Sociálne siete sa stali každodennou súčasťou našich životov, kde si mnohí vyjadrujú svoje názory bez akýchkoľvek zábran. Čím ďalej, tým viac sa tak stávajú miestom netaktných debát, neslušných vyjadrení či urážlivých komentárov. Neraz sa v diskusiách pod príspevkami stretávame so zarážajúcimi vyjadreniami, ktoré prekračujú hranicu slušnosti. Vzniká otázka, či je tento spôsob komunikácie pre ľudí bežný alebo sa s ním častejšie stretneme v online prostredí.
Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research ukazuje, že polovica Slovákov si myslí, že je v poriadku vyjadriť svoj názor aj v prípade, že môže niekoho zraniť. Ľudia zároveň odmietajú, že by im anonymita sociálnych sietí dodávala väčšiu odvahu.
Kde sú hranice slobody slova?
Prieskum odhaľuje čoraz rozšírenejší postoj, že sloboda prejavu by nemala mať príliš veľa obmedzení, dokonca ani vtedy, keď názor zraní. S názorom, že každý má nárok na sociálnej sieti vyjadriť názor aj za cenu ublíženia iným, súhlasí polovica populácie. Takmer 40 percent je opačného názoru a každý desiaty sa k téme nevie, alebo nechce vyjadriť.
Toto presvedčenie je však rozdelené podľa politických preferencií. Kým priaznivci strán ako Smer-SD a Sme rodina sú ochotnejší tolerovať ostré vyjadrenia, podporovatelia Demokratov, KDH a Progresívneho Slovenska sa výraznejšie stavajú proti.
„Pluralita názorov je základným kameňom demokratickej spoločnosti. Umožňuje občanom slobodne vyjadrovať svoje názory a podieľať sa na verejnej diskusii. Právo vyjadriť svoj názor má však svoje hranice. A tie sa začínajú tam, keď niekoho názor môže podnecovať násilie, nenávisť či diskrimináciu. Vyvstáva otázka, v akej podobe vlastný názor dokáže byť pre spoločnosť ešte prínosný a v akej ešte viac prehlbuje v spoločnosti polarizáciu,“ dopĺňa svoj pohľad na výsledky autorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.
Vymazanie „toxických“ kontaktov
Sociálne siete sú plné polarizujúcich príspevkov, a mnohí ľudia sa rozhodli reagovať vymazaním problematických kontaktov. Podľa prieskumu by bola polovica populácie ochotná zo svojich kontaktov na sociálnych sieťach vymazať tých, ktorí pridávajú urážlivé, neslušné komentáre a príspevky, a to aj v prípade, že ide o rodinu či známych.
„Častejšie tento spôsob reakcie na nevhodné príspevky priznávajú ženy, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia Bratislavského kraja a podporovatelia Progresívneho Slovenska a Demokratov,“ upresnila Lakatošová.
Zaujímavým zistením prieskumu je, že anonymita internetu ľuďom nedodáva odvahu tak, ako by sme mohli predpokladať. Až 75 percent respondentov súhlasilo s výrokom, že napíšu len to, čo by dotyčnému vedeli povedať aj osobne. Napriek tomu zostáva otázkou, do akej miery je tento fenomén nebezpečný, keďže nenávistné a urážlivé komentáre naďalej zaplavujú diskusné priestory.
Verejne známe osobnosti pod paľbou
Známe osobnosti na sociálnych sieťach čelia často útokom a nenávistným prejavom. Väčšina respondentov však tvrdí, že verejne známe osobnosti by sa s týmto druhom komentárov mali jednoducho zmieriť. Len štvrtina ľudí si myslí, že by sa situácia mala zmeniť.
Prieskum ukazuje, že otázka hraníc slobody slova a tolerancie voči neslušným vyjadreniam je v spoločnosti stále horúcou témou. Je na nás všetkých, aby sme sa zamysleli, aké dôsledky má naša komunikácia v online priestore a ako ovplyvňuje naše vzťahy, nielen v digitálnom, ale aj reálnom svete.
Online prieskumu sa zúčastnilo 1 044 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Do analýzy boli zahrnutí len tí, ktorí majú profil na minimálne 1 sociálnej sieti.