„Lepšo-novinári“ z Denníka N a ten zvyšok slovenských médií

Na úvod by som rád uviedol, že sa cítim byť v dvojitom konflikte záujmov, nakoľko pracujem pre spoločnosť Penta Investments a som tiež pravidelným čitateľom Denníka N.

Newsfilter zo dňa 3. januára 2024 sa exkluzívne povenoval PENTE a médiám v jej vlastníctve.

Pre tých, ktorí Newsfilter nečítali, alebo nepočúvali, autor Filip Obradovič pojednával o médiách vo vlastníctve PENTY a jej snahách prostredníctvom týchto médií ovplyvňovať verejnú mienku v prospech konkrétnych politických lídrov a politických subjektov.

S rozhodným presvedčením hovorí o tom, že akvizíciou Nového Času PENTA posilní svoj vplyv na verejnú mienku a ovplyvní tak priebeh prezidentských volieb, a to, samozrejme, v neprospech kandidáta Ivana Korčoka.

Okrem tejto prognózy redaktor ďalej uvádza, že záujmy PENTY sú totožné s tými, ktoré majú SMER a HLAS.

Tento naratív je niečo, čo je pre Denník N prirodzené, len nedávno sa totiž komentátor Čikovský vyjadril, že PENTA je ďalším členom vládnej koalície. Len tak... lebo prosto je.

Redaktor ďalej bez okolkov naznačuje, že média PENTY slúžia, ako nástroj na presadzovanie jej moci a vplyvu, sú ňou teda plne ovládané a ľudia, ktorí v nich pracujú, nie sú autonómni, nezávislí novinári, ale sú nesvojprávne obete útlaku akcionára, ktorý im káže o čom písať, ako o tom písať, alebo, prípadne, o čom nepísať.

Úsmevne tento domnelý postup okomentoval Alexej Fulmek, vydavateľ a spolumajiteľ denníka SME u novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej, ktorá rovnako v podobnom duchu spochybňovala nezávislosť médií PENTY. „Nepredstavujte si, že Haščák príde do Plusky a povie novinárom, ako majú písať. Je to nezmysel, to tak nie je.“

Odhliadnuc od skutočnosti, že tento pohľad redaktorov Denníka N je dehonestujúci voči práci iných serióznych kolegov novinárov, je navyše aj zbytočne povýšenecký a smiešny.

Menej smiešne však je, keď aj na základe takýchto postojov rôzni aktéri verejného života označujú novinárov v News and Media Holding (NMH) za slúžky a poskokov PENTY.

Takto zúžený a demagogický pohľad pritom úplne opomína, že za tým, v akom tóne rôzni novinári a tituly NMH informujú či komentujú spoločenské dianie, sa môže skrývať aj iné racionálne vysvetlenie.

Nemôže to byť napríklad tým, že tých približne 300 ľudí, ktorých vydavateľstvo NMH v súčasnosti zamestnáva, nepredstavuje homogénnu masu a môže o svete a zvlášť o tom, čo sa deje na Slovensku uvažovať aj inak, ako redaktori Denníka N?

Mediálne prostredie podľa Denníka N

Z viacerých výstupov popredných autorov či komentátorov Denníka N vyplýva, že slovenské mediálne prostredie je tvorené predovšetkým troma kategóriami:

Relevantné média
Konšpirátori
Oligarchické médiá, resp. mediálni žoldnieri

Relevantné médiá sú tie, ktoré možno považovať za správne, sú nositeľmi pravdy a svetla a po voľbách majú podľa redaktora slabšie postavenie. Napriek nepriazni osudu však naďalej zvádzajú svoj svätý boj a usilujú o hľadanie pravdy.

Konšpiračné médiá navonok nestoja za reč, sú tvorené polobláznami, či ruskými agentmi, ktorí šíria hoaxy. Predstavitelia Denníka N by od štátu očakávali, že by ich jednoducho zakázal – vypol. Avšak napriek tomu, že nie sú súčasťou relevantných meraní návštevnosti a čítanosti, odhady zásahu ich obsahu sú znepokojujúce, pretože niektoré z nich majú porovnateľný dosah ako Denník N.

Poslednou kategóriou sú oligarchické médiá a mediálni žoldnieri, prakticky ľudia bez chrbtovej kosti, ktorí nemajú vlastný názor a píšu na objednávku oligarchov – v tomto prípade PENTY.

Mediálni žoldnieri

Skúsim sa dotknúť poslednej kategórie, nakoľko do nej podľa Denníka N patria aj médiá vo vlastníctve PENTY.

Povolanie novinára na Slovensku nie je nadmieru honorované zamestnanie, existuje teda predpoklad, že tí ľudia, ktorí sa mu venujú, k nemu majú istý ľudský a profesný vzťah a je to niečo, čo ich napĺňa.

Ak svoju prácu robia dobre, tak je to práve preto, lebo ich baví a nie preto, lebo im niekto z PENTY nakázal, čo a ako majú písať.

To, či si svoju prácu robia dobre, hodnotia na konci dňa čitatelia a nie redaktori Denníka N.

Tituly NMH predstavujú ako v printovej, tak aj online verzii lídra slovenského trhu v čítanosti a návštevnosti. Každý mesiac NMH predá platiacim čitateľom takmer 2 milióny svojich výtlačkov, ktoré si kupuje v priemere 850-tisíc čitateľov mesačne.

Takýto počet platiacich čitateľov nemá žiadny z konkurentov NMH. V online sfére predstavuje NMH mesačne s počtom viac ako 3 milióny reálnych užívateľov rovnako jasného trhového lídra. Návštevnosť webov a predaj printových titulov je ukazovateľom toho, že čitatelia týmto titulom veria, či už sa jedná o bulvár, ekonomické spravodajstvo, alebo rôzne záujmové tituly.

Bolo by preto smiešne, keby to skôr nebolo smutné, že takéto výsledky konkrétnej novinárskej a vydavateľskej práce znevažujú „kolegovia“ novinári z konkurenčného titulu, ktorý dosahuje zlomkový čitateľský zásah v porovnaní s NMH.

Ľudia, ktorí pracujú v NMH si rozhodne nezaslúžia kastovanie od novinárov Denníka N alebo iných, ktorí sú presvedčení o svojej neomylnej pravde. Rovnako, ako si mnohí čitatelia nezaslúžia byť označovaní za luzu, ako to nedávno opäť uviedol bohorovne pán Šimečka starší len preto, lebo nevolili správnu politickú stranu.

Záver

Postoje Denníka N voči PENTE sú pochopiteľné, koniec koncov, boj voči nej je súčasťou rodnej identity tohto média.

Už menej pochopiteľné je, s akou ľahkosťou sa znevažuje práca iných novinárov len preto, že pracujú pre firmu, ktorej vlastníkom je PENTA, alebo preto, že o veciach uvažujú inak, ako by si v Denníku N priali.

Slovenská spoločnosť má však ďaleko od jednoliatej masy ľudí uvažujúcich rovnako, čo napokon ukázali aj výsledky parlamentných volieb.

Je právom každého média a jeho vydavateľa určiť si vlastnú názorovú líniu a aj presadzovať prostredníctvom nej vlastné hodnoty či videnie sveta. Samozrejme, že by sa to malo robiť spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá žurnalizmu – najmä verifikácia zdroja, priestor pre vyjadrenie protistrany, či korektné zverejňovanie faktov.

Ak sa Denník N a jemu podobní radi označujú za demokratické médiá, tak by mali rešpektovať, že čitatelia a konzumenti slovenských médií majú rozdielne politické a hodnotové preferencie, pričom ich vyjadrujú nielen voľbami, ale aj svojím záujmom o to, čo čítajú či sledujú.