Do ikonickej tržnice v Bratislave sa má vrátiť život. Ako by mohla vyzerať?

Tržnica na Trnavskom mýte v Bratislave bola kedysi legendou a miestom, ktoré denne navštevovali stovky pravidelných zákazníkov. Po viac ako 40 rokoch od svojho otvorenia táto národná kultúrna pamiatka upadá, čo by chcela mestská časť Nové Mesto do budúcnosti zmeniť. Samospráva pripravuje revitalizáciu, ktorá má do jej priestorov vrátiť život.

Budúcnosť ikonickej tržnice načrtol starosta bratislavského Nového Mesta Matúš Čupka. Podľa Čupku má tržnica tri hlavné problémy - nie je tam dostatok zaujímavých prevádzok, nie je tam žiadny program a jej priestor pôsobí neútulne. A to aj napriek tomu, že ide o Národnú kultúrnu pamiatku a má svojich stálych návštevníkov.

„Keď sme tržnicu prevzali po voľbách, generovala stratu asi pol milióna eur,“ priblížil starosta s tým, že táto strata sa prehĺbila o ďalších 200-tisíc najmä preto, že z tržnice odišli automaty. Za posledného trištvrte roka v nej mestská časť usporiadala niekoľko kultúrnych podujatí. Na jeseň minulého roka to bol Festival mladého vína, nasledoval Urban market v decembri a dva hudobné koncerty, ktoré podľa Čupku prilákali množstvo nových návštevníkov.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto

Noví nájomcovia a hudobný klub

Druhý pilier, ktorému sa samospráva venuje, sú nájomcovia. To, že prichádza v tržnici k úbytku niektorých nájomcov, je zo strany mestskej časti snaha o riadený proces. V rámci neho tak okrem automatov z tržnice odišla prevádzka, ktorá predávala alkohol a tiež záložňa. Zmizlo aj veľké množstvo prístavieb a priestor tržnice tak celkovo vyčistili. V rámci verejnej obchodnej súťaže vybrali nového nájomcu pre podzemný priestor, kde vznikne nový hudobný klub.

Z nových nájomcov tu pribudne firma zaoberajúca sa pestovaním húb, ale aj pekáreň či nové bistro. Snahou mestskej časti je zachovať v tržnici tradičnú atmosféru, aby bola zaujímavá pre širokú skupinu ľudí. Zostane v nej napríklad predajca tresky, zeleniny, oprava obuvi, či tradičná vináreň. V rámci zmeny konceptu plánujú v tržnici rozšíriť gastroponuku a organizovať tu pravidelne kultúrne a hudobné podujatia, ktoré z nej urobia nový spoločenský priestor.

Zdroj: Rajmund Müller / Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Výnimočná atmosféra, no nevľúdne prostredie

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v rámci plánovanej revitalizácie zorganizoval prieskum, v ktorom sa pýtal obyvateľov na to, čo im v tržnici chýba a čo by v nej radi v budúcnosti našli. Do dotazníka sa zapojilo 1609 respondentov, pričom dáta boli zbierané aj priamo na mieste.

„Výsledky ukázali, že tržnica je pre mnohých miestom s výnimočnou atmosférou, ktorá často súvisí so spomienkami na mladosť, na stretnutia so známymi alebo s obľúbenými predajcami,“ približuje MIB.

Tržnicu navštevujú ľudia pre atmosféru (54 %), zo zvyku (27 %), pre dobrú dostupnosť (25 %) alebo pre vzťahy s predajcami (15 %). Najčastejšie sem chodievajú za nákupom potravín (66 %) alebo návštevou gastroprevádzky (40 %).

Účastníci prieskumu najviac oceňujú produkty, ktoré inde nenájdu, ako čerstvé ryby a mäso, kvasené uhorky či kapustu, a to všetko za prijateľné ceny a od ľudí, ktorí tu predávajú dlhé roky. Napriek tomu, že tržnica bola kedysi legendou, niekoľkoročný investičný dlh sa podpísal na jej vzhľade a kvalite služieb.

Zdroj: MIB

Z odpovedí respondentov, ktorí nie sú s ponukou tržnice spokojní vyplynulo, že im nevyhovuje šíka služieb a produktov (72 %), ich kvalita (47 %), alebo špinavé priestory (58 %). Často spomínaným problémom je aj nevľúdne okolie, ktoré odrádza až 72 % potenciálnych návštevníkov.

„Faktom je, že počet nájomcov v budove postupne klesá, kým v roku 2014 ich bolo 120, v roku 2024 len 40,“ konštatuje MIB. Respondenti pritom ponúkli rôzne návrhy na zlepšenie tržnice. Viacerí chcú zachovať jej pôvodný účel, niektorí by zas privítali rozšírenie služieb o rôzne kultúrne či komunitné podujatia.

Investície v hodnote 200-tisíc eur

Mestská časť vyčlenila v tomto roku na investície do tržnice približne 200-tisíc eur. Ide o financie na rekonštrukciu suterénu (150-tisíc eur) a elektroinštatlácie. „Je naším zámerom, aby sa v budúcnosti finančné prostriedky na fungovanie tržnice získavali aj z ekonomickej činnosti budovy,” hovorí starosta Matúš Čupka.

Výsledky prieskumu ukazujú, že obyvatelia chcú, aby tržnica bola miestom, kde sa prelína nákup, kultúra a spoločenský život. Mestská časť tu zvažuje organizovanie malých podujatí, presun niektorých verejných služieb do priestorov tržnice, ako aj jej lepšiu propagáciu.

Zdroj: Rajmund Müller / Register modernej architektúry oA HÚ SAV

„Aktuálne prebieha výzva na nových nájomcov a veríme, že na jar by sme vedeli predstaviť nové mená, ktoré by nám pomohli zatraktívniť priestor. Zároveň budeme spoločne s vedením tržnice hľadať možnosti, ako s budovou pracovať,“ poznamenal Čupka.

Tržnica by počas dňa mohla slúžiť ako trhovisko a v podvečerných hodinách sa časom využívať pre kultúrno-spoločenské účely. „Tak ako sme si to mohli vyskúšať napríklad v podobe Dobrého Trhu, festivalu Nahých vín či pri koncertoch Berlin Manson na sklonku roku 2024,“ doplnil starosta.

Národná kultúrna pamiatka

Tržnica na Trnavskom mýte bola vybudovaná na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Bratislavskej verejnosti začala slúžiť v roku 1984. V roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, rozhodol o tom Pamiatkový úrad SR.

„Nová tržnica na Trnavskom mýte v Bratislave, patrí k nepočetnej skupine krytých tržníc, realizovaných na Slovensku v priebehu 20. storočia, pričom obostavaným priestorom a úžitkovou plochou spomedzi nich výrazne vyčnieva. Predmetná mestská tržnica je výnimočná aj svojím architektonickým konceptom,“ uviedol Pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí.

Zdroj: Rajmund Müller / Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Budovu navrhol architekt Ivan Matušík v rokoch 1975 až 1977 ako reakciu na stratu funkcie pôvodnej Starej tržnice v centre Bratislavy, ktorú po druhej svetovej vojne začala využívať televízia. Potreba vytvoriť nový priestor pre obchodovanie a trhový ruch viedla k rozhodnutiu postaviť modernú tržnicu na okraji širšieho centra mesta.

Tržnica sa podľa pamiatkového úradu stala najcharakteristickejším príkladom high-tech architektúry druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Patrí zároveň k najkomplexnejším architektonickým dielam v tvorbe architekta Ivana Matušíka, autora ikonických obchodných stavieb ako sú Obchodné domy Prior v Bratislave (1960-1968) či v Nitre (1968-1973).