Po sedemnástich rokoch zažila Let's Dance prvýkrát z pohľadu diváčky. „Už to nie je to Let's Dance, ktoré by mi chýbalo, už nie som jeho súčasťou,“ hovorí Adela Vinczeová v otvorenom rozhovore.
V rozhovore vysvetľuje svoje rozhodnutie odísť z televízie Markíza, ktoré sa rodilo postupne, no nakoniec ovplyvnilo nielen jej kariéru, ale aj vnímanie slobody a férovosti vo verejnom priestore. Hovorí nielen o sporoch v spravodajstve, ale aj o sile princípov a o tom, prečo šoubiznis bez nej pokojne prežije. Komu dnes chýba viac – Adela televízii, alebo televízia Adele?
Sledujete aktuálny ročník Let’s Dance?
Pozrela som si prvé dve časti, ale keďže v tom čase hlavne uspávam syna, je to náročnejšie vidieť celé.
Chýba vám tento projekt?
Premýšľala som nad tým, aj som sa bála toho, ako budem vnímať, keď si Let's Dance po 17 rokoch prvýkrát pozriem z domu. Pozorovala som svoje pocity, ale keďže som bola vo svojom rozhodnutí pevná a ujasnená, tak to bolo asi 10 minút nejakých zmätkov a potom som sa už pozerala ako divák. Teraz mi to už príde akoby som pozerala nejakú novú verziu Let's Dance. Už to nie je to Let's Dance, ktoré by mi chýbalo, už nie som jeho súčasťou.
Páči sa vám, ako je tento ročník namixovaný?
Podľa mňa je každý rok ťažšie a ťažšie nájsť nejaký zaujímavý mix osobností, ale tá šou funguje dobre v tom, že je samonosná. A nie vždy ten, kto tam ako hviezda príde, musí zároveň ako hviezda aj skončiť, alebo naopak, čoho ideálnym príkladom bol podceňovaný Ďuro Mokrý, ktorý napokon Let's Dance vyhral. Myslím si však, že Pepe Majeský a Miňo Kereš sú veľmi šikovní a vždy to vedia vyskladať. Žiarivým momentom tohto ročníka je Zuzka Porubjaková, ktorá je naozaj hviezdna tanečníčka.
Vráťme sa do minulého roku. Kedy nastal zlomový moment, keď ste si povedali, že musíte konať a ukončíte svoje pôsobenie v Let's Dance a v turné?
Takto genéza vznikla vtedy, keď podľa mňa Markíza neustála svoj plán so spravodajstvom. Každá televízia má právo robiť spravodajstvo ako chce – môže ho robiť ako magazín, môže byť bezzubé, mierne, na to má každý právo. Lenže treba to aj pomenovať a povedať „ideme týmto smerom a buď sa k nám pridáte alebo nepridáte“, lenže to sa neudialo. Dialo sa to nenápadnými aj nápadnými tlakmi, nie férovými postupmi a ich redakcia, ktorá je plná novinárskych osobností, sa nenechala zlomiť. Myslím si, že to vedenie celkom prekvapilo a tam sa to vlastne začalo. Potom sa síce zhodli na nejakom prímerí, ale stále sú v akomsi "standby" nastavení.
Markíza si uvedomuje, že tieto pokusy meniť spravodajstva a zasahovať doň jej nerobí dobrý imidž. Potom je okolo toho humbug, ktorý reguluje, aby neublížila iným projektom. Takto sa to postupne skladalo a keď zrušili Viktora (Vinczeho) z Let's Dance turné, prišlo mi to principiálne ako chybný krok alebo krok, ktorý som z nejakého morálneho hľadiska nechcela akceptovať. Samozrejme si nemyslím, že Viktor musí moderovať a turné bolo kulantne nastavené tak, že moderátori nebudú vôbec. Nakoniec tam Lucku Hlavačkovú dali, takže vlastne jediný, ktorý zostal mimo hry, bol len Viktor. Dôvody prečo boli a sú všetkým jasné.
A potom pribúdali ďalšie podmienky, že "buď Let's Dance alebo správy" v snahe, že sa na správy vykašle a odbory nebudú robiť nejakých strážcov. A mne sa celý tento postup jednoducho prestal páčiť. To je celé. Povedala som si, či naozaj chcem sedieť v Let's Dance a pozerať sa na vedenie Markízy, ktoré vie, ako prebiehali pokusy utriasť veci? To nebol jeden výkrik v Na telo, tomu predchádzalo množstvo iných krokov, ktoré neboli veľmi vypočuté.
Povedala som si, že toho nechcem byť súčasťou. Keď si dáme na misku váh "x" argumentov – v Markíze si navždy skončila, ovplyvní ti to kariéru –, a na druhú misku, že to nie je správne, tak to prevážilo.
Ako sa pozeráte s odstupom času na tento spor s Markízou? Myslíte si, že sa dal vyriešiť inak?
Ja to vôbec nevnímam ako spor. Je to jedna veľmi zaujímavá lekcia pre všetkých zúčastnených. Každý má svoj pohľad, vníma ho možno správne, hoci niektorí si ho musia v sebe ospravedlňovať, lebo určité veci sa nerobia. Ale každý sa tam niečo učí, aj ja.
Na druhej strane, mám túto schopnosť opúšťať veci. Zo SuperStar som odišla v čase, keď som mohla robiť ešte X sérií, z Fun rádia som odišla po 15 rokoch. Jednoducho, som na tieto moje odchody nejako zvyknutá a pozorujem, čo to so mnou robí, keď zrazu zmiznem. Či mám nejakú hodnotu alebo nie, ako svoju hodnotu vnímam. Takže by som povedala, že je to akási moja duchovná lekcia.
A ako ju zvládate?
Musím povedať, že to zvládam lepšie, ako som čakala. Bála som sa, že ma to bude škrieť, ale som v takej zvláštnej pohode, až to môže znieť, že samu seba presviedčam. No nie je to tak. Veľmi dobre mi to zapadlo do rodinného života aj miery práce. Pre Viktora je to isto skúsenosť, ako zvládnuť vyjednávanie, nejaký konflikt – nie v agresívnom zmysle –, skôr nejaké nastavenie za správnu vec, ktoré nie je pohodlné. Myslím si, že aj pre vedenie Markízy je to zaujímavá skúsenosť.
V čom?
V tom, že niektoré veci sa jednoducho nedajú urobiť tak, že obídete nejaké základné ľudské komunikácie. Vznikli odbory a teraz budú musieť vedieť s nimi žiť, hoci majú pocit, že je to boj proti firme. Verím však, že jedného dňa pochopia, že je to boj za firmu, že to nie je konflikt, ale lekcia, z ktorej môžu všetky strany vyjsť víťazne. Pokiaľ dajú na boky egá a strachy, prípadne niečo, čo ešte za tým je.
Odvtedy ubehol takmer rok. Aká je v súčasnosti vaša komunikácia s vedením Markízy?
Nie sme v žiadnom kontakte.
Ako vnímate komunikáciu Viktora s vedením Markízy a jeho aktivitu v odboroch?
Viktora je najférovejší človek, ktorého poznám. Takže jeho pôsobenie na čele odborov a nastavovanie pravidiel nie je, bohužiaľ, príjemné pre všetkých. Ani pri takých drobnostiach, ako je vyvesenie plagátov alebo bilbordov, na ktoré majú legitímne právo. To je celkom vtipná historka: Viktor chcel ísť zavesiť odborárske plagáty do ateliérov NAD, ale ja som mala akurát cestu z fitka, tak som to zbehla zavesiť ja a riešilo to až vedenie Markízy, že čo to stváram. Prekvapilo ma, že som ohrozila ich komfort ako vyvesovač plagátov so štyrmi magnetkami vo vrecku. Verím však, že časom bude musieť ísť osobná rovina bokom, aby mohli spoločne fungovať. Ja však nie som v priamom jednaní, takže to nebudem vyhodnocovať.
Takže váš odchod z Markízy bol spôsobený problémom s vedením, a nie samotnými projektami televízie?
To úplne oddeľujem. Za to, že som mohla byť v projektoch televízie, som vďačná. Vždy som bola súčasťou projektov, ktoré ma bavili a ktoré robili skvelí ľudia a stále ich skvelí ľudia robia. Skôr si myslím, že vo vedení zostali trochu prekvapení, lebo keď ste manažérom iba do dobrého počasia, tak nie ste pripravený na to, že po pokyne meniť spravodajstvo nastane zmätok a humbug, čo nie je pre televíziu dobré. Nechcem hodnotiť ľudí, skôr hodnotím produkt ich manažovania, ktorý podľa mňa nebol dobre zvládnutý. A mnohé kontroverzie zostávajú dodnes nevysvetlené.
Bude niekedy zakopaná vojnová sekera?
Ja túto situáciu nevnímam ako boj. Pre mňa je to pozorovanie situácie, ktorá sa ma už netýka. Markízu už vo svojej každodennosti neriešim, len bočne cez Viktora. A ani on to nerieši ako boj a nevníma to osobne. Skôr je niekedy prekvapený, že iní ľudí to osobne riešia. A ako to dopadne? To vôbec neviem. Vždy to dopadne tak, ako to dopadnúť má a bude to v poriadku, hoci my o tom poriadku môžeme mať inú predstavu.
Viete si predstaviť, že vás Markíza zavolá do nejakého projektu?
Neviem si predstaviť, že by sa to udialo.
Ani teoreticky?
V nejakej hypotetickej rovine si to viem predstaviť, ale vôbec neviem, ako by sa to za súčasného manažmentu mohlo stať. Aj v tom kontexte, ako jednoducho ma nechali odísť. A ani ja to tak aktuálne necítim.
Prekvapilo vás, že vás tak ľahko nechali odísť?
To ma neprekvapilo. Viem, že každý je nahraditeľný v priestore, ale nie všetky jeho špecifiká nahraditeľné sú. Ide aj o také, ktoré aktuálne podľa mňa chýbajú v Let's Dance. To ale neznamená, že ho nebudú ľudia pozerať. Šoubiznis bezo mňa bude úplne v pohode fungovať a prežije aj bezo mňa. (úsmev)
Nedotlačili ste Markízu do kúta?
Ja som ich nechcela tlačiť, lebo som si vedomá, že televízia to bezo mňa prežije. Vôbec si nemyslím, že ja som tu nejaká páka na vyjednávanie. Verím tomu, že keď budem mať zmysel vo verejnom priestore, nech je komerčný alebo akýkoľvek, tak to bude. Keď to nebude mať zmysel, aby som v tom priestore bola, tak ma to prirodzene vypudí. Možno že toto je začiatok toho "vypuďovania". Pozorujem to a je to zaujímavé.
Ale v tom momente za okolností, keď som sa rozhodovala – a nie preto, že "Vikinko je najlepší moderátor na svete a bolo mu ublížené" –, bol princíp, za akých okolností bol Viktor postavený do nejakého rozhodovania a aké sú za tým záujmy. Tento princíp mne nevyhovuje a preto som do Let's Dance nešla. Viem si predstaviť, že keby sa boli bývali vedeli dohodnúť, tak to mohlo ísť nejako ďalej. Čiže do kúta sme boli zatlačení my. Nezabúdajme, že tento príbeh rozbehla Markíza, svojimi za mňa nesprávnymi manažérskymi rozhodnutiami. Nie my.
Za akých podmienok by ste sa vedeli dohodnúť?
To je veľmi ťažká otázka. Keby som brala iba moju osobnú rovinu, tak musím povedať, že o mňa sa Markíza vždy starala a mala som sa tam dobre. Ale teraz sa veci zmenili. A netýka sa to len Viktora, aj keď niektorí hovoria, že som sa konečne ozvala, keď sa ho to týka. Nie. Ja sa ozvem vtedy, keď mám pocit, že má zmysel vyjadriť sa k situácii, lebo to môže mať aj reálny dopad a nie len "vyjadrenie pre vyjadrenie". A teraz som sa nielen vyjadrila, ja som z Markízy odišla a dobrovoľne sa vzdala peňazí z mnohých projektov a možno celej kariéry. Robím to vtedy, keď vidím, že to má zmysel, že to môže vyvinúť nejaký tlak na niekoho, kto s tým aj niečo urobí. A myslím si, že ten náš tlak aj niečo urobil.
Čo napríklad?
Že moje nemlčanie vo verejnom priestore pomohlo k zatiahnutiu sa späť do spiaceho módu v rámci zasahovania do spravodajstva. Zachytila som argumentáciu, že asi to nie je také zlé, keď tam všetci okrem Miša Kovačiča zostali. Je to pritom presne naopak. Spravodajstvo je v súčasnosti preto také, aké je, pretože tam ľudia, vrátane Viktora, zostali. A mňa sa to týka nie kvôli Viktorovi, ale preto, lebo si myslím, že by firma mala fungovať fér a povedať jasne – napríklad, či ide cestou Novy a bude robiť spravodajstvo o „bábách pod kořenem“ alebo zostáva inštitúciou so spravodajstvom ako doteraz. To sa neudialo.
Dokonca vtedy, keď sme mali ísť do Možné je všetko!, tak sme si s Petrou Polnišovou volali, či je v poriadku, aby sme sa išli ohadzovať pukancami na šikmú plochu, keď v spravodajstve ľudia pomaly bojujú o to, aby vôbec fungovalo. A vtedy sme iniciovali nejaké podpisy ľudí zo zábavy.
Tým chcem povedať, že táto rovina mi tam ostala stále – my a spravodajstvo, my a iní ľudia. Len sa to zrazu skomprimovalo na "Adelka a Viki" a vyzerá to ako naša osobná vec. Pritom sa spýtajte najvýraznejších novinárskych mien Markízy – Martiny Törokovej, Viktora Serebryakova, Gabriely Kajtárovej... standby situácia v spravodajstve pokračuje, a pokiaľ to tak bude, je táto situácia pre mňa nevyriešená.
Hovorili ste o Petre Polnišovej. Ako sa k vášmu rozhodnutiu postavili iní ľudia zo šoubiznisu?
Petru spomínam v súvislosti s tou "prvou vlnou" boja za spravodajstvo. Pre niektorých ľudí to možno bola nezrozumiteľná situácia. Niektorí si to nechali vysvetliť, dokonca nielen mnou, ale aj inými ľuďmi zo spravodajstva a vytvorili si na to názor. A potom je veľmi veľa ľudí, ktorí dostávajú len jeden pohľad od ľudí, ktorí ich platia a je samozrejmé a prirodzené, že chcete veriť radšej tomu, kto vám dáva príležitosť fungovať a žiť. Ja si viem predstaviť, že keď vyberiete nejaké drobnosti a dobre ich poskladáte, tak to viete vyargumentovať a upokojiť človeka, že nie je čo riešiť.
Zároveň si uvedomujem, že sa celý svet netočí okolo mňa, Markízy a spravodajstva. Že je kopec mladých ľudí, ktorí sú radi, že robia napríklad Sľub a sú novými hviezdami Markízy, sú vďační za príležitosť. Čiže je tam veľmi veľa tých odtieňov ľudského postoja, ktoré všetky chápem a stále mám medzi nimi mnohých kamarátov, s ktorými o veciach debatujeme, ale už sa okolo toho svet netočí.
Nepociťovali ste sklamanie?
To je ťažko pomenovať, lebo toto nie je '68. Ako som už povedala, skomprimovalo sa to na "Adelku a Vikinka" a mnohí sa s týmto destilátom uspokojili, aby si mohli povedať, že to nie je ich vec.
Mala som zopár skúseností, kde bol záujem vypočuť si aj našu stranu a napriek tomu to bolo vyhodnotené inak a to ma prekvapilo. Hoci pre umelcov je dôležité, aby sa v spravodajstve hovorilo aj napríklad o kultúrnom štrajku. Potom som už ani nemala záujem sa s niekým ďalším stretávať, lebo som mala pocit, že to je nejaký všeobecný postoj, mohla som sa mýliť. Ale už sa mi to nechcelo riešiť. Nevidím každému do hlavy a opäť – ľudsky chápem každý postoj.
Aký máte názor na protesty a kultúrne štrajky? Máte svoj hlas a silný, no v týchto situáciách ho nevyužívate.
Každý to máme nejako nastavené a ja to plne rešpektujem. Myslím si, že tlak verejnosti je dôležitý, ale priznávam, že nie som vždy úplne stotožnená s tým, kto a čo hovorí na tých protestoch.
Kde vidíte svoju pozíciu?
Ja vnímam svoju pozíciu tak, že napríklad s hosťami, ktorých si volám do Trochu inak, otváram témy, o ktorých si myslím, že spoločnosť kultivujú v tom, ako ľudia môžu uvažovať, ako môžu vyhodnocovať rôzne témy bez nejakého tlaku na politický názor. Či už sú to LGBTI, hoaxy, práca s faktami, práca s vlastnými emóciami, lebo sme frustrovaný národ so silnou históriou nerešpektujúcej výchovy.
Takže toto sú témy, ktoré ja prinášam a ktoré podľa mňa riešia od podstaty spoločenské problémy. Že kritické myslenie nie je o tom, že kritizujem fakty okolo mňa, ale že sa kriticky pozriem na to, ako ja vidím svet. Komentáre na sociálnych sieťach, kde sa urážame a zosmiešňujeme politikov, nás nikam neposúvajú.
Keď nastala táto situácia v Markíze, tak mi to prišlo ako niečo, čo naozaj môžem ovplyvniť, lebo je to v mojom teritóriu. A myslím si, že to aj niečo spôsobilo. Keby som ostala ticho, tak by ten humbug, ktorý Markíza zažívala, by možno nebol taký silný. A možno by ani ten standby model nenastal, hoci už odbory existovali.
Tam, kde má zmysel vyjadriť sa, kde to nie je len vychrlenie negatívnej emócie, tam sa vyjadrím. Vôbec tým však nechcem degradovať ľudí, ktorí chodia na námestie. Každý tu máme nejakú svoju rolu a ja svoju vnímam takto.
Ako vidíte svoju profesnú budúcnosť v médiách?
Neviem, nechám sa prekvapiť. Som veľmi zvedavá, pretože už som mala párkrát takéto jemné zlomy v médiách. Asi najväčším zlomom bolo pre mňa "odrezanie sa" od Fun rádia, ktoré bolo pre mňa 15 rokov každodennou druhou rodinou. To som dlho spracovávala. V Markíze to bolo iné. Hoci som bola často na obrazovke, nebola to každodenná práca, ale skôr občasná. Napríklad aj Milujem Slovensko je na obrazovke každý piatok, ale natočili sme to za dva týždne niekedy v januári.
Takže moju mediálnu budúcnosť neviem vôbec vyhodnotiť. Vnímam tie priestory, ktoré mám a sú pre mňa dôležité. A snažím sa ich využívať čo najlepšie. Čo príde ďalej, uvidím. Dôležité pre mňa je v sebe kultivovať dobré nastavenia. Ani Markízu nevnímam v nejakom hneve, teraz to vnímam skôr ako Viktorov príbeh. Vždy sa spolu skôr bavíme o tom, aby aj jeho vnútorné zámery boli čisté, za niečo a nie proti niekomu – za lepšie pracovné podmienky, za férové nastavenie spravodajstva.
Základ je vnútorne byť v mieri voči každému, na koho myslím, s kým som v komunikácii. To je pre mňa dôležité – byť spokojná, či to bude v médiách alebo nie. Ja som za celý môj život nemala žiadne ciele, som pozorovateľom života a prijímam príležitosti, ktoré prichádzajú. Funguje mi to a verím tomu.
V akých projektoch momentálne účinkujete?
Aktuálne je to Trochu inak, Milujem Slovensko a týždenná tolkšou so Sajfom, ktorú milujem. Užívam si, že mám toho naozaj tak akurát a že to, čo robím, ma veľmi teší. Milujem aj výjazdy talkshow Adela a 4 chlapi, ktoré robíme už päť rokov. A občas moderujem nejaké eventy. Takže sa práci venujem cca 4 krát do mesiaca, čo je v rámci rodičovstva až až.
Ako vnímate, že STVR je už takmer v rok v akomsi vákuu?
Na to, že je vo vákuu a pod tlakom, odoláva veľmi dobre. Nikto mi nezasahuje do výberu hostí a tém a aj spravodajstvo si, zdá sa, drží svoju úroveň. Teraz nastávajú nejaké zmeny a uvidí sa, čo bude, keď sa zvolí riaditeľ.
Čo je pre vás červená čiara, aby ste si povedali, že opúšťate STVR?
Možno konkrétny riaditeľ, lebo už sme sa dostali do fázy, že toľko ľudí je tak identifikovateľných, že sa dá hneď povedať, kade to povedie. Pre mňa osobne by som ako rozkladové vnímala zásahy do výberu hostí. Zároveň treba povedať, že napríklad na Trochu inak mám zmluvu, ktorá musí dobehnúť a nemôžem odísť zo dňa na deň.
Poďme k ďalším projektom. Ako vidíte budúcnosť 2 na 1 aj v kontexte toho, že posledné časti mali slabšiu sledovanosť?
Myslím si, že 2 na 1 potrebujú oddych. Je to náročný program, ktorý sa dlho vyrába v pote tváre, nie je to šou, kde natočíte štyri časti za dva dni. Aktuálne však s dieťaťom nemám na to kapacitu. Zároveň si myslím, že sme si už trošičku vyčerpali možných hostí. Takže, ak by mala táto šou niekedy pokračovať, tak si zaslúži oddych a nejaký refresh.
A čo sa týka tretej série Možno je všetko?
To je projekt Markízy a aktuálne si to neviem úplne predstaviť. A dokonca ani neviem, ako ma povedzme vnímajú tí ľudia, ktorí tam účinkujú. Miestami žijem niekedy v takej paranoji, že sa na mňa pozerajú, že som sa zbláznila, že som zmanipulovaná svojím šialeným mužom. To je pohľad, ktorý si celkom viem predstaviť, že sa niekde medzi riadkami tak zľahka prezentuje. Bola to však veľmi príjemná skúsenosť a super oddychovka. Som vďačná, že som dostala ako neherečka takúto príležitosť.
Dostali ste ponuky z televízie JOJ?
Áno, oslovili ma na nejaké spolupráce, ale momentálne nemám na to kapacitu. Veľmi si to však vážim, lebo to boli zaujímavé projekty.
A čo sa týka reklamných spoluprác? Súhlasili by ste byť tvárou nejakého produktu?
S tým nemám problém, som tomu otvorená, ak je to niečo, s čím som zladená a súvisí to so mnou.
Šéf Markízy: Televíziu sme posunuli dopredu, aj spravodajstvo riadime výrazne lepšie
Šéfka produkcie Markízy: Dunaj sa tak skoro neskončí, no máme už vymyslenú náhradu
