Podrobné „analýzy“ slovenských reality show, každodenné prepieranie životov kandidátov súťaží SuperStar či Dievča za milión, pravidelná rubrika o intímnych vzťahoch a živote celebrít, dvojstránkový plagát Tomáša Bezdedu klačiaceho pred Martinou Šindlerovou – aj tak dnes na Slovensku vyzerajú tzv. seriózne denníky.
Obsah mienkotvornej tlače začali rozširovať témy, ktoré sa čoraz menej odlišujú od článkov v bulvárnych médiách. Aj inak seriózne pôsobiace Správy Slovenskej televízie týždeň pred finále hudobnej súťaže uzatvárali hlavnú spravodajskú reláciu propagáciou finalistov SuperStar, hoci šéfredaktor Ivan Janda pre denník SME pred mesiacom povedal, že spravodajstvo nechce byť otrokom peoplemetrov. Infotainment a soft-bulvár sa stali neoddeliteľnou súčasťou aj serióznych médií.
Samuel Brečka z Fakulty Masmediálnej komunikácie na trnavskej UCM vníma trend bulvarizácie médií celoplošne. „V istom slova zmysle je to trapas, keď aj tzv. mienkotvorné médiá nastupujú kurz bulvarizácie. Ale je to výsledok celkového posunu k bulvarizácii, čo znamená , že pôvodne mierne bulvárne médiá sa stali silne bulvárnymi a bulvárne médiá sa stali ešte viac bulvárnymi. Takzvané slovenské mienkotvorné médiá si potrebujú zachovať existenciu a myslia si, že iným spôsobom si ju nezachránia. Vynakladajú obrovské reklamné prostriedky na to aby si získali niekoľko tisíc čitateľov.“ Rovnako vníma vývoj mienkotvornej tlače aj Súhrnná správa o stave spoločnosti Slovensko 2004 Inštitútu pre verejné otázky, podľa ktorej printové médiá museli zareagovať na vývoj elektronických médií, „predovšetkým na nástup reality show v slovenských televíziách, ak chceli uspieť v konkurenčnom boji so súpermi na trhu“.
Denníky zápasia s klesajúcou čítanosťou na celom svete. Na pravidelných kongresoch „newsmakerov“ sa prezentujú nové stratégie, ako prilákať najmä čoraz menej zastúpené mladé publikum. Niektorým serióznym denníkom napríklad pomohlo zmenšenie na tabloidový formát. Britské noviny ako The Independent alebo The Times boli s touto stratégiou veľmi úspešné. Slovenská mienkotvorná tlač sa snaží osloviť nových čitateľov reklamnými kampaňami, súťažami či orientáciou na aktuálne popkultúrne témy s krátkou životnosťou. Podľa Brečku im to však v konečnom dôsledku aj tak nepomôže. „Pokles čítanosti denníkov vo svete je trvalý a žiadne marketingové ťahy na Slovensku ho nezastavia. Najmä nie vtedy, ak nie sú podložené zlepšením kvality obsahu. Vydavatelia sa zameriavajú na mimoobsahové aspekty pôsobenia na čitateľa, ale dlho to nevydrží. Ak si v novinách nemáte čo prečítať, tak to nie je o ničom a za chvíľu to nikto nebude kupovať.“
Ćísla zatiaľ o kritickom poklese čítanosti slovenskej tlače nehovoria. Podľa analýz Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu (OMV SRo) čítanosť dennej tlače na Slovensku síce klesá, prieskum MML agentúry Median však naopak vykazuje stabilný až mierne stúpajúci trend čítanosti slovenských denníkov. Ani údaje Kancelárie pre overovanie nákladov (ABC SR) zatiaľ nesvedčia o klesajúcej predajnosti slovenskej tlače – predajnosť hlavných mienkotvorných denníkov SME a Pravda sa niekoľko rokov udržiava na rovnakej úrovni. Svoju pozíciu si v posledných rokoch posilnil denník SME, naopak čoraz slabšiu predajnosť má denník Národná obroda. Víťazom je však jednoznačne bulvárny denník Nový Čas, ktorého predajnosť sa za posledné tri roky zvýšila až o 30 tisíc kusov.
Bulvarizácia mienkotvorných i verejnoprávnych médií rozhodne nie je len slovenským fenoménom. Napríklad vplyv súťaže SuperStar sa prejavil aj na obsahu najpredávanejšieho českého mienkotvorného denníka Mladá fronta, ktorá taktiež podrobne monitorovala priebeh hudobnej karaoke. „Nič nového sme nevymysleli, všetko tu už bolo,“ konštatuje Samuel Brečka. „Máme však smolu v tom, že náš tlačový (a vôbec mediálny) trh je malý a na takomto trhu sa všetky problémy prejavujú niekoľkonásobne vypuklejšie.“ Aj dlhoročný novinár Juraj Alner sa v ankete k Novinárskej cene 2004 vyjadril, že „slovenské médiá sú v stredoeurópskom kontexte porovnateľné. Prevažuje povrchnosť, chýba záujem o hlbšie štúdium problémov, ktorými sa novinári zaoberajú, významnú úlohu zohráva komercializácia a s ňou spojená bulvarizácia.“
Sociologička Zuzana Kusá vyjadrila v spomínanej ankete obavy nad týmto vývojom: „Znepokojuje ma sklon médií, vrátane verejnoprávnych, pracovať s predstavou publika, ktoré nie je schopné sústrediť sa na problém viac ako tri minúty, a zdôrazňovať zábavu a zmenu ako hlavný princíp mediálnej komunikácie.“
Český mediálny analytik Milan Šmíd na svojej stránke Louč.cz už dávnejšie poukázal aj na bulvarizáciu samotnej spoločnosti, ktorá stráca záujem o res publica. „Ale kto iný by mal vzbudiť záujem o veci verejné než masové médiá? Napríklad tým, že ich agendou nebudú len „politika a škandál a mocenský boj“, ale tiež „politika ako umenie riadiť štát a správa vecí verejných“,“ uvažuje Milan Šmíd.
Podľa Samula Brečku tkvejú príčiny tejto bulvarizácie v celkovom trende komercializácie médií, vrátane tlače. „Postupne sa stráca tzv. verejné poslanie médií, čiže služba verejnosti a do popredia sa dostáva ekonomicko-liberálna predstava o činnosti mediálnych podnikov, čiže ich pôsobenie zamerané na zisk. V takejto situácii, ktorá je pre Západnú Európu príznačná od začiatku 80. rokov a súvisí s nástupom Reagana a Thatcherovej na svetovú scénu a s postupnou privatizáciou všetkých ekonomických oblastí vrátane tých, ktoré tradične vždy boli v rukách štátu, sa médiá nevyhnutne musia orientovať na takú činnosť (také obsahy a programy), ktorá im zaručuje zisk. A to sú programy najviac sledované. Pritom, samozrejme, sledovanosť nemá nič spoločného s kvalitou, ale znamená sústredenie sa na škandály, nešťastia a katastrofy, kuriozity a všetky možné obsahy, ktoré môžu prilákať čo najviac čitateľov.“
Príčinu zápasu o čitateľa orientáciou na masový vkus vidí Samuel Brečka aj v zatiaľ neustálenom slovenskom reklamnom trhu. „Takzvaná mienkotvorná tlač zatiaľ ťaží zo skutočnosti, že zadávatelia reklamy príliš nekontrolujú skutočné náklady tlače a že na slovenskom reklamnom trhu vládnu rôzne pravidlá. Ale obávajú sa, že náklady tlače budú raz rozhodujúcim kritériom a preto chcú mať čo najviac čitateľov.“ Brečka tým napríklad naráža aj na skutočnosť, že do systému overovania nákladov ešte stále nie sú prihlásené všetky médiá. Zadávatelia reklamy sa tak pri nákupe reklamného priestoru musia často spoliehať na neoverené údaje o náklade a predajnosti od samotných médií. Od tohto roku sú do ABC SR prihlásené všetky najvýznamnejšie denníky, naďalej však medzi nimi chýbajú týždenníku ako Markíza, Live!, Domino fórum či Týždeň.
Trend bulvarizácie sa bude v médiách podľa Samuela Brečku posilňovať „rozhodne“. Podobne vníma vývoj serióznych médií aj správa IVO Slovensko 2004, podľa ktorej bude mať na tento trend vplyv silnejúca bulvarizácia elektronických médií.
