá s odkazom na oznámenie prezidentského úradu.
Menovanie vedenia
Brazílske denníky v tejto súvislosti napísali, že vedenie verejnoprávnych médií bolo doteraz obsadené ľuďmi, ktorých menoval Bolsonaro. Piatkový prezidentský dekrét menoval novinárku Kariane Costaovú do vedenia spoločnosti EBC, pod ktorou spadajú hlavné verejnoprávne médiá v krajine, vrátane tlačovej agentúry Agencia Brasil, televízie TV Brasil či rozhlasovej stanice Radio Nacional. Teraz má nasledovať reorganizácia vedenia týchto médií, ktorá potrvá mesiac.
Denník Folha de Sao Paulo napísal, že dôvodom zmien bolo to, ako verejnoprávne médiá informovali o udalostiach z 8. januára v brazílskej metropole. Zatiaľ čo väčšina denníkov a spravodajských serverov v krajine označovala niekoľko tisíc Bolsonarových priaznivcov, ktorí vtrhli do budov prezidentského paláca, parlamentu a najvyššieho súdu, za „vandalov", verejnoprávne médiá o nich podľa denníka Folha de Sao Paulo písala iba ako o „demonštrantoch".
Zvrat vo voľbách
Kvôli útoku radikálov na štátne inštitúcie z 8. januára bol cez víkend zatknutý aj Anderson Torres, ktorý bol od začiatku tohto roka šéfom verejnej bezpečnosti v regionálnej vláde federálneho dištriktu metropoly Brasília a od marca 2021 do konca minulého decembra ministrom spravodlivosti Bolsonarovej vlády.
V rámci súčasného vyšetrovania u neho doma minulý týždeň polícia našla návrh dekrétu, ktorý mal zvrátiť výsledok októbrových prezidentských volieb, v ktorých Bolsonara porazil ľavicový politický veterán Lula da Silva.
Dokument sa podľa denníka Folha de Sao Paolo odvoláva na článok 136 brazílskej ústavy a predpokladá zriadenie komisie kontrolovanej Bolsonarom, ktorá mala overiť zákonnosť volebného procesu. Proti výsledkom volieb dva mesiace demonštrovali po celej krajine Bolsonarovi priaznivci, ktorí okrem iného postavili tábor pred kasárňami v brazílskej metropole, kde požadovali zásah armády proti Lulovej vláde a návrat Bolsonara do vedenia krajiny.
Spochybnenie systému
Penziónový armádny dôstojník Bolsonaro, ktorý sa pozitívne vyjadruje o brazílskej diktatúre z rokov 1964 až 1985, aj pred týmito voľbami spochybňoval elektronický volebný systém a vlani v lete vyhlásil, že neuzná výsledky, pokiaľ sa systém nezmení.
Výsledky doteraz výslovne neuznal, len niekoľko dní po voľbách povedal, že bude dodržiavať ústavu. V novembri a decembri sa zriedka objavoval na verejnosti a pred Lulovou inauguráciou z 1. januára odišiel do Spojených štátov, kde je doteraz. Násilnosti z 8. januára nie príliš dôrazne odsúdil, ale tvrdil, že ľavica sa za jeho vlády správala tiež radikálne.
Deň potom na Twitteri zverejnil svoju fotku z floridskej nemocnice, kde bol na vyšetrení, a pripomenul, že má problémy od predvolebnej kampane z roku 2018, kedy ho na mítingu istý muž pobodal nožom. Dôvodom útoku mohli byť Bolsonarove xenofóbne a rasistické výroky.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
