Vláda schválila návrh SNS. Právo na opravu má zlepšiť dôveru k médiám, hrozí súdmi aj pokutami

Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní (30.10.) s pripomienkami odsúhlasil poslanecký návrh skupiny poslancov, ktorý má nahradiť inštitút práva na vyjadrenie opätovne inštitútom práva na opravu. Ide o poslanecký návrh poslancov Romana Michelka (zvolený za SNS), Rudolfa Huliaka (Národná koalícia, zvolený na kandidátke SNS), Andreja Danka (predseda SNS) a Adama Lučanského (zvolený za SNS), ktorým by sa mal novelizovať zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie.

Návrh cieli zmenou inštitútu práva na vyjadrenie na inštitút práva na opravu, na posilnenie ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými, prípadne neúplnými tvrdeniami v periodikách a agentúrnych servisoch. V súčasnosti je v legislatíve zakotvené právo na vyjadrenie, podľa ktorého môžu politici vyzvať médium, aby uverejnilo opravu nepravdy v článku. V novom návrhu im bude hroziť pokuta do15-tisíc eur, ak opravu nezverejnenia.

Podľa predkladateľov je účelom opätovného zavedenia práva na opravu aj zvýšenie dôvery verejnosti k médiám, a zároveň skvalitnenie informácií, ktoré média poskytujú. Zavedenie tohto inštitútu by malo vytvoriť efektívny mechanizmus nápravy, ktorý by mal zaistiť spravodlivosť a ochranu práv jednotlivcov v prípade nepravdivých či neúplných informácií v médiách.

Návrh zákona upravuje podmienky

„Inštitút „práva na opravu“ vychádza z doterajšej právnej úpravy, avšak predloženým poslaneckým návrhom zákona sa posilňujú atribúty a podmienky uplatnenia tohto inštitútu. Poslaneckým návrhom zákona sa upravujú podmienky, za ktorých môže fyzická alebo právnická osoba žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia zasahujúceho do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, upravuje sa lehota na podanie žiadosti o uverejnenie opravy, skracuje sa lehota na zverejnenie opravy a ponecháva sa možnosť domáhať sa realizácie uplatnenia práva na opravu na súde," približuje materiál, ktorý na rokovanie vlády predložilo ministerstvo kultúry.

Rezort kultúry v predloženom materiáli upozornil, že v návrhu nie je vyčíslený vplyv na podnikateľské prostredie. „Poslaneckým návrhom zákona sa ukladajú nové povinnosti prevádzkovateľom spravodajských portálov, vydavateľom periodickej publikácie a tlačovým agentúram, ktoré môžu spôsobiť zvýšené náklady týmto subjektom," upozorňuje. Ide napríklad o zriadenie samostatnej adresy na elektronickú poštu, povinnosť zverejniť opravu bezodkladne, najneskôr do troch dní, či napríklad možnosť uloženia povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu. Rezort kultúry tiež upozornil, že v doložke zlučiteľnosti nie sú uvedené právne predpisy EÚ, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov.

Rôzne podmienky pre televízie a internet

Ministerstvo uplatnilo k návrhu i viacero pripomienok. „Navrhovanou úpravou sa zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút práva na opravu. Dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že zavedením inštitútu práva na opravu do zákona o publikáciách vznikne právny stav, kedy v prípade, ak bude to isté nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie uverejnené v rôznych druhoch médií, napríklad na spravodajskom webovom portáli a tiež v rámci televízneho vysielania, vo vzťahu k spravodajskému webovému portálu bude potrebné aplikovať inštitút práva na opravu a vo vzťahu k televíznemu vysielaniu inštitút práva na vyjadrenie, ktoré aj naďalej zostáva upravené v zákone o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov," upozorňuje rezort kultúry s tým, že je teda potrebné nahradiť inštitút práva na vyjadrenie inštitútom práva na opravu aj v zákone o mediálnych službách. Rezort tiež mal viacero legislatívno-technických pripomienok, a pripomienok, ktoré sa týkali upresnenia textu.

Poslanecký návrh spolu so stanoviskom MK SR počas augusta prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním. Zohľadnené boli napríklad pripomienky generálnej prokuratúry, ministerstva hospodárstva, ale aj päť zásadných pripomienok Úradu na ochranu osobných údajov.