Nové Lido dostalo zelenú. Megaprojekty rozšíria centrum Bratislavy na druhý breh Dunaja

Viac ako desaťročný proces aktualizácie územného plánu pre Celomestské centrum Petržalka je vo finále. Plánované megaprojekty v lokalite Nové Lido dostali vo štvrtok od bratislavských mestských poslancov zelenú. Dotýkajú sa územia medzi Starým a Prístavným mostom, kde sa môže centrum Bratislavy rozšíriť na pravý breh Dunaja a prepojiť tak Petržalku s mestom.

Mestské zastupiteľstvo schválilo po niekoľkohodinovej diskusii okrem zámeny pozemkov aj zmeny a doplnky územného plánu, ktoré vychádzajú z urbanistickej štúdie lokality Nové Lido, ktorá má už takmer 20 rokov a je určená na výstavbu a rozšírenie centra Bratislavy na pravý breh Dunaja.

Aj keby poslanci žiadne zmeny a doplnky územného plánu neschvaľovali, developeri by v tomto území na základe doteraz platného územného plánu mohli stavať. Magistrát niekoľkokrát zdôraznil, že schválením zmien len menia urbanizmus zóny a zvyšujú počet metrov hrubých podlažných plôch. Za to dostane hlavné mesto viaceré vyrokované benefity.

Z celkového plánovaného počtu vyše 5000 bytov bude 97 nájomných bytov, developeri sa tiež zaviazali preinvestovať do územia viac ako 70 miliónov eur v podobe konkrétnych investícií, od mestského parku, cez promenádu po peší most cez Dunaj medzi Námestím M. R. Štefánika a Novým Lidom.

Pozrite si vizualizáciu novej mestskej štvrte Nové Lido v galérii.

Nová nábrežná zóna

Nové Lido poskytne zmiešané územie s bývaním, občianskou vybavenosťou, verejnými priestormi so zeleňou i dopravným napojením na Petržalku, Staré Mesto a Ružinov. Vytvára tiež predpoklady pre vznik ucelenej nábrežnej zóny s plochami pre šport a rekreáciu, mestskou plážou a vodnou plochou pre vodácke aktivity a malé športové plavidlá.

Vypustením odtokového kanála zo zmien a doplnkov zároveň zostane v území zachovaný lužný les medzi hrádzou a Dunajom. V ňom sa plánujú len také zásahy, aby bol priechodný a bezpečný s ponechaním maximálneho možného počtu súčasných drevín.

Zdroj: JTRE

Návrh novej mestskej štvrte je výsledkom dlhodobej prípravy developera JTRE s domácimi aj zahraničnými architektmi. Autormi urbanistickej štúdie sú Juraj Benetin s tímom z ateliéru Compass Architekti, na projekte spolupracujú aj architekti a urbanisti Jakub Cigler, Marko & Placemakers, Gehl Architects či GFI.

„Nové Lido poskytne zmiešané územie s bývaním, občianskou vybavenosťou, 20-tisíc pracovnými príležitosťami, veľkorysými a kvalitnými verejnými priestormi s dostatkom zelene. Bratislavčania a návštevníci budú okrem verejných priestorov môcť využívať aj novú multifunkčnú halu pre kultúrne, spoločenské či športové podujatia,“ uviedol developer JTRE.

Vallo: Situáciu v území radikálne nemeníme

„Neurobili sme nič, čo by radikálne menilo situáciu v území,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo pripomenúc platný územný plán mesta i územný plán zóny, ktoré výstavbu umožňujú. Zároveň sa týmto krokom zachová podľa neho viac zelene oproti tomu, o čom hovorí doterajší územný plán.

„Porovnávam to s tým, čo tam platí, aký územný plán, nie čo tam dnes reálne je,“ poznamenal Vallo na margo niektorých aktivistov, ktorí kritizujú navrhované výruby stromov. Najhodnotnejšie územie sa zachováva, zachovaný zostane napríklad Elyzejský lesík.

Aktuálne schválené zmeny a doplnky v územnom pláne Bratislavy nemenia zelené plochy na stavebné pozemky, ale hovoria o tom, ako stavať s ohľadom na súčasné potreby mesta a jeho obyvateľov a v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Do územia vnášajú prevažne blokovú zástavbu, ktorá je predpokladom kvalitnejšieho mestského prostredia, a zároveň v ešte výraznejšej miere zvyšujú podiel zelene.

Zdroj: JTRE

Benefity, ktoré hlavné mesto získa od developerov za to, že im v rámci zmien a doplnkov povolí navýšenie výstavby, považuje Vallo za maximálne možné. „Som presvedčený, že náš tím urobil maximum,“ odpovedal na otázku, či sú vyrokované benefity dostatočné.

Niektorí poslanci, ale aj občania či aktivisti, sú, naopak, presvedčení, že získaná protihodnota nie je postačujúca. Primátor v tejto súvislosti pripomenul, že v minulosti nedostávalo mesto pri zmenách územného plánu od developerov žiadne benefity. Schválenie zmien v rámci diskusie podporili napríklad vodáci.

Kritika starostu Petržalky

Jedným z najväčších kritikov primátora je dlhodobo starosta Petržalky Ján Hrčka. Ten síce súhlasí so zmenou územného plánu a tým, že hlavné mesto za to niečo dostane, nie je si však istý, či je protihodnota adekvátna a či boli záujmy hlavného mesta pri rokovaniach hájené dostatočne.

„Netvrdím, že nie, ale nemám istotu, že áno. Nebolo od veci podklady viac dopracovať,“ povedal Hrčka s tým, že veci nepomáha ani to, ak sa tlačí na ich schválenie, ako tomu bolo aj v minulosti. „Svedčí to o tom, že nie je všetko s kostolným poriadkom,“ podotkol.

O tom, či je naozaj dostatočne hájený verejný záujem, vyjadrila pochybnosti aj starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Podľa nej magistrát ponúka obyvateľom ilúziu a developerom okamžité bohatstvo, pričom sa myslí len do najbližších komunálnych volieb, nie dlhodobejšie. Schvaľovanie predloženého návrhu označila za "lacné vzdávanie sa vyjednávacích pozícií". Poslanec Martin Winkler sa nechal počuť, že "mesto bude ošklbané ako slepé kura". Vyjadril tiež presvedčenie, že ekoaktivizmus sa u niektorých končí na magistráte.

Zdroj: JTRE

Odborníci: Zlyhanie a premárnená príležitosť

Odborníci a aktivisti upozorňovali, že Bratislava môže prísť o desiatky miliónov eur, pričom hrozí riziko nenávratnej straty verejných hodnôt. Iniciatíva poukazuje na to, že hlavné mesto vlastní na Lide približne tretinu pozemkov a bez toho, aby k nim investor získal vlastnícky vzťah, nebude môcť stavať. Mesto sa však rozhodlo, že tieto pozemky s investormi bezodplatne zamení. Tí budú vlastniť stavebné pozemky generujúce zisky, hlavnému mestu zostávajú najmä pozemky pod verejnou infraštruktúrou, ktoré vyžadujú údržbu.

„Predstavte si, že vlastníte tisíce metrov štvorcových pozemkov na jednom z najlukratívnejších území mesta. Zastupiteľstvo odhlasuje zmenu, ktorá umožní zvýšiť intenzitu zástavby o 30 percent. Mesto si tento nárast hodnoty pozemku nevšíma a daruje ho len tak, bez vyčíslenia,“ priblížila iniciatíva s tým, že pre súkromného vlastníka to môže byť dobrá správa, pre hlavné mesto premárnená príležitosť a zásadné zlyhanie. Po zmene územného plánu stúpne hodnota stavebných pozemkov rádovo o desiatky miliónov eur.

Zdroj: JTRE