Dôveryhodnosť alebo senzácia? Slováci menia pri správach priority, pútavé titulky už nestačia

Dominantným zdrojom spravodajstva na Slovensku sú naďalej tradičné médiá. Udržiavajú si svoje pevné postavenie, hoci sociálne siete získavajú na sile. Najvyužívanejším zdrojom spravodajstva zostáva televízia, ktorá sa aj v roku 2024 drží okolo úrovne 40 %. Sociálne siete si mierne zlepšili svoju pozíciu, z 18,7 % na 19,7 %. Naďalej dominujú u mladších vekových skupín, najmä medzi respondentmi do 33 rokov, kde ich na získavanie spravodajských informácií využíva takmer 40 %.

Spravodajské online platformy zaznamenali len minimálnu zmenu – pokles z 18,4 % na 18,1 %, pričom ich popularita je najvyššia medzi respondentmi vo veku 34-49 rokov. Printové a tlačené médiá si zachovávajú stabilne nízku popularitu, pričom ich najväčší podiel (okolo 3 %) je u starších nad 66 rokov.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala spoločnosť CreditCall pre agentúru Neuropea. Išlo pritom o porovnanie s výsledkami reprezentatívneho prieskumu spred roka.

Mladí na sociálnych sieťach, starší veria televízii

„V medziročnom porovnaní sme nezaznamenali žiadny výrazný záchvev v tom, ako Slováci a Slovenky naprieč vekovými skupinami pristupujú v prijímaniu spravodajstva a vyhľadávaniu informácií. Obyvatelia Slovenska sú v tomto pomerne konzervatívni, zároveň však neprišla počas roka žiadna zásadná inovácia či informačný kanál, ktorý by zamiešal kartami,“ reaguje Peter Papanek, CEO agentúry Neuropea, ktorá sa venuje komunikácii a médiám.

Význam pútavých titulkov však mierne klesol z 21,9 % na 21 % a vizuálny obsah, teda fotografie a videá, sa v medziročnom porovnaní javia menej dôležitými - ich podiel klesol z 9,4 % na 7,8 %. To môže signalizovať posun k preferencii obsahu pred formou a že samotná atraktívnosť titulkov už nie je najrozhodujúcejším faktorom na prilákanie čitateľov.

Dôvera v zdroje je na vzostupe

Dôvera v zdroj článku ako rozhodujúci faktor na jeho otvorenie sa podľa prieskumu medziročne zvýšila z 28,3 % v roku 2023 na 30 % v roku 2024. Záujem o tému podľa titulku zostal ako rozhodujúci faktor pre otvorenie či prečítanie mediálneho výstupu stabilný (25 % v 2023 vs. 25,3 % v 2024), pričom mladší respondenti (18-33 rokov) sa riadia titulkom viac než iné vekové skupiny.

„Dôvera v zdroj článku ako rozhodujúci faktor odráža lojalitu k médiu ako takému, čo je najvýraznejšie u starších respondentov vo veku 50-65 rokov. Neznamená to však automaticky presné a dôveryhodné informácie, je to skôr otázka individuálneho pocitu vnímania dôveryhodnosti daného média,“ spresnil Papanek.

Pokles dôveryhodnosti verejnoprávnych médií

V otázke dôveryhodnosti však nastal istý posun. Verejnoprávne televízne a rozhlasové médiá si medziročne mierne pohoršili v dôveryhodnosti, poklesli z 49,2 % na 45,4 %.

Papanek za tým vidí najmä intenzívnu diskusiu o ich podobe, ktorá sprevádzala zmenu názvu a spôsob voľby ich riaditeľa. „Napriek tomu sú ale stále najdôveryhodnejším zdrojom spravodajstva, najmä medzi staršími vekovými skupinami 66 a viac rokov. Zaujímavé však je, že naopak súkromné televízie a rádiá zaznamenali nárast dôvery z 11,8 % na 14,5 %, čo môže naznačovať istú zmenu mediálnych preferencií, ktorú sa oplatí sledovať aj v ďalších rokoch.“

Domáca politika dominuje

Domáca politika naďalej dominuje medzi sledovanými témami, pričom jej podiel ostáva stabilný (50,4 % v roku 2023 vs. 50,8 % v roku 2024). Sledovanosť športu však klesla z 37,6 % na 33,1 %, čo je veľmi zaujímavé, keďže rok 2024 bol superšportovým rokom s viacerými veľkými podujatiami.

Medzinárodné záležitosti a kultúra tiež zaznamenali pokles záujmu, pričom sledovanie kultúry a umenia kleslo z 30,5 % na 26,2 %. Finančné správy, regionálne témy a kriminalita zostávajú stabilnými oblasťami záujmu, pričom ich podiely sa výrazne nemenili.

„Medziročné porovnanie odhaľuje stabilitu tradičných médií, akými sú napríklad televízie. Sociálne siete prirodzene stúpajú, čísla však naznačili mierny odklon od povrchnosti. Respondenti totiž kladú väčší dôraz na pocit individuálnej dôvery k zdroju a kvalitu obsahu, pričom vizuálna atraktivita a senzácie v medziročnom porovnaní strácajú na dôležitosti,“ uzavrel Papanek.

Prieskum verejnej mienky realizovala pre agentúru Neuropea spoločnosť CreditCall v dňoch od 9. septembra do 17.októbra formou telefonických rozhovorov na vzorke 1000 respondentov, ktorí odpovedali na tieto otázky:

• Ktoré z nasledujúcich médií ste najčastejšie využívali na sledovanie spravodajstva za posledných 7 dní?
• Pri ktorej z nasledujúcich možností je podľa vašich skúseností najvyššia pravdepodobnosť, že si otvoríte online spravodajský článok?
• Ktorému zdroju spravodajstva veríte najviac?
• Ktoré z týchto tém ste počas posledných 7 dní sledovali v spravodajstve?