Česká vláda k príslušnej novele skupiny koaličných poslancov, podľa ktorej by sa 12. október stal Dňom samizdatu, schválila pozitívny postoj, vyplýva z výsledkov zasadnutí.
Protest vydavateľov
V tento deň roku 1988 protestovala skupina 92 českých a slovenských vydavateľov samizdatov v liste vtedajšiemu komunistickému prezidentovi Gustávovi Husákovi proti uväzneniu jedného z nich, kresťanského aktivistu Ivana Polanského z Dubnice nad Váhom.
Vláda pošle zákonodarcom súhlasné stanovisko, aj keď v pripomienkovom konaní sa niektoré výhrady objavili. Neutrálne sa k predlohe postavilo ministerstvo vnútra, podľa ktorého by prílišné rozširovanie počtu významných dní mohlo znižovať ich symbolickú rolu.
Neutrálne, avšak kritickejšie, sa vyjadril minister školstva Vladimír Balaš (za STAN), podľa ktorého by prípadné rozšírenie okruhu významných dní malo byť zdôvodnené ako nevyhnutné. Balaš upozornil na to, že Česko si 27. júna pripomína Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý zahŕňa všetkých perzekvovaných.
Deň samizdatu
Autori novely, ku ktorým patrí predsedníčka Snemovne Markéta Pekarová Adamová (TOP 09), minister kultúry Martin Baxa (ODS) a predseda ľudoveckých poslancov Marek Výborný, by chceli Dňom samizdatu prejaviť úctu „k odvahe a hrdinstvu mužov a žien, ktorí v akomkoľvek období , najmä však v rokoch 1948 až 1989 počas komunistickej diktatúry v bývalom Československu, riskovali či rovno trpeli perzekúciou zo strany štátnej moci, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd".
Deň by mal byť podľa predkladateľov tiež výrazom poďakovania samizdatovým vydavateľom zakázaných kníh a periodík za to, že ,,prinášali myšlienky slobody aj ostatným spoluobčanom".
V českom kalendári je v súčasnosti 17 významných dní. Významné dni nepatria na rozdiel od štátom uznaných sviatkov medzi dňami pracovného voľna.
Ďalšie dva významné dni
V terajšom volebnom období pribudli dva významné dni, a to z iniciatívy Senátu. Deň národného vzdoru pripomína 27. mája atentát na nacistického pohlavára Reinharda Heydricha v roku 1942. Deň odchodu okupačných vojsk 25. júna pripadá na výročie podpisu protokolu o odsune sovietskych vojsk z územia bývalého Československa v roku 1991.
Snemovňa doteraz neprerokovala novelu opozičného hnutia SPD, podľa ktorej by sa stal 15. marec Dňom pamiatky obetí nemeckej okupácie českých krajín. Ešte bývalý kabinet Andreja Babiša (ÁNO) sa k predlohe postavil záporne pre nadbytočnosť.
Podľa poslancov SPD by mal významný deň pripomenúť začiatok šesťročnej nacistickej okupácie zvyšku niekdajšieho českého územia v roku 1939, ktorá nadviazala na zabranie československého pohraničia o pol roka skôr a bola spojená s oddelením Slovenska.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
