Žijeme v dobe, keď je čoraz ťažšie rozoznať, čo je fakt a čo fikcia. Zdroje a povaha informácií, ktoré každodenne konzumujeme, pritom majú veľký vplyv na náš život, ale aj na celospoločenské dianie. Formujú naše názory, dávajú nám informačný základ na utváranie si postojov ku krízovým situáciám a v neposlednom rade pomáhajú definovať naše politické a hodnotové ukotvenie, ktoré sa pretavuje do volebných výsledkov.
Televízne spravodajstvo na Slovensku dlhodobo dominuje ako hlavný zdroj informácií, no sociálne siete mu nebezpečne šliapu na päty. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia sleduje televízne spravodajstvo 56 % Slovákov, zatiaľ čo sociálne siete ako zdroj informácií využíva už 52 % populácie. Tento trend naznačuje, že spôsob, akým získavame informácie, prechádza významnou transformáciou.
„Rastúca popularita sociálnych sietí ako zdroja informácií bude do budúcna čím ďalej tým viac vytvárať tlak na rozlišovanie pravdivých a nepravdivých informácií a aj na preverovanie ich zdrojov,“ dodáva analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.

Hoaxy a dezinformácie: Kto nesie zodpovednosť?
S rozmachom sociálnych sietí sa však zintenzívňuje aj problém šírenia dezinformácií. Podľa prieskumu až 47 % Slovákov verí, že boj proti hoaxom by mal byť predovšetkým úlohou štátu. Tento názor zastávajú najmä seniori a vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
Štyria z desiatich respondentov však uznávajú, že aj samotní občania majú zodpovednosť za to, aké informácie konzumujú a šíria. Tretina populácie zároveň očakáva, že sa do boja proti dezinformáciám aktívnejšie zapoja aj médiá. Svoje miesto tu majú aj mimovládne organizácie. Približne 1 z 10 ľudí im prisudzuje zodpovednosť bojovať proti šíreniu hoaxov.

Katastrofálna bilancia: Neuveríte, koľko Slovákov si za rok neprečíta ani jednu knihu
Dôveryhodnosť ako kľúčový faktor výberu médií
Pri výbere médií hrá dôležitú úlohu dôveryhodnosť – viac než štvrtina populácie si vyberá médiá práve na základe toho, že ich považuje za spoľahlivé. Toto kritérium je dôležitejšie najmä pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí a obyvateľov Bratislavského kraja.
Okrem dôveryhodnosti si ľudia cenia aj nezávislosť a objektívnosť médií, čo pri výbere zohľadňuje štvrtina respondentov. Len desatina opýtaných uvádza ako dôvod výberu konkrétneho média jeho názorovú blízkosť s ich osobnými postojmi.
„Pri voľbe tejto možnosti pozorujeme výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami. Až 22 percent žien, ale len 9 percent mužov si médiá nevyberajú a konzumujú iba informácie, ktoré sa k nim dostanú inými spôsobmi,“ dopĺňa výsledky prieskumu Mikuláš Hanes, spoluautor prieskumu a analytik prieskumnej agentúry NMS.

Dôveryhodnosť alebo senzácia? Slováci menia pri správach priority, pútavé titulky už nestačia
Mladí uprednostňujú online, starší sú verní televízii
Prieskum ukázal výrazné generačné rozdiely. U mladších ľudí do 44 rokov sa sociálne siete stali primárnym zdrojom informácií, pričom u starších generácií stále vedie televízne spravodajstvo.
Generácia Z (od 18 do 28 rokov) je takmer výhradne digitálna, pričom až 73 % jej príslušníkov čerpá informácie zo sociálnych médií. Len desatina jej príslušníkov uvádza ako zdroj informácií tlač alebo spravodajské podcasty.
Mileniáli (od 29 do 44 rokov) sú vyrovnaní – televíziu sleduje 45 % a sociálne siete využíva 55 % z nich. Nadpriemerne často oproti zvyšku populácie hľadajú v médiách pridanú hodnotu.
Naproti tomu u Generácie X (od 45 do 60 rokov) vedie ako zdroj informácií televízne spravodajstvo (64 %), nasledujú sociálne siete (46 %). Nadpriemerne vysoké je aj získavanie informácií z rádia (41 %).
Najstaršia generácia Baby boomers (61+) zostáva verná tradičným médiám, pričom televízia so 71 % stále dominuje. Sociálne siete využívajú výrazne menej v porovnaní s mladšími, stále je to však druhý najčastejší zdroj, z ktorého získavajú informácie o dianí doma aj vo svete (42 %).

Budúcnosť médií: Kritické myslenie ako nevyhnutnosť
Sociálne siete ako informačný kanál už nemožno ignorovať. Ich popularita narastá a spolu s ňou aj tlak na lepšie rozlišovanie pravdivých a nepravdivých informácií. Analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes upozorňuje, že tento trend kladie zvýšené nároky na overovanie zdrojov a schopnosť kritického myslenia. Budúcnosť mediálnej gramotnosti teda závisí nielen od štátnych opatrení a zodpovednosti médií, ale aj od samotných občanov, ktorí by mali pristupovať k informáciám s väčšou obozretnosťou.
O prieskume: Prieskum vznikol na základe spolupráce prieskumnej agentúry NMS Market Research a Nadácie otvorenej spoločnosti pri príležitosti 21. ročníka udeľovania ocenenia Novinárska cena. Online prieskum prebiehal v čase od 05. 02. – 09. 02. 2025, Zúčastnilo sa ho 1 001 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov.

Facebook patrí bulváru, Instagram televíziám. Novinári však preberajú vplyv na publikum

Podporuje Ficova vláda dezinformačné weby? Štátne dotácie prepojené s ruskou propagandou
