Šéf Markízy: Televíziu sme posunuli dopredu, aj spravodajstvo riadime výrazne lepšie

Keď Peter Gažík nastupoval ako generálny riaditeľ skupiny Markíza, čelil sérii výziev. Dnes má za sebou turbulentný rok, rekordné čísla sledovanosti a jasnú víziu ďalšieho smerovania. V rozhovore pre Mediálne vysvetľuje, prečo sú dôležité dáta, dôvera divákov aj dobre nastavené vnútorné procesy, ktoré bežný divák nikdy neuvidí. Rozprávali sme sa s ním o situácii v spravodajstve, komunikácii s odbormi, ale aj o programovej stratégii či budúcnosti Voyo.

Rozhovor vznikal v čase, keď televízia finišuje s prípravami nového online spravodajského projektu a chystá návrat SuperStar. Napriek neustálej produkčnej záťaži však Gažík hovorí o strategickom období, ktoré môže rozhodnúť o tom, ako bude slovenský televízny trh vyzerať v nasledujúcich rokoch.

Zdroj: TV Markíza

Od momentu, keď ste nastúpili do televízie Markíza ubehol viac ako rok. Čo vás za ten čas prekvapilo – pozitívne, ale aj negatívne?

Mediálne prostredie je extrémne dynamické a čas v ňom beží rýchlo. To, že som tu začínal niekedy pred rokom a pol, som už dávno nechal za hlavou. Koncentrujeme sa na to, čo je pred nami a tých výziev je dosť. Keď sa však pýtate na rok 2024, tak to bol extrémne nabitý rok, najmä čo sa týkalo spravodajstva i programu. Mali sme niekoľko volieb, šampionát UEFA EURO 2024, ktorý sme ako televízia prvýkrát vysielali, spustili sme nový kanál Markíza KLASIK a novú úroveň predplatného pre našu streamovaciu platformu Voyo. Takže rok 2024 bol projektovo aj obsahovo viac než bohatý.

Naším takým pomyselným heslom je „furt dačo“. Máme dokonca aj takéto tričká a minulý rok na Vianoce som ich dal celému tímu ako súčasť vianočného poďakovania za ich prácu. A v duchu „furt dačo“ pokračujeme aj v tomto roku.

Aké plány máte na tento rok? Je na obzore napríklad nová TV stanica?

V pláne je množstvo vecí, ktoré už z časti aj naši diváci vidia. Či už je to naša jarná programová štruktúra, kde máme nový denný podvečerný seriál Sľub, ktorého obľúbenosť a čísla nás extrémne tešia. Zároveň máme rozbehnutú sezónu aj v podobe Let's Dance a Viny, ktorá je dnes tiež veľmi úspešným seriálom. Takže z pohľadu programu je toho viac než dosť. Pripravujeme aj nejaké novinky – chystáme online spravodajský projekt, ktorý by mal tiež uzrieť svetlo sveta v tomto roku. Ale nový televízny kanál v tomto momente neplánujeme a ani nepripravujeme.

Máte v tomto smere nejaké plány na rok 2026?

Takéto rozhodnutia súvisia vždy s vyhodnotením dopytu a ponuky, ako sa bude vyvíjať sledovanosť v publiku, ktoré chceme osloviť. V súčasnosti však Markíza prechádza úspešným obdobím, a to nielen v posledných týždňoch, ale aj mesiacoch. Je to trend, ktorý nás sprevádzal celý minulý rok. Zažívame z pohľadu sledovanosti časy, ktoré sme nepoznali možno posledných desať rokov. Preto v tomto momente po novej stanici neprahneme, ale do budúcna sa to, prirodzene, nedá vylúčiť.

V Česku skončilo Voyo, nahradilo ho Oneplay. Aká je budúcnosť Voyo na Slovensku?

Oneplay nateraz zostáva len v Českej republike, pre slovenského diváka alebo predplatiteľa Voyo sa nič nemení a neplánujeme žiadnu zásadnú zmenu. Naša streamovacia platforma Voyo je jednou z extrémne dôležitých súčastí nášho biznisu, kde investujeme nemálo zdrojov do obsahu a programov, ktoré sú špecificky určené práve pre Voyo pod značkou Voyo Originál. Len pred pár dňami sme uviedli unikátnu dokumentárnu sériu Lebo medveď, ktorá vznikla na Slovensku a výlučne v slovenskej produkcii.

Aktuálnou témou je zákaz pretáčania reklám v televíznom archíve, ktorý požadujete od operátorov zaviesť od 21. mája. Táto požiadavka nie je nová, už ste ju viackrát odkladali. Prečo prišiel konečný termín práve teraz?

Začnem tým, že hoci téma zákazu pretáčania reklám znie negatívne a polarizujúco, v konečnom dôsledku každý z nás túto funkcionalitu dobre pozná a každodenne ju zažíva. Pravdepodobne sa ani vaši čitatelia nemôžu vyhnúť sledovaniu nejakej reklamy alebo videoreklamy predtým, ako sa dostanú v článku ďalej. V online prostredí je už bežné, že reklamu nevieme preskočiť, alebo ak ju chceme preskočiť, musíme si za to zaplatiť. Je to bežnou súčasťou aj globálnych platforiem, ako napríklad YouTube a iných.

Obdobne je to s reklamou aj v televízii. Povedal by som, že ešte priamočiarejšie, pretože integrálnou súčasťou lineárneho vysielania je reklamný blok, ktorý my jedna k jednej poskytujeme prevádzkovateľom retransmisie. A preto sa logicky snažíme, aby bol tento ekonomický model spojený s predajom reklamy zachovaný aj pri spätnom sledovaní.
Nie je na tom nič extrémne nové, čo by už mediálne prostredie nepoznalo. Je to biznis model nášho odvetvia, vďaka ktorému sme schopní peniaze z reklamy investovať do programu, ktorý je divákmi žiadaný a o ktorý majú záujem.

Prečo teda prišla táto požiadavka práve teraz?

To, že sme k tomuto kroku pristúpili v tomto momente, je súčasťou nášho štandardného korporátneho kalendára, v rámci ktorého sa snažíme jednotlivé kroky zrealizovať. Nie je za tým iný dôvod než ten, že sa snažíme túto tému už raz a navždy vyriešiť.

Koordinujete sa nejako s konkurenciou?

Toto si nedovolím komentovať inak než tak, že je to skutočne autonómne rozhodnutie skupiny Markíza. Zároveň však treba povedať, že túto povinnosť majú prevádzkovatelia retransmisie vo svojich zmluvách už niekoľko rokov. Nie je to nová téma, ktorá by pre nich spadla z oblakov. Táto povinnosť je súčasťou zmluvných záväzkov a plnení, len sme doteraz nikdy nepristupovali k ich realizácii .

Situácia v spravodajstve

Rok 2024 bol pre televíziu mimoriadne turbulentný. Po rozporoch s Michalom Kovačičom ste s ním ukončili spoluprácu a zmenili celý koncept Na telo. Ako sa na túto kauzu pozeráte s odstupom takmer roka? Konali by ste inak?

Nie. My sme aj v tom čase komunikovali túto tému ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny Michalom Kovačičom, ktorý z nášho pohľadu zneužil reláciu na v podstate pirátske vysielanie. To je nezlučiteľné s fungovaním televízie. Manažment je zodpovedný aj za vysielanie a nemohli sme konať inak, než ako sme konali. Na tomto sa nič nemení. Aj s odstupom roka túto situáciu vyhodnocujeme úplne identicky.

Ako sme už v máji 2024 avizovali, zrealizovali sme úpravu konceptu Na Telo v rámci príprav jesennej štruktúry a vrátili sa s ním na obrazovky.

Ako ste vnímali medializáciu tejto kauzy, kde sa dostával do popredia skôr boj o nezávislosť spravodajstva a slobodu slova?

Chcel by som najmä povedať, že skutočne sme už takmer rok od tejto epizódy a ja sa všeobecne snažím ukazovať najmä prostredníctvom našich krokov a výsledkov, akým spôsobom robíme svoju prácu nielen v rámci spravodajstva, ale aj v televízii ako takej. Odpoviem aj detailne na vašu otázku, len by som chcel povedať, že za posledných 12 mesiacov sme v situácii, kde snáď nikto nepochybuje o nestrannosti a nezávislosti nášho spravodajstva. Máme novú moderátorku relácie Na telo, v rámci online priestoru smerujeme k novému spravodajskému projektu. Celý manažment, vrátane mňa osobne, sa snaží skutočne o to, aby spravodajstvo bolo, tak ako vždy, integrálnou súčasťou postavenia Markízy ako zodpovednej relevantnej inštitúcie a najväčšieho mediálneho hráča v tejto krajine.

Preto akokoľvek chápem, že je čitateľsky zaujímavé vracať sa k tejto kauze, na ktorú som niekoľkokrát naprieč médiami aj reagoval, chcem naozaj potvrdiť, že pre všetkých, vrátane mňa, je dnes najdôležitejšie to, akým spôsobom dnes spravodajstvo funguje a akým spôsobom sa súčasný manažment zhostil všetkých tém a výziev, ktorým aj pri tejto kauze čelil.

Ku kauze uvediem, že zrušenie 2 epizód relácie je programovo-dramaturgickým rozhodnutím v kompetencii a na zodpovednosti manažmentu, ktorý je oprávnený svoju programovú štruktúru meniť a v rámci takýchto zmien aj relácie úplne zrušiť. Len z dôvodu, že manažment nevyhovel záujmu bývalého zamestnanca pokračovať vo vysielaní relácie Na telo do konca júna 2024, nemožno hodnotiť toto konanie ako zasahovanie do objektivity a nestrannosti spravodajstva.

Ešte nikdy predtým sa však nestalo, že bola vyhlásená štrajková pohotovosť a hrozilo ochromenie vysielania spravodajstva. Aká je dnes situácia v spravodajstve?

Ako generálneho riaditeľa ma zaujíma opäť to, ako je spravodajstvo riadené a akým spôsobom v ňom fungujú základné pravidlá a procesy, editačný proces, ako máme nastavené pravidlá, smernice a vnútrofiremné procesy diania v newsroome, štandardnú výrobu počas dňa, a tak ďalej. Tak, aby sme si mohli byť vnútorne istí, že sme schopní efektívne riadiť a manažovať situácie, ktoré napríklad vyvstali aj v novom roku.

Vznikli nejaké nové predpisy alebo smernice?

Dovolím si tvrdiť, že sme sa ako firma výrazne posunuli dopredu. Množstvo procesov máme dnes v stave, ktorý je na úplne inej úrovni ako v minulosti. Napríklad naše spravodajstvo podrobujeme nezávislej analytike zo strany tretích subjektov, ktoré nám pomáhajú orientovať sa práve v tom, či si robíme dobre svoju prácu. Zároveň máme aj kontrolné mechanizmy, pomocou ktorých sme schopní profesionálne vyhodnocovať spravodajský obsah a korektne hodnotiť prácu každého jedného zamestnanca.

To je z môjho pohľadu odpoveď na to, ako sa snažíme posúvať spravodajstvo. Cez vnútorne silné procesy, aby sme boli zodpovednými v tom, o čo nám ide – robiť férovú a nezávislú žurnalistiku.

Vzťahy s odborovou organizáciou

Ako hodnotíte vznik spravodajských odborov?

To je opäť široká téma. Viete, že odborová organizácia vznikla niekedy pred rokom s tým, že pôvodne sa volala Spravodajské odbory. Zhodou okolností sa prednedávnom premenovala na Odbory Markíza. Chcem veriť, že aj názov sám o sebe indikuje, že samotná organizácia porozumela tomu, že angažovanie sa v programových-dramaturgických témach, ktoré sa týkajú aj spravodajstva, nesúvisí so štandardnou agendou odborov. Tou by mali byť zamestnanecko-zamestnávateľské vzťahy, čo sú pracovnoprávne otázky.

Vnímam, že premenovaním organizácie naznačujú, že idú touto cestou, čo je koniec koncov dané príslušným prísnym zákonným rámcom a majú na to legitímne právo. Takto na nich aj nazeráme a ich fungovanie rešpektujeme.

Aká je v súčasnosti komunikácia vedenia s odbormi?

Komunikácia zo strany zamestnávateľa o klasických pracovnoprávnych témach prebieha štandardne. Odbory sa v súčasnosti angažujú vo svojej agende zastupovania záujmov zamestnancov a ich vzťahov so zamestnávateľom. Očakávame, že si budú ctiť nielen práva, ale aj povinnosti, ktoré ako odborová organizácia a zástupcovia zamestnancov majú, a že spoločne budeme konštruktívne riešiť pracovnoprávne témy.

Zároveň však platí, že odborová organizácia neriadi spravodajstvo, čoho vyjadrením môže byť aj premenovanie organizácie. To je rola, ktorá odborom neprislúcha a ani v nej nemajú žiadnu kompetenciu. Na to je tu manažment, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky, šéfredaktori a editorský tím.

Hovoríte, že odbory by mali zaoberať najmä právami a povinnosťami zamestnancov. Nevymyká sa z tohto rámca konfrontačná komunikácia predsedu odborovej organizácie Viktora Vinczeho? Sú súčasné aktivity odborov v prospech zamestnancov?

Môžem vám povedať len to, že tak ako rešpektujeme existenciu odborovej organizácie, tak zároveň platí – a to vždy vo všetkých firmách –, že odborová organizácia by v záujme zamestnancov mala u zamestnávateľa spolupôsobiť formou, ktorá bude viesť k výsledku, ktorý je zrejmý pre obe strany a to k spokojnosti jej zamestnancov. Osobne som presvedčený, že je to oveľa zmysluplnejšie a v konečnom dôsledku aj prínosnejšie, ak sa strany snažia vydiskutovať si postoje pri stole diplomaticky a možno sa vyhnúť aj niektorým komunikačným formám, ktoré ste naznačili v otázke.

Zároveň vám chcem povedať, že aj ja predstavujem nejakú „manažérsku vlnu“, ktorá sa skutočne autonómne a bez ohľadu na odbory snaží veci vo firme vo vzťahu k zamestnancom posúvať výrazne dopredu. Aj bez popudu odborov sme realizovali investície do našich pracovných priestorov, poskytujeme naším zamestnancom rôzne benefity alebo sme zaviedli nový model výkonnostného odmeňovania zamestnancov. Vďaka tomu ľudia skutočne môžu cítiť väčšiu previazanosť medzi tým, ako sa firme darí a ich odmenou. Mimochodom práve dnes, keď robíme rozhovor, zamestnanci Markízy dostávajú vyplatené bonusy, ktoré sú významne vyššie, ako to bolo v minulosti.

Takže je tu „iks“ vecí, kde si myslím, že je absolútne zrejmé – či už tu nejaká odborová organizácia je alebo nie je –, že sme zodpovedný zamestnávateľ. Je na zvážení, či v niektorých momentoch je komunikačná rovina fungovania odborovej organizácie tomu nápomocná.

Koľko zamestnancov, resp. percento zamestnancov Markízy, je členom odborov?

My ako zamestnávateľ touto informáciou nedisponujeme, ani nám nemá byť ako dostupná. Tak má odborová organizácia nastavený právny rámec. Zároveň musím podotknúť, že v rámci firmy je určite nemalá časť zamestnancov, ktorá má úplne iné nastavenie alebo očakávanie vo vzťahu k fungovaniu a komunikácii odborovej organizácie.

Je nejaké názorové a komunikačné pnutie medzi týmito, nazvime to dvoma tábormi zamestnancov?

Môžem opäť len zopakovať to, čo som už povedal. Ja osobne, ako aj moji kolegovia v manažmente, sa snažíme najmä presviedčať svojimi krokmi a rozhodnutiami. V tomto smere by som vám vedel argumentovať množstvom príkladov, preto je niekedy naozaj otázne, do akej miery je aktivita odborovej organizácie „racionálna a udržateľná“, ale opäť zdôrazňujem, že tým nenaznačujem nič vo vzťahu k legitimite fungovania odborovej organizácie.

Ako zamestnávateľ sa však snažíme o skutočnú autonómnosť v tom, čo považujeme za správne pre túto firmu a pre našich zamestnancov. Myslíme si, že ako manažment vieme túto firmu posúvať ďalej a úprimne, nesnažíme sa príliš rozhodovať podľa toho, ako tieto naše kroky vidí alebo nevidí odborová organizácia.

Máte nejaké rozpory v požiadavkách odborovej organizácie? Ktoré ste vlastne splnili? Sú niektoré pre vás neprijateľné?

Paradoxne, my nemáme žiadnu kontroverznú alebo konfliktnú agendu, aspoň pokiaľ mi je známe. Ja však nie som ten, ktorý by bol dnes priamo nositeľom zodpovednosti za komunikáciu zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k odborovej organizácii. Ale ako hovorím, ako zamestnávateľ si skutočne absolútne zodpovedne plníme svoje povinnosti, ktoré sú nám dané zákonom. Reflektujeme požiadavky, s ktorými prichádza odborová organizácia. Tak, ako v rámci akejkoľvek inej agendy, sa ich snažíme riešiť, pokiaľ sú pragmatické.

Opäť, aj v tomto smere máme príklady, kde spoločná komunikácia alebo diskusia priniesla akceptovateľný výsledok. O to viac je pre mňa niekedy prekvapivé, že ten naratív navonok je istým spôsobom navádzajúci alebo naznačujúci nejaké pnutie alebo rozpoltenosť, pretože to nie je optika, s ktorou sa na to pozerá manažment alebo kolegovia, ktorí sa touto agendou zaoberajú.

My dnes skutočne nemáme nejaké zásadné zamestnanecko-zamestnávateľské rozpory, ktoré nevieme vyriešiť, alebo ktoré by mali byť dôvodom na to, ako je navonok častokrát celá téma prezentovaná. Uvedenú komunikáciu navonok vnímame ako snahu zviditeľnenia sa, aj keď nie zrovna korektným spôsobom.

Markíza minulý rok čelila silnej kritiky verejnej mienky. Myslíte si, že ustála túto reputačnú krízu?

Som rád za tú otázku a objektívne môžem povedať, že tak ako teraz, aj vtedy celá komunikácia navonok neodrážala realitu vo vnútri. Opätovne vám viem manažérsky odpovedať cez tri pohľady. Po prvé: všetky brandové výskumy, s ktorými pracujeme a ktoré slúžia presne na to, aby sme porozumeli tomu, ako nás vnímajú naši diváci a široká verejnosť, dnes indikujú, že v zákazníckej spokojnosti, obľúbenosti alebo lojalite dosahujeme historicky najvyššie úrovne. Jedná sa o kredibilné výskumy, s ktorými pracujeme dlhodobo a ich výsledok je nespochybniteľný.

Po druhé zároveň platí, že divácka priazeň, ktorú dnes získavajú naše programy, či už sú to spravodajské, nový seriál Sľub, ale aj prime-time formáty, búrajú pomyselné stropy sledovanosti, a skupina Markíza zažíva časy, aké tu možno desať rokov neboli.

Treťou odpoveďou je, že napriek všetkému, čo ste zmienili, zamestnanci Markízy sú dnes presne tí istí, ako boli aj pred rokom. To znamená, že ani vnútorne sme nepocítili nejaký problém v rámci situácie, ktorá tu bola. Osobne si myslím, že dnes fungujeme ako firma, ktorá dáva každému, či už do vnútra firmy alebo navonok, jasne najavo, že je zodpovednou firmou s jasnými hodnotami, ktorá pristupuje k biznisu najlepšie ako vie, s cieľom mať z Markízy dlhodobo úspešného hráča na trhu.

Uplynulý rok Markíza čelila bojkotu politikov v spravodajstve aj politických diskusiách. Ako vnímate nedávnu kritiku premiéra Roberta Fica, ktorý obvinil televíziu Markíza zo skresľovania jeho vyjadrení na summite Európskej únie v Bruseli a dokonca naznačil možnosť nepredĺženia vysielacej licencie?

Stojíme si za tým, že reportáž Martina Pročku o rokovaní počas summitu EÚ v Bruseli bola vo všetkých podstatných aspektoch spracovaná správne. Stojíme za prácou našich novinárov a ich integritou. Dlhodobo sa snažíme o férovú a nezávislú žurnalistiku, pričom máme zavedené profesionálne editorské postupy a redakčné štandardy. Od politikov tiež očakávame rešpektovanie pravidiel slušného správania a vecnú komunikáciu. Ak vzniknú nedorozumenia, sme otvorení ich riešeniu vhodným spôsobom, aby sme kultivovali verejný priestor.

Zhodnotenie sledovanosti

Ako hodnotíte rok 2024 a aj začiatok roka 2025 z hľadiska sledovanosti? Nie je zvykom, aby takmer všetky programy bodovali a Markíze sa to podarilo. Čomu to pripisujete?

Najmä musím skutočne poďakovať svojim kolegom za prácu, ktorú odvádzajú v programe a produkcii. Dôležitou súčasťou je aj marketing, ktorý vie naše programy správne komunikovať a zacieliť tak, aby sme zasiahli aj ľudí, ktorí už možno televízor nepozerajú a nemajú vybudovaný návyk pozrieť si spravodajstvo alebo aj nejaký program v reálnom čase. A to sa nám podarilo.

Ak je niečo skutočným príkladom toho, že ľudia sa vedia vrátiť k televíznym obrazovkám, alebo že mediálne odvetvie je schopné dosiahnuť elasticitu, to znamená nafúknuť dopyt, tak je to práve seriál Sľub. Vďaka nemu sme skutočne dostali pred televízne obrazovky ľudí – divácke segmenty, ktoré tam už neboli. Pri Sľube je krásne vidno, že ak spravíte program, ktorý ich vie osloviť a komunikujete ho správnym spôsobom, vedia sa vrátiť.

V čom sa zmenila marketingová komunikácia?

Marketingová komunikácia sa v televíznom prostredí prirodzene vyvíja. Televízia ako médium má silnú schopnosť osloviť veľké publikum, a preto bola vždy jej kľúčovým nástrojom. V posledných rokoch však čoraz intenzívnejšie rozvíjame aj ďalšie formy komunikácie – najmä smerom k divákom mimo tradičného vysielania. Sľub je krásnym príkladom toho, ako sa nám darí zasiahnuť aj nových divákov a dostať ich pred obrazovky. Dosahuje trhové podiely okolo 40 percent, čo je výsledok, o akom sa už posledné roky nikomu ani nesnívalo.

Myslím si, že za tým stojí kombinácia viacerých faktorov – správne načasovanie programu, silné a pútavé dejové línie, profesionálne spracovanie aj vysoká produkčná kvalita. To všetko dohromady vytvára mix, vďaka ktorému sa nám v poslednom období darí s drvivou väčšinou programov veľmi dobre.

Ako ste spokojní s výkonom vynoveného Na telo?

Ako sme sa už bavili o fungovaní nášho manažmentu či riešení reputačných kríz, aj Na telo je príkladom toho, ako sa snažíme robiť naše rozhodnutia a následné kroky. Pri Na telo nebolo úplne jednoduché vysporiadať sa v krátkom čase so vzniknutou situáciou. Sme však radi, že sa tak stalo. Na telo tvorí dôležitú súčasť pozicioningu Markízy ako televízie, ktorá má najrešpektovanejšie a najrelevantnejšie spravodajstvo. A to platí aj o Na telo, ktoré patrí medzi najsledovanejšie politické diskusné relácie na trhu.

Plánujete nejaké zmeny v Na telo?

Na telo je dnes pevnou súčasťou programovej štruktúry Markízy a na tom sa nič nemení.

Tento rok je špecifický aj tým, že sa vyrojili rôzne interpretácie sledovanosti hlavných spravodajských relácií televízií. Kde je teda pravda? Kto má najsledovanejšie spravodajstvo?

V málo čom sme dnes v tak komfortnej situácii ako v tvrdení, že naše spravodajstvo je jednoznačne najsledovanejšie. Rozdielnosti v interpretovaní toho, ktoré spravodajstvo je najsledovanejšie, vznikajú primárne z dvoch dôvodov. Prvým je, že čísla sledovanosti sa interpretujú vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám.

Viete, že máme dve hlavné cieľové skupiny: obchodnú cieľovú skupinu, ktorá je tento rok 14-56 (diváci vo veku 14 až 56 rokov), a potom univerzálnu cieľovú skupinu 12+ (diváci vo veku nad 12 rokov). Hoci si každý môže komunikovať čísla za cieľovú skupinu, ktorú chce, fakt je ten, že väčšina nášho mediálneho trhu obchoduje v cieľovej skupine 14-56.

Druhý dôvod je, a to nie je náš prípad, že niektoré televízne skupiny majú ten istý spravodajský obsah zastúpený na viacerých kanáloch a sledovanosť si potom sčítavajú. To znamená, že STVR vysiela rovnaké spravodajstvo na Jednotke aj :24, Jojka zase vysiela správy na TV JOJ aj JOJ 24.
Napriek rôznym spôsobom, akými sa dajú televízne dáta interpretovať – či už v cieľovej skupine 12+ alebo 14-56 – výsledky hovoria jasne: spravodajstvo Markízy má od začiatku roka jednoznačne stúpajúci trend a je najsledovanejšie.

Analyzovali sme všetky dostupné dáta a výsledok je nespochybniteľný. Spravodajstvo Markízy rastie nielen v počte divákov (rating), ale aj v trhovom podiele (share), a čo je ešte podstatnejšie – výrazne sa prehlbuje náš náskok pred konkurenciou. V marci sme napríklad v cieľovej skupine 14-56 dosiahli náskok až 10,3 percentuálneho bodu pred hlavnou spravodajskou reláciou TV JOJ – najvyšší rozdiel za posledných viac než desať rokov. A v týždenných priemeroch tento odstup dokonca vyskočil až na 12,1 bodu. Toto je pre mňa ešte relevantnejšie kritérium, ako len pohľad na dennú výkonnosť spravodajských formátov.

To, čo významne prispieva k výkonnosti nášho spravodajstva, sú silné programy, ktoré ho obklopujú – extrémne úspešný seriál vysielaný pred ním. aj výkonne fungujúci program po ňom. V konečnom dôsledku to len potvrdzuje, že sa snažíme k spravodajstvu pristupovať zodpovedne a udržať jeho vysokú relevantnosť aj výkonnosť v rámci celej programovej štruktúry.

A s tým súvisí aj to, aby sme ho nemali, s prepáčením, len pre „päť a pol človeka“, ale skutočne pre čo najširšiu populáciu, ktorá ešte prijíma spravodajstvo z kredibilného a relevantného zdroja, ktorý podlieha regulácii. A to sa nám darí aj vďaka iným programom okolo spravodajstva, či už predtým alebo potom.

Kedy plánujete spustiť už spomínaný online spravodajský projekt?

Momentálne vám môžem povedať, že je strategickou záležitosťou tohto roka. Svetlo sveta by mal uzrieť v nasledujúcich týždňoch až mesiacoch. Tento projekt ide v línii toho, o čom som už hovoril, že na spravodajstvo sa pozeráme ako na dôležitú súčasť našej značky. A skutočne to nie je zásluha odborovej organizácie, ale toho, že sa snažíme zastať si svoju rolu, ktorú ako televízia máme.

Prejdime k seriálu Vina, ktorý je na slovenské pomery dosť temný. Ako ste s ním spokojný?

Mne osobne sa veľmi páči a zodpovedne odolávam pokušeniu vypýtať si z produkcie ďalšie epizódy v predstihu. Musím sa priznať, že nie všetky seriály z našej produkcie kvôli pracovnej vyťaženosti stihnem pozerať. Väčšinou si pozriem pár prvých epizód, aby som vedel, ako sa vyvíjajú dejové linky a aká je produkcia.

Vinu však sledujem a je fantasticky spracovaná. Hoci seriálu dáva určité garancie kvality fakt, že je licencovaným formátom britskej BBC, naše spracovanie a produkčné vyhotovenie je podľa mňa mimoriadne kvalitné a môže konkurovať globálnym titulom.

A to je koniec koncov to, o čo sa snažíme. Aby sme mali program, ktorý je relevantný, má kvalitné produkčné vyhotovenie a je postavený na tvárach, ktoré sú divákom blízke. Potom môže byť úspešný a to pri Vine aj platí. Áno, je to náročnejšie, ale je to zase otázka biznisového cielenia.
Nechceme oslovovať stále tých istých divákov, ale prilákať aj nových. A to dosiahneme práve tým, že v programovej ponuke máme nielen programy s vysokým share (trhovým podielom), ale aj rôznorodé zastúpenie potenciálneho zásahu programov, aby si Ružu pre nevestu možno pozrel niekto, kto si už nepozrie žiadny iný program, a Vinu alebo Sľub si, naopak, pozrela iná generácia. Vo výsledku sa to potom vyskladá ako veľmi dobrá mozaika programu, ktorá dokáže stále robiť vysoký celkový zásah, čo je pre monetizáciu dôležité.

Vina je adaptáciou zahraničného seriálu. Je to pre Markízu budúcnosť televíznej zábavy?

Našou stratégiou je prinášať programovú skladbu, ktorá osloví široké spektrum divákov. A Vina je formátom, ktorý sa odlišuje od bežnej ponuky a vyniká aj svojím produkčným vyhotovením. Naším cieľom je, aby sme si raz niečo takéto vytvorili sami. Náš kreatívny tím takéto ambície má a my, ako manažment, ho v tom podporujeme.

Let's Dance valcuje aj v desiatej sérii. Majú diváci garantované ďalšie série každú jar? Alebo sa chystá nejaká šou, aby si táto vydýchla?

Musím sa priznať, že Let's Dance sám sledujem a aj keď možno nevydržím pozerať až do konca, hneď ráno zisťujem, kto vypadol. Takže je neuveriteľné, ako tento program dokáže oslovovať rôzne segmenty divákov a dokáže vytvoriť niečo, o čom chceme diskutovať ráno pri káve. To je fenomenálne a nesmierne nás teší, ako sa tomuto programu darí.

To je tá čerešnička na torte. Na druhej strane, sme obchodná spoločnosť, ktorej cieľom je dosahovať nejaký primeraný zisk a prehodnocujeme náklady verzus výkon každého programu. Tak to bude aj pri pokračovaní Let's Dance. Či bude alebo nebude na budúci rok, sa rozhodneme na jeseň.

Minulú jeseň oznámila Adela Vinczeová, že sa stiahne z programov Markízy, najmä vlajkovej lode Let's Dance. Ako sú v súčasnosti nastavené vzájomné vzťahy medzi Markízou a Adelou? Je nejaký plán jej návratu?

Na toto je veľmi jednoduchá odpoveď. Neprináleží mi vyjadrovať sa alebo komentovať postoj Adely Vinczeovej, jej rozhodnutie rešpektujeme.

Počítate s ňou do budúcnosti?

Rozhodnutie Adely Vinczeovej neparticipovať v tomto momente na programoch televízie Markíza rešpektujeme. Záleží teda na pani Vinczeovej či bude mať záujem byť zapojená do programov, ktoré sú pre nás dodávané produkčnými spoločnosťami, obdobne ako v prípade verejnoprávnej televízie.

Aká budúcnosť čaká šou 2 na 1, ktorej posledná séria s len pár časťami výrazne klesla?

Neviem vám dať inú odpoveď ani na túto otázku. Pre nás to skutočne nie je o tom, či v nejakom formáte bude také alebo onaké meno. Keď sa nám dostane na stôl, budeme sa ním zaoberať a zhodnotíme ho podľa parametrov a kritérií, ktoré uplatňujeme na akýkoľvek iný formát, či je vhodný pre naše aktuálne potreby. Stále to bude pre nás biznisové rozhodnutie. Momentálne vám neviem povedať nič viac.

Spustili ste kastigy na SuperStar, jej nasadenie do jesennej programovej štruktúry ste však stále nepotvrdili. Vráti sa na jeseň?

Áno, vieme vám exkluzívne potvrdiť, že na jeseň sa na obrazovky Markízy vráti SuperStar.

Voyo: 1+1 nemusí byť len 2

Prejavuje sa nárast sledovanosti programov v lineárnej televízii aj v náraste počtu predplatiteľov alebo zhliadnutí jednotlivých formátov na Voyo?

Voyo dlhodobo a kontinuálne rastie. Z pohľadu počtu predplatiteľov je služba Voyo extrémne populárna. V závere minulého roka sme komunikovali 950-tisíc predplatiteľov v Česku a na Slovensku. Uviedli sme nové predplatné Voyo maximum, ktoré tiež prispelo k zvýšeniu počtu slovenských predplatiteľov, ktoré naďalej výrazne rastie aj vďaka športovému obsahu.

Zároveň krásne vidno, že streamovacia platforma vie posilňovať výkonnosť lineárneho vysielania a opačne. To znamená, že sa snažíme aj streamovacou platformou oslovovať nové segmenty zákazníkov alebo divákov. S niektorými programami sa snažíme pracovať špecificky a sústrediť sa na skupinu divákov, ktorá už nie je naučená pozerať klasické vysielanie v takom rozsahu ako v minulosti, a dnes už očakáva, že si môže pozrieť obľúbené formáty kedykoľvek a kdekoľvek.

Vidíme tiež, že čím je úspešnejšie naše klasické lineárne vysielanie, tak to o to viac pomáha Voyo. Ja s obľubou používam aj také zjednodušenie, že 1+1 nemusí byť len 2, ale môže to byť aj viac ako 2, pretože sa nám darí rásť v lineári a zároveň vidíme, že to posilňuje aj výkonnostné parametre na Voyo – či už je to počet odsledovaných hodín v priemere na jedného používateľa, rozpozerateľnosť či iné parametre.

Cielene prinášame aj programy, ktoré majú väčší potenciál osloviť divákov s väčšou afinitou k streamovacej platforme. Príkladom môže byť Ruža pre nevestu, ktorá má výborné čísla aj v lineárnom vysielaní, ale zároveň je na Voyo tým trhákom, ktorý vždy podvihne našu bázu predplatiteľov. Samozrejme, programy a tituly rôzne fungujú, ale platí, že v sumári rastú. Napríklad Let's Dance má prekvapujúco veľkú skupinu divákov, ktorí si ho pustia na Voyo až po nedeľnom priamom prenose.

Zvažujete na Voyo predplatné s reklamami?

V tomto momente s Voyom neplánujeme žiadne zásadné zmeny. V budúcnosti to nevylučujem, ale teraz to nie je na stole. Uplynulý rok sme sa zamerali na Voyo maximum, za ktorého úspechom je najmä športový obsah, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie.

Získali ste vysielacie práva na najväčšie športové udalosti. Ako vnímate názory, že lukratívny šport má byť pre divákov dostupný zadarmo?

Čisto z európskeho pohľadu je prístup, kedy by bol šport zadarmo len vo verejnoprávnej televízii, výrazne na ústupe. Vo väčšine krajín je už lukratívny športový obsah dostupný u súkromných vysielateľov alebo monetizovaný inou formou. Týmto smerom idú aj globálne platformy ako Netflix alebo Amazon.

Je to dané tým, že vlastníci vysielacích práv, ako športové federácie alebo ligy, boli schopné pracovať s hodnotou svojej značky tak, že licencie sa už stali cenovo nedostupné pre verejných vysielateľov. Nevidím na tom nič zlé, je to trhový princíp ponuky a dopytu produktu, ktorý má nejakú cenovku. Vo výsledku to však znamená, že lukratívny športový obsah odišiel z verejnoprávnych televízií. V Európe ho už majú len dve alebo tri krajiny.