Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu s Radou pre mediálnej služby zorganizovali 16. novembra diskusiu k novej legislatívnej iniciatíve Európskej únie, ktorá má posilniť slobodu a nezávislosť médií ako nevyhnutnej súčasti fungujúcej demokracie.
Ohrozená sloboda médií
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj v diskusii skonštatoval, že mu počas novembrových udalostí roku 1989 ani nenapadlo, že bude potrebné sa týmito otázkami zaoberať 33 rokov po Nežnej revolúcii, no „sloboda médií je ohrozovaná čím ďalej tým viac a Európska únia musí chrániť slobodu novinárov“.
Ľuboš Kukliš, bývalý predseda združenia EPRA, ktoré zastrešuje regulačné orgány z viac ako 50 krajín, tlmočil všeobecný názor, že Európa nariadenie chrániace novinárov a médiá nevyhnutne potrebuje. Za pozitíva aktu považuje okrem iného aj to, že sa venuje otázkam plurality a vlastníctva médií v nadnárodnom rámci, čo reflektuje realitu majetkových vzťahov, či ustanovenia o ochrane novinárov pred vplyvom majiteľov.
Jeho nedostatkom však má byť napríklad absenciu ochrany novinárov pred fyzickými útokmi a zastrašovaním alebo to, že „nestanovuje žiadne konkrétne pravidlá pre sociálne médiá, ktoré by umožnili jednoznačne odlíšiť informácie šírené serióznymi médiá a tými, ktoré sa za médiá len vydávajú“.
Silný legislatívny nástroj
Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová ho považuje za silný legislatívny nástroj, ktorý má veľký potenciál dopomôcť k regulácii mediálneho prostredia, ktorej výsledkom je slobodné a nezávislé fungovanie médií.
Snahe o definovanie pojmov ako novinár, médium a pod. sa akt vyhýba úmyselne, pretože ponecháva priestor samoregulačným iniciatívam: „Tie prispejú k tomu, že ochranu budú požívať len tí, ktorí sú jej skutočne hodní – médiá, ktoré sa prihlasujú k etickým štandardom a parametrom transparentnosti.“
Nariadenie uvažuje aj o sankčnom režime, v kontexte čoho šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová upozornila, že „sankcie sú na mieste, ale musia byť vykonateľné a musí byť garantovaná nezávislosť regulačného orgánu, ktorý ich ukladá.“
Efekt synergie
Radoslav Kutaš, štátny tajomník ministerstva kultúry, akt o slobode médií víta a vyzdvihol najmä efekt synergie, keďže veľkú časť agendy, ktorú nariadenie rieši, je podľa neho možné dosiahnuť už na základe nášho národného zákona o mediálnych službách.
Za prínosný považuje aj návrh na zriadenie celoeurópskeho regulátora, pretože „na Slovensku máme skúsenosti so zahraničnými majiteľmi médií, ktorých je dokonca viac ako slovenských, a neviem si predstaviť posudzovať koncentráciu médií z hľadiska plurality inak, ako na nadnárodnej úrovni“.
Akt o slobode médií sa zaberá aj problematikou transparentnosti vlastníctva financovania médií, predvídateľnosťou ich financovania, sprehľadnením mechanizmov inzerovania, ochranou novinárov pred politickými a mocenskými záujmami či osobitým postavením médií verejnej služby.
Bezpečný priestor pre novinárov
Moderátor diskusie, Vladimír Šucha, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK) potvrdil, že „Slovensko je na strane Európskej komisie v nastávajúcom legislatívnom procese a budeme robiť, čo bude v našich silách, aby sme pre médiá a novinárov vytvárali bezpečný priestor“.
Akt o slobode médií predloží Európska komisia na schválenie Európskemu parlamentu, po jeho schválení bude s okamžitou účinnosťou záväzný pre všetky členské štáty.
Ďalšie správy z Mediálne.sk
