Z nevyužívaného letiska sa stane pulzujúca štvrť s vlastným charakterom, centrálnym parkom a lepšou dopravou. Taká je vízia pre budúcnosť bývalého vajnorského letiska, ktorú predstavil developer JTRE a Compass Architekti. Architekti pripravujú transformáciu územia, ktorá umožní premeniť lokalitu nefunkčného letiska na plnohodnotnú mestskú štvrť.
Bratislavské Vajnory sa môžu stať dejiskom jednej z najvýznamnejších premien v histórii mesta. Územie bývalého letiska, ktoré od roku 2007 zíva prázdnotou, má potenciál zmeniť sa na modernú, udržateľnú štvrť, kde bude príroda zohrávať hlavnú úlohu. Na ploche približne 80 hektárov má vzniknúť polycentrická mestská zóna s bývaním, službami, prácou i oddychom — a to všetko v pešej dostupnosti.
„Polycentrické mesto nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero rozptýlených lokálnych centier. Takáto sieť prináša obyvateľom plnohodnotný život priamo v mieste ich bydliska a zároveň rovnomerne zlepšuje kvalitu života v rôznych častiach Bratislavy.“ - Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.
„Naším cieľom nie je rozvoj Vajnor na obrovskú mestskú štvrť s novou zástavbou, ale výstavba samostatnej štvrte s vlastným charakterom, identitou a najmä občianskou vybavenosťou, ktorá bude zároveň dobrým susedom súčasných Vajnor,“ hovorí architekt Juraj Benetin z Compass Architekti. Rozvoj mesta v jeho hraniciach má byť zároveň odpoveďou na odliv obyvateľov do obcí v okolí hlavného mesta, ktorý v posledných rokoch nabral významné rozmery.
Mesto v meste: všetko do 15 minút
Nová štvrť má vyrásť podľa princípov tzv. 15-minútového mesta. Obyvatelia by mali mať všetko podstatné – školy, obchody, služby či verejný priestor – doslova na pár krokov od domova. Územie bude členené na viacero menších susedstiev, z ktorých každé dostane svoje vlastné centrum s námestím a základnou občianskou vybavenosťou. Rozvíjať sa tu bude zástavba mestských domov, polootvorených blokov či rodinných domov.
Srdcom celej štvrte má byť 11-hektárový verejný park, ktorý spojí jednotlivé časti po obvode územia a zároveň bude slúžiť ako ekologická kotva projektu. Súčasťou štvrte bude sieť chodníkov pre peších a trasy pre cyklistov, ktoré umožnia pohodlný a jednoduchý pohyb po celom území vrátane prepojenia s územím súčasných Vajnor.
Park bude okrem aktívneho oddychu slúžiť na manažovanie vody v území, čím prispeje k jeho ekologickej stabilite. Na riešení vodného manažmentu spolupracujú odborníci z SHMÚ a experti na hydrológiu a hydrauliku povrchových a podzemných vôd z DHI GROUP.
„V novej štvrti pracujeme s konceptom modro-zelenej infraštruktúry, ktorá umožní efektívne zachytávať a využívať dažďovú vodu, čím sa predíde záplavám, zmiernia sa vlny horúčav a zlepší sa mikroklíma,“ vysvetľuje Marián Kučera z DHI GROUP.
Plynulý prechod medzi starým a novým
Vajnory si dlhodobo udržiavajú svoj vidiecky charakter a komunitného ducha. Nová štvrť má byť postavená tak, aby s týmto charakterom ladila a nezanikol pri nej pôvodný genius loci. Zástavba bude nízkopodlažná – od mestských domov cez polootvorené bloky až po rodinné domy – a jej mierka má byť kompromisom medzi urbanizmom mesta a pokojom vidieka.
Zmysluplné prepojenie so súčasnou štruktúrou Vajnor zabezpečí sieť chodníkov a cyklotrás, ktoré zaručia bezbariérový a bezpečný pohyb obyvateľov.
Kľúčová úloha dopravy
Dnes sú Vajnory známe najmä dopravnými zápchami, ktoré sa zvyčajne tvoria už pri vajnorskom nadjazde, na kruhovom objazde zo smeru Čiernej vody a Rače. Práve preto sa veľká pozornosť venuje zlepšeniu dopravnej infraštruktúry. Urbanistická štúdia počíta nielen s rozšírením existujúcich ciest a križovatiek, ale aj s predĺžením električkovej trate zo Zlatých pieskov.
„Predĺženie električkovej trate zo Zlatých pieskov cez vajnorský nadjazd na staré letisko je optimálnym riešením verejnej dopravy, no vyžaduje kritickú masu obyvateľov,“ upozorňuje architekt Benetin. Súčasťou plánov je aj vytvorenie nového terminálu integrovanej osobnej dopravy (TIOP) pri železničnej stanici Vajnory, ktorý by umožnil lepšie prepojenie prímestských vlakov s MHD.
Park ako klimatický nástroj
Krajinní architekti kladú dôraz na ekologické riešenia. Spodná časť parku bude navrhnutá ako retenčná zóna – zadrží dažďovú vodu, ktorá sa bude využívať v rámci územia. Vďaka tomu vznikne prirodzený biotop a zároveň nástroj na zvládanie extrémneho počasia, najmä horúčav a prívalových dažďov.
„Podložie tu nie je ideálne na vsakovanie vody, preto navrhujeme systém zelenej a modrej infraštruktúry. Spodná časť parku bude vyhradená na zadržanie dažďovej vody, čím vytvoríme vhodné podmienky na vznik rôznych spoločenstiev rastlín a živočíchov,“ dodáva krajinný architekt Michal Marcinov z ateliéru LABAK.
Budúcnosť, ktorá má čas
Výstavba novej štvrte bude trvať niekoľko desaťročí. Základom je urbanistická štúdia a následná zmena územného plánu. Napriek tomu už dnes projekt vyvoláva diskusiu – nielen o tom, ako má vyzerať nové mesto, ale aj o tom, čo všetko by mala budúcnosť priniesť jeho súčasným obyvateľom.
