Viac ako 15 percent komentárov na slovenskom Facebooku sú nenávistné či vulgarizmy, takzvané hejty. Vyplýva to z analýzy iniciatívy #bezhejtu, informuje portál Živé.sk.
Iniciatíva, ktorú založili komunikačná agentúra Seesame a softvérová spoločnosť TrollWall, mobilizuje firmy, organizácie, médiá aj verejné inštitúcie a iných majiteľov veľkých profilov na sociálnych sieťach s cieľom kultivovať verejný diskurz.
„V online prostredí trávime toľko času, že chtiac-nechtiac posúva hranice toho, čo považujeme za normálne a akceptovateľné aj v skutočnom svete. Je preto dôležité, čo čítame a ako spolu diskutujeme v online priestore,“ uviedol šéf digitálneho tímu v agentúre Seesame Dávid Benedig v tlačovej správe.
Posudzovanie komentárov
Umelá inteligencia posudzovala vyše pol milióna komentárov napísaných v prvej polovici apríla 2023 zo 428 facebookových profilov v rôznych oblastiach. Ako píše Živé, počet nenávistných príspevkov z celkového počtu analyzovaných komentárov pritom predstavoval vyše 79-tisíc.
Prieskum ukázal, že najviac „hejtov“ mali facebookove stránky médií, prevažne tie s dezinformačným obsahom, ale aj také, ktoré sa reagovali na politickú situáciu, profiloch politikov a politických strán. Hejtuje sa najviac počas pracovného dňa, no večer, respektíve v nočných hodinách podiel nenávistných komentárov narastá o 4 percentá.
Upratovanie diskusií
Ako píše Živé.sk, pri upratovaní diskusií je dôležité mať nastavené pravidlá, aby bolo jasné, čo je na danej stránke akceptovateľné a čo už nie. Komunitní manažéri z O2, advokátska kancelária Paul Q, psychologická poradňa IPčko a zakladatelia inicitatívy #bezhejtu preto spoločne pripravili súbor odporúčaných pravidiel diskusie, ktoré môžu byť na profiloch aplikované.
„Dôležité je aj to, aby boli hejty zachytené čo najskôr a nezískavali tak zbytočné lajky, ktoré ich posunú vyššie. Čím viac komentárov stránka generuje, tým ťažšie je ustrážiť diskusiu,“ vysvetlil Pavol Bujňák z TrollWallu.
Technologické riešenia však komentáre do niekoľkých sekúnd schovajú, aj keď je ich objem veľký. Komunitný manažment je vhodný aj pre organizácie, ktoré riešia kontroverzné témy, ale ich personálna kapacita nie je dostatočná.
Nápor na ľudskú psychiku
Online hejty zasahujú aj do skutočného sveta. Toxická diskusia môže navodiť chybný pocit o väčšinovom názore spoločnosti. „Prispieva k tomu aj to, že najviac lajkov dostanú tie najextrémnejšie komentáre, čo ich posúva hore na viditeľnú pozíciu. Tým nastavujú naratív pre ďalšiu diskusiu a opäť to skresľuje skutočný obraz. Prispieva to k polarizácii a odpútava od konštruktívnej debaty. Preto je dôležité hejty mazať. A to rýchlo,“ vysvetlil D. Benedig.
Vulgárne a nenávistné prejavy majú vplyv aj na psychiku jednotlivcov. „Nenávistné komentáre vplývajú na psychickú pohodu a stav duševného zdravia, sebavedomie a vnímanie seba samého. V dôsledku toho sa objavujú stavy úzkosti, pocity strachu a neistoty,“ uviedol psychológ a šéf psychologickej poradne IPčko Marek Madro. Ako ďalej dodal, len za minulý rok poradňu takmer každý deň žiadal niekto o pomoc v súvislosti s hate speechom. Mladí priznávajú, často na hrane života a smrti, že nevládzu ďalej odolávať útokom, ktoré sa na nich valia bez prestávky, pretože online prostredie žije 24 hodín denne. Že sú úplne vyčerpaní, rezignovaní, nemajú možnosti, ako to zastaviť.
Verejné inštitúcie aj firmy
Iniciatíva #bezhejtu sa preto zaviazala, že diskusie monitorovať a hejty odstraňovať. Medzi členmi sú verejné inštitúcie, ako Polícia SR, Kancelária prezidentky SR, mestá Bratislava, Košice, Žilina, Nitra, Úrad na ochranu whistleblowerov či Plán Obnovy, tiež firmy ako O2 Slovakia, 365 banka, Profesia, Henkel Slovensko, Shell Slovakia a ďalšie. „Čím viac členov budeme mať, tým viac slušných diskusií bude na internete,“ dodal D. Benedig.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
