Deepfake technológie predstavujú novú a ťažko odhaliteľnú digitálnu hrozbu, ktorá je už prítomná aj v slovenskom mediálnom prostredí. Na európskej úrovni sa pripravuje zákon o umelej inteligencii, ktorý by mal regulovať tieto technológie, avšak zatiaľ sa nezmieňuje o nich, píše euractiv.sk.
Zábava, manipulácie, dezinformácie
Technológie využívajú princípy hĺbkového učenia a umožňujú vytváranie falošných fotografií, videí, audio nahrávok a textových častí. Sú používané nielen na zábavu, ale aj na vytváranie dezinformácií a manipuláciu s obsahom. Napríklad falošné politické videá alebo pornografické materiály sú niektorými z problémových príkladov deepfake technológií.
Existuje rozdiel medzi prijateľným a škodlivým využitím deepfake technológií. Prijateľné využitie môže zahŕňať tvorbu zábavy, reklám, dabingu a iných kreatívnych účelov. Avšak, škodlivé využitie deepfake technológií sa týka manipulácie, dezinformácií a porušovania súkromia verejných osobností.
Zákon o umelej inteligencii
Na európskej úrovni existujú niektoré zákony a smernice, ktoré môžu čiastočne pokrývať problémy s deepfake technológiami, ako je napríklad Akt o digitálnych trhoch, Akt o digitálnych službách a GDPR smernica. Avšak, každá krajina môže mať vlastné prístupy k regulácii a využitiu umelej inteligencie. V súčasnosti sa pripravuje zákon o umelej inteligencii na európskej úrovni, ktorý by mal riešiť aj legálne rámce deepfake technológií.
V slovenskom mediálnom prostredí môže Rada pre mediálne služby upozorniť online platformy na nelegálny obsah deepfake technológií a požiadať o jeho odstránenie. Zatiaľ však nezaznamenala žiadne problematické deepfake-y od augusta minulého roku, kedy vstúpil do platnosti nový zákon o mediálnych službách, ktorý rozširuje právomoci regulátora aj na online platformy.
Celkovo je vývoj a využívanie deepfake technológií stále dynamický a vyžaduje si pozornosť a reguláciu na rôznych úrovniach, aby sa minimalizovali ich negatívne dopady na spoločnosť.
Ďalšie správy z Mediálne.sk
