Podpredsedníčka Európskej únie Věra Jourová vyzvala na spustenie projektu Rádio Slobodné Rusko, v ktorom by nezávislí ruskí novinári mohli pracovať bez kremeľskej cenzúry.
„Som presvedčená, že máme morálnu povinnosť podporovať demokratické ideály v Rusku. Nie zbraňami, ale slovami," povedala Jourová v prejave v sídle estónskej diplomacie v Talline.
Projekt Rádio Slobodné Rusko
„Musíme podporovať tých, ktorí chcú bojovať, ísť proti prúdu a domnievajú sa, že ruský ľud by mal mať na výber. Práve preto chcem spustiť projekt Rádio Slobodné Rusko. Neznamená to vytvorenie úplne novej rozhlasovej stanice. Teraz je úplne iná doba ako na začiatku studenej vojny, kedy vzniklo Rádio Slobodná Európa,“ povedala.
Vysvetlila, že projektom chce podporiť ruských novinárov vyštvaných z vlasti do exilu, ktorí už veľa robia, ale mohli by urobiť ešte viac. A chcela by napomôcť k tomu, aby mohli tento obsah šíriť v ešte väčšom rozsahu, a to bez akýchkoľvek zásahov.
„Potrebujeme im vytvoriť podmienky na ich prácu, aby mohli rozprávať, čo videli a zažili v Európskej únii svojim poslucháčom v Rusku. Je to nielen morálna povinnosť, je to v našom vlastnom záujme," povedala.
Objektívne a pravdivé informácie
Jourová o týždeň skôr v Bruseli hovorila o tom, že do Ruska by z niektorej z blízkych krajín Európskej únie mohla šíriť objektívne a pravdivé informácie nová rozhlasová stanica. EÚ by podľa nej mala robiť viac, aby sa úspešne vyrovnala s dezinformáciami a propagandou šírenými z Moskvy v rámci ruskej agresie na Ukrajine.
„Myslím si, že sme v tej informačnej vojne veľmi defenzívni a mali by sme sa pokúsiť tie informácie k Rusom dostať," povedala Jourová novinárom v Bruseli po návrate zo Svetového ekonomického fóra v Davose. Tam hovorila najmä o tom, ako má EÚ postupovať proti dezinformáciám a propagande médií či internetových kanálov napojených na Kremeľ. Jedným z nápadov je práve vznik rádia, ktoré by napríklad z niektorej pobaltskej krajiny mohlo vysielať na klasickej aj digitálnej báze pre Rusov, ku ktorým sa príliš objektívnych informácií nedostáva.
Jourová súčasne ohlásila, že sa vydá do Lotyšska a Estónska, aby preverila, či by zriadenie stanice bolo reálne. „Budem zisťovať technické možnosti, či tam sú ľudia, rusky píšuci profesionálni novinári, ktorí vedia pracovať s faktami a byť objektívni," popísala česká politička, ktorá sa v exekútíve venuje okrem iného médiám a boju s dezinformáciami.
Prevádzka rádia by podľa nej mohla mať na starosti niektorá zo zavedených vysielacích spoločností - Jourová o tom chce hovoriť napríklad s Rádiom Slobodná Európa či so stanicou Deutsche Welle. Ak by sa možnosť spustenia rádia ukázala byť reálna, pokúsi sa podpredsedníčka Európskej komisie zohnať na jeho fungovanie peniaze.
Boj proti ruským dezinformáciám
EÚ sa proti ruským dezinformáciám doteraz snaží postupovať najmä v rámci sankcií proti hlavným ruským médiám a významným postavám propagandy. Únia už zakázala na svojom území vysielať niekoľkým televíznym staniciam. Priamo do Ruska však svoju mediálnu aktivitu zatiaľ nenamierila.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda nedávno ohlásilo rozšírenie svojich kancelárií vo Vilniuse a Rige. RFE/RL avizovala otvorenie kancelárií v Pobaltí vlani v marci v súvislosti so zákazom pôsobenia stanice v Rusku as prenasledovaním nezávislých médií v Bielorusku.
Litovci a Lotyši počúvali „Slobodnú Európu" vo svojej materčine od roku 1975. Kancelárie v Rige a Vilniuse stanica otvorila v roku 1992, teda po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti pobaltských krajín, a fungovali až do roku 2004.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
