Dáte si telefón do režimu lietadlo a po chvíli cítite nepokoj? Nie ste sami. Až polovica Slovákov priznáva, že bez prístupu k sociálnym sieťam prežíva úzkosť. A čím viac sa porovnávame s inými, tým väčší tlak cítime. Prieskum odhalil zaujímavý paradox – kto je najspokojnejší s časom, ktorý trávi na sociálnych sieťach?
Temná stránka sociálnych sietí
Sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života miliónov Slovákov. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS má však táto digitálna realita aj svoju temnú stránku – každodenné surfovanie po Instagrame či TikToku môže zvyšovať psychickú nepohodu. Aký je teda optimálny čas, ktorý by sme mali denne tráviť na sociálnych sieťach?
Odborníci sa vo svojich odporúčaniach líšia, no často sa stretnete s údajom, že celková doba pred obrazovkami našich digitálnych zariadení vrátane sociálnych sietí, by nemala presiahnuť 2 hodiny denne. Podľa ďalšieho zdroja je kritická hranica 3 hodiny denne. Po jej prekročení sa spomína až o 60 percent vyššie riziko psychických problémov.
Ak berieme do úvahy tento údaj, väčšina Slovákov a Sloveniek trávi na sociálnych sieťach nezdravo veľa času. Do dvoch hodín denne na sociálnych sieťach sa zmestí len štvrtina populácie. Až osem percent ľudí priznalo, že na sociálnych sieťach strávi viac než šesť hodín denne.
Najviac „prilepenou“ generáciou je Gen Z (18 – 28 rokov) – iba 6 % z nich trávia na sieťach menej než dve hodiny denne. Staršie generácie trávia na sociálnych sieťach odporúčané 2 hodiny častejšie, no aj medzi nimi to je menej ako tretina. Platí, že s rastúcim vekom priemerný denný čas na sociálnych sieťach klesá. Najviac ľudí odhaduje túto dobu na 2 až 3 hodiny denne.
Príliš veľa času vedie k úzkosti
Odborníci upozorňujú, že nadmerná prítomnosť na sociálnych sieťach môže mať negatívny vplyv na naše psychické zdravie. A dáta to potvrdzujú. S rastúcim časom, ktorý denne trávime na sociálnych sieťach, narastá aj podiel ľudí, ktorí bez nich prežívajú úzkosť. Tento stav sa častejšie objavuje u ľudí, ktorí sa na týchto platformách porovnávajú s inými – najmä s tým, čo zdieľajú svoj (často prikrášlený) život.
Používatelia, ktorí na sociálnych sieťach trávia viac ako 6 hodín denne, prežívajú bez nich úzkosť dvakrát tak často, ako používatelia, ktorí sa zmestia do 2 hodín denne. Najčastejšie úzkosť bez sociálnych sietí prežívajú mladé generácie, skúsenosť s ňou má však aj polovica ľudí starších ako 45 rokov.
Výsledky prieskumu odhalili zarážajúci paradox: práve ľudia prežívajúci najčastejšie úzkosť bez sociálnych sietí, sú s časom, ktorý na nich trávia, najspokojnejší. „U týchto ľudí vidíme známky nezdravého vzťahu k sociálnym sieťam, dokonca by sa dalo hovoriť o známkach závislostí,“ vysvetľuje spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS a dodáva:„Deklarovaným pocitom spokojnosti vytvárajú falošný dojem kontroly nad situáciou.“
Digitálny detox ako výzva
Až 75 % ľudí, ktorí sa na sociálnych sieťach porovnávajú s inými, priznalo, že bez nich zažili úzkosť. Necelá pätina z nich túto úzkosť prežíva dokonca pravidelne. Naopak, medzi tými, ktorí sa s inými neporovnávajú, je tento jav len v 40 % prípadov.
„Na nezdravom vzťahu k sociálnym sieťam sa teda nepodpisuje len čas, ktorý na nich trávime, ale aj neisté vnímanie seba samého a nízke sebavedomie. Títo ľudia nekriticky vnímajú obsah, ktorý na sociálnych sieťach sledujú. Nachádzajú tu ideálny svet, po ktorom túžia. Častejšie do neho unikajú, čo však môže viesť k závislostiam a nadmerne prežívanej úzkosti v situáciách, kedy na sociálne siete nemajú prístup,“ vysvetľuje výsledky Lakatošová.
Čo z toho vyplýva? Že možno nastal čas zamyslieť sa nad tým, koľko času venujeme nekonečnému scrollovaniu a ako to vplýva na našu psychiku. Krátke odpojenie môže byť pre mnohých z nás nepríjemné – ale zároveň aj oslobodzujúce.
Online prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia prebiehal od 4. 6. do 8. 6. 2025 na vzorke 1 003 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie Slovenska vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.
