Za každým úspešným seriálom sú nielen silné postavy a dramatické zvraty, ale aj dôsledne prepracovaná produkcia. TV Markíza v posledných rokoch dokazuje, že aj dobový formát môže osloviť široké publikum, ak sa robí s rešpektom k histórii a dôrazom na kvalitu.
Seriál Dunaj, k vašim službám vchádza do svojej desiatej série s najsilnejšími číslami sledovanosti a nový podvečerný seriál Sľub prekvapil úspechom, aký sa dnes v televízii nevidí.
Za ich skvelými výsledkami stoja silné príbehy, dôkladná scenáristická práca a premyslený výber hercov, hovorí Alexandra Dubovská, riaditeľka Centra výroby skupiny Markíza. V rozhovore odhaľuje nielen zákulisie ich tvorby, ale aj to, dokedy ich diváci uvidia na obrazovke.
Dunaj sa aktuálne nachádza už vo svojej 10. sérii. Blíži sa koniec vojny, aký bude ďalší vývoj? Môžeme očakávať napríklad bombardovanie Bratislavy?
Áno, momentálne píšeme jesennú sériu, ktorá divákov zavedie do roku 1944. V tomto období sa v Bratislave odohralo bombardovanie rafinérie Apollo, ktoré máme v pláne zobraziť. Pri tomto bombardovaní zahynulo podľa odhadov 179 ľudí.
V akom období sa bude odohrávať Dunaj v jesenných sezónach?
Jesenná séria sa bude končiť okolo začiatku Slovenského národného povstania. V deji sa teda posunieme z jesene roku 1943, kde sa nachádzame teraz, do jari 1944, a skončíme v lete 1944. Ako je u nás zvykom, zmienime sa aj o všetkých dôležitých historických udalostiach, ktoré sa v tomto období odohrali. A v týchto mesiacoch sa toho na Slovensku skutočne dialo veľa. Následne sa budeme venovať aj SNP, jeho potlačeniu a postupnému oslobodeniu krajiny.
Znamená to, že Dunaj sa blíži k svojmu koncu?
My sa vždy plne sústredíme na nasledujúcu sezónu, aby sme ju spracovali čo najlepšie. V tej jesennej sa budeme pomaly približovať ku koncu vojny. Avšak, keďže máme v seriáli mnoho postáv a rozohraný príbeh, domnievame sa, že aj po vojne môžu byť ich osudy stále veľmi zaujímavé. Po oslobodení Slovenska sa odohralo mnoho významných historických udalostí, ktoré môžeme zakomponovať do deja. Potvrdzuje sa nám, že diváci veľmi oceňujú, keď sú súčasťou príbehu aj dobové udalosti. Ak bude pretrvávať ich záujem, tak pravdepodobne budeme pokračovať. Máme priestor ísť až do roku 1984, lebo tam sa už začína príbeh Sľubu. (úsmev)
Sledovanosť Dunaja neustále rastie, čo vyvracia bežné televízne trendy, podľa ktorých dlhšie vysielané seriály majú tendenciu strácať divákov. Čomu to pripisujete?
So sledovanosťou sme mimoriadne spokojní a veľmi nás teší, že v súčasnosti s Dunajom dosahujeme najlepšie výsledky, aké sme kedy mali. Tímu producenta Petra Kelíška sa podarilo vytvoriť vizuálne aj po stránke spracovania pôsobivý seriál, no podľa môjho názoru je kľúčom k jeho úspechu predovšetkým silný scenár. Storylinový tím pod vedením Joža Kolejáka usilovne pracuje a kladie dôraz na každý detail. Následne spolu s Evitou Twardzik kontrolujeme každý diel aj každú dejovú líniu, aby sme zabezpečili, že príbeh napreduje pútavo a prináša množstvo zaujímavých situácií i nečakaných zvratov. Napokon na to, aby postavy prostredníctvom rozhovorov skutočne ožili, dohliada Soňa Čermáková Uličná so svojím dialógovým tímom. Práve dialógový tím vkladá postavám do úst tie správne slová, ktoré im dodávajú hĺbku, charakter a autentickosť.
Samozrejme, k úspechu prispieva aj historické pozadie, ktoré je samo o sebe dramatické. Avšak aj v iných obdobiach sa dajú vytvoriť silné dramatické momenty. Každá z postáv má svoj vlastný príbeh, ktorý dokáže zaujať. Vďaka tomu, že máme množstvo charakterov, sa nám darí posúvať rôzne dejové linky, čo robí tento seriál výnimočným. Taký sme naozaj ešte nemali.
Dunaj je na obrazovke už tri roky. Máte už v pláne nejakú náhradu?
Áno, máme už niečo vymyslené.
Sľub odhaľuje tajomstvá zákulisia: Pozrite si exkluzívnu galériu z nakrúcania a ateliérov
Prejdime k Sľubu. Kedy vznikol nápad vytvoriť denný seriál z 80. rokov? Inšpirovali ste sa úspechom Dunaja, ktorý diváci prijali ako dobový formát veľmi pozitívne?
Vôbec nie. Práve naopak, otázka, či môžeme mať naraz dva dobové seriály, bola pre nás istou bariérou. Nápad prišiel od programovej riaditeľky Silvie Majeskej a my dve s Evitou sme sa ho okamžite chytili. Osemdesiate roky sú naše detstvo, takže nám hneď zasvietili oči a začali sme sa o tom rozprávať. Vývoj Sľubu trval dva a pol roka, kým sa dostal na obrazovku – a pokojne sa mohlo stať, že Dunaj by už dovtedy skončil, keby mu klesala sledovanosť.
Keď sme sa blížili k rozhodnutiu, či so Sľubom ísť do výroby, Dunaj bol stále na obrazovke a podľa sledovanosti ešte dlho aj bude. Práve to bola naša jediná pochybnosť – či si môžeme dovoliť dva rozsiahle dobové seriály súčasne. Takže nie, Sľub nebol inšpirovaný Dunajom – skôr naopak, Dunaj bol v istom zmysle brzdou. Napokon sme si však povedali, že celosvetový trend retro seriálov je silný a osemdesiatky sú dnes opäť „in“ – v móde, architektúre aj hudbe.
Rátali ste s tým, že bude Sľub taký úspešný?
Sledovanosť je vysoko nad našimi očakávaniami, takže sme veľmi spokojní. Úprimne – nečakali sme, že budeme dosahovať čísla ako Oteckovia v čase ich najväčšej slávy. Mali sme obavy najmä z mladého a špeciálne z detského diváka, či ich táto doba vôbec osloví. Viedli sme dlhé diskusie, či formát denného seriálu v tomto prevedení bude fungovať a či si diváci nájdu cestu k bežným príbehom postáv v inom dobovom kontexte.
Nakoniec sme si však uvedomili, že ľudské príbehy sa v zásade nemenia – mení sa len kulisa. A veľmi nás teší, že podľa reakcií divákov seriál spája generácie. Doma pri televízore sedia starší s mladšími a diskutujú o tej dobe. To je pre nás veľká satisfakcia.
Ako sa vyberajú herci? Koľko to celé trvá a ako to prebieha?
Pri rozsiahlejších projektoch sa výber hercov začína spravidla niekoľko mesiacov pred nakrúcaním. Ide o viacfázový proces, počas ktorého sa snažíme nájsť autentické typy a zároveň overiť ich schopnosť zvládnuť konkrétnu úlohu. Okrem samotných hereckých kvalít je pre nás dôležitá aj pripravenosť a schopnosť reagovať na rôzne situácie, ktoré si nakrúcanie vyžaduje.
Hlavné postavy – ako sú napríklad Kristián Baran, Adriána Brnčalová alebo Jakub Švec –
máte dopredu vytipované?
Proces je pomerne náročný. Na začiatku si ku každému charakteru vytipujeme tri fotografie typologicky vhodných kandidátov. Potom nasledujú kamerové skúšky a tzv. chemistry testy – skúšame, ako medzi sebou fungujú ako dvojica či ako rodina. Až potom sa rozhodujeme, komu rola najlepšie „sadla“. Na každú hlavnú postavu máme v kastingu aspoň troch finalistov.
Kto má hlavné slovo pri kastingoch?
Rozhodujúce slovo mám ja. Prvých kôl sa väčšinou nezúčastňujem osobne, ale pozerám si všetky videá. Často sa však prídem pozrieť, najmä ak mám niekoho vytipovaného. Najviac o postavách vieme ja a Evita, pretože my dve máme už pred kastingom za sebou niekoľkomesačný proces tvorby vývoja postáv. Spolu s režisérom sa o nich, samozrejme, rozprávame, ale základ tvoríme my.
Čo sa týka mladých hercov, máme k dispozícii rôzne databázy, ale často vychádzame aj z osobných skúseností. Napríklad Adriána Brnčalová (postava Zuzany) a Paula Lopatovská (postava Martiny) už účinkovali v menších úlohách v Pánovi profesorovi, aj keď tam pôsobili úplne inak. Mala som ich však v pamäti ako herečky s potenciálom, takže keď prišiel čas obsadzovať postavy v Sľube, pozvali sme ich na kasting – a uspeli.
Okrem toho sa zameriavame na konzervatóriá a vysoké školy, spolupracujeme aj s kastingovými a modelingovými agentúrami, cez ktoré sa nám podarilo objaviť množstvo mladých hercov. Skvelým príkladom je Adam Bardy.
Takže Pán profesor je pre vás liaheň mladých talentov?
Určite áno. Veľa mladých hercov máme odtiaľ, ale aj z iných projektov. Napríklad Kristína Sisková (postava Andrey) hrala v Zrade, Jakub Švec (postava detského chirurga Igora) sa ešte ako študent objavil v Červených páskach a neskôr v Dunaji. Zaujímavý je aj prípad Kristiána Barana (postava Michala). Objavili sme ho na študentskom predstavení, ale v tom čase už mal iné pracovné záväzky. Z toho, čo som videla, mi bolo jasné, že má potenciál. Zavolali sme si ho a ponúkli mu hlavnú postavu. Dlho sme sa o tom rozprávali a nakoniec sme sa dohodli. Snažíme sa, aby neboli všade tí istí herci a vyzerá to tak, že sa nám to darí.
Denný seriál asi vždy trpí tým, že čím dlhšie sa vysiela, tým náročnejšie môže byť udržať dejové zápletky tak, aby divákov bavili. Ako je na tom Sľub?
Sľub funguje podobne ako Dunaj – vytvorili sme televízny svet. Tu sme ho zasadili do prostredia školy, kam môže prísť nový žiak, nový učiteľ, dokonca celá nová rodina. Je to variabilné prostredie s veľkou možnosťou obmeny. A keďže je základ dobre postavený, máme pred sebou potenciál na dlhé fungovanie. Podobne ako pri Oteckoch, kde svet tvorili štyri rodiny a škôlka – išlo o jednu komunitu. Pri Sľube je to škola a nemocnica – dve silné osi, na ktorých môžeme stavať.
Pri Mame na prenájom sme od začiatku počítali s kratším trvaním – plán bol jeden rok, napokon sme ju udržali dva. Už v čase jej nasadenia sme vyvíjali Sľub, aby sme mali pripravenú náhradu.
Ako dlho predpokladáte, že bude Sľub vo vysielaní?
Uvidíme. Slováci dokážu veľmi rýchlo opustiť aj obľúbený seriál. (úsmev) No zvolili sme trochu iný štýl písania a rozprávania, takže veríme, že to bude fungovať dlhšie. Samozrejme, ak by sledovanosť klesala, budeme pripravení priniesť niečo nové. Ale ak máte takto silnú značku, prirodzene sa ju snažíte udržať čo najdlhšie. Nový seriál si vždy vyžaduje omnoho viac energie než pokračovanie toho, ktorý už dobre funguje.
