Americký Washington Post pred kolapsom? Odchod predplatiteľov ako varovanie pre médiá

Druhý najbohatší muž sveta Jeff Bezos čelí kritike zo strany redaktorov svojho denníka The Washington Post (WP) kvôli rozhodnutiu prvýkrát za 36 rokov nepodporiť žiadneho kandidáta v prezidentských voľbách v Spojených štátoch. Voľby, v ktorých proti sebe kandidujú demokratka a viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump, sa uskutočnia 5. novembra; na mnohých miestach už Američania hlasujú v predstihu.

Redakcia napísala článok na podporu Harrisovej, ktorý nakoniec nevydala. Rozhodnutie prestať podporovať prezidentských kandidátov v najbližších voľbách podľa štyroch informovaných zdrojov urobil majiteľ denníka Bezos, ktorý je zakladateľom spoločnosti Amazon.

Rozhodnutie Washington Post prichádza necelé dva týždne pred voľbami, v ktorých prieskumy predpovedajú veľmi tesný výsledok. Medzi Trumpom a Bezosom za republikánovho prezidentstva podľa denníka Financial Times panovalo napätie. Spoločnosť Amazon v roku 2019 podala žalobu, v ktorej tvrdila, že nezískala kontrakt v obrane v hodnote desiatich miliárd dolárov kvôli "stupňujúcemu sa a zjavnému tlaku" zo strany vtedajšieho prezidenta. Ministerstvo obrany neskôr pridelilo zákazku konkurenčnej ponuke spoločnosti Microsoft.

Riaditeľ WP Will Lewis v názorovom stĺpčeku načrtol dôvody, prečo Washington Post zmenil svoj postoj k podpore kandidátov. Pripustil, že by sa to dalo vnímať ako "vzdanie sa zodpovednosti", ale dodal: "My to tak nevidíme". Združenie novinárov však vyjadrilo obavy, že vedenie denníka zasahuje do práce redakcie a tvrdí, že Washington Post po oznámení prišiel o časť svojich predplatiteľov.

Viac ako 200-tisíc ľudí už zrušilo svoje digitálne predplatné amerického listu The Washington Post po tom, ako sa na poslednú chvíľu rozhodol nevyjadriť podporu demokratke Kamale Harrisovej pred prezidentskými voľbami, uviedla americká rozhlasová spoločnosť NPR. Počet zrušených predplatných tvoria podľa NPR osem percent zo všetkých 2,5 milióna predplatiteľov, medzi ktorými sú aj tí, ktorí pravidelne odoberajú tlačené vydanie.

Bude to prvýkrát od roku 1988, keď WP nepodporil žiadneho prezidentského kandidáta. Lewis napísal, že toto rozhodnutie znamená návrat ku koreňom novín. Pripomenul, že WP vo voľbách v roku 1960 nepodporil ani Nixona, ani Johna F. Kennedyho, a rozhodol sa tiež nepodporiť Nixonovu kampaň za znovuzvolenie v roku 1972.

Po denníku Los Angeles Times ide už o druhé americké noviny, ktoré na príkaz svojho majiteľa zablokovali podporu Harrisovej. Majiteľ The Los Angeles Times, mediálny magnát Patrick Soon-Shiong, podobne zablokoval plánovanú podporu Harrisovej, čo prinútilo troch členov redakčnej rady podať výpoveď. Dcéra mediálneho magnáta neskôr uviedla, že rozhodnutie bolo motivované postojom Harrisovej k vojne v Pásme Gazy, konkrétne jej podporou Izraela.

Prichádzajú rezignácie

Dominový efekt rozhodnutia Jeffa Bezosa má za následok, že jedna tretina redakčnej rady WP odstupuje na protest voči rozhodnutiu vlastníka denníka, píše CNN. Rezignácie viacerých členov redakcie prišli po stretnutie Bezosa a Davida Shipleyho (editora názorov), ktorý sa snažil presvedčiť majiteľa, aby zmenil názor. "Zlyhal som," povedal stroho Shipley pri stretnutí so zamestnancami.

Dvaja novinári Washington Post, Molly Robertsová a David E. Hoffman oznámili, že odstúpili zo svojich pozícií v redakčnej rade, hoci obaja zostanú aktívni v redakcii. Tretia novinárka Mili Mitra tiež odstupuje, čo znamená, že takmer jedna tretina 10-členného predstavenstva rezignovala.

Hoffman, ktorý v roku 2024 získal Pulitzerovu cenu za redakčné písanie za sériu o novej taktike, ktorú autoritárske režimy používajú na potláčanie nesúhlasu, povedal, že nechce mlčať o hrozbe, ktorú Trump pre krajinu predstavuje.

„Nemôžem tu už dlhšie sedieť v redakčnej rade a písať tie úvodníky, kým my sami ustúpime mlčaniu,“ povedal. „Čelíme hroznej voľbe. Verím hroziacej autokracii. Nechcem o tom mlčať. Nechcem, aby o tom Post mlčal, a skutočnosť, že ho neschválime, je miera ticha, ktorú nemôžem zniesť.“

Robertsová uviedla, že rezignuje, „pretože imperatív podporiť Kamalu Harrisovú nad Donaldom Trumpom je morálne jasný. A čo je horšie, naše mlčanie je presne to, čo chce Donald Trump."

Robert Kagan, publicista a veľký mienkotvorný redaktor, ktorý bol v novinách 25 rokov, tiež v piatok rezignoval. "Je to očividne snaha Jeffa Bezosa získať priazeň Donalda Trumpa v očakávaní jeho možného víťazstva," povedal Kagan. „Trump sa vyhrážal, že pôjde po Bezosovom biznise. Bezos prevádzkuje jednu z najväčších spoločností v Amerike. Majú nesmierne komplikované vzťahy s federálnou vládou. Závisia od federálnej vlády."

Tento incident opäť podnecuje diskusiu o úlohe médií v modernej demokracii. Čitatelia si žiadajú noviny, ktoré sú nielen informované, ale aj dôveryhodné. Washington Post bude musieť zohľadniť túto výzvu, aby nielen prežil, ale aj prosperoval v dobe, keď je úloha žurnalistiky v spoločnosti nevyhnutná.