Správa Rady Európy vyjadruje znepokojenie nad nárastom násilia a zastrašovania voči novinárom a pripomína prípady najmenej dvoch vražedných atentátov na novinárov, ktorí aktívne vyšetrovali prípady korupcie a organizovaného zločinu.
Podľa správy RE sú dôvodom pre znepokojenie aj narastajúce verbálne útoky a reštriktívne právne predpisy, ktorým v niektorých štátoch čelia mimovládne organizácie, šírenie dezinformácií prostredníctvom médií a internetu a nepriaznivý vplyv digitálnej revolúcie na finančnú životaschopnosť kvalitnej a investigatívnej žurnalistiky.
Rada Európy s odkazom na dve vraždy novinárov v Európe, ku ktorým došlo z dôvodov súvisiacich s ich prácou – Daphne Caruanová Galiziová na Malte a Ján Kuciak na Slovensku – upozornila na cenu, ktorú profesionáli z médií zaplatili za vyšetrovanie korupcie a organizovaného zločinu.
Štvrtková správa pripomenula výzvu Konferencie Rady Európy z októbra 2018, podľa ktorej investigatívni novinári zohrávajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní prípadov korupcie a orgány činné v trestnom konaní by preto mali svedomito konať v nadväznosti na zistenia novinárov a rešpektovať ich zásady profesionálneho tajomstva.
Útokov politikov na médiá je viac
Podľa správy RE boli v roku 2018 na vzostupe aj dehonestujúce kampane voči novinárom a očierňujúca rétorika zo strany vysokopostavených politikov, pričom po takýchto prejavoch často nasledovali podobné kampane na sociálnych médiách, čo podkopáva schopnosť novinárov a iných mediálnych aktérov a oznamovateľov korupcie, aby vykonávali svoju prácu a brali na zodpovednosť „držiteľov moci“.
Správa naznačila päť prioritných smerov činností, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť Rady Európy a jej 47 členských štátov. Medzi tieto priority patrí účinná ochrana novinárov pred násilím a zastrašovaním, pričom sa má zabezpečiť, aby opatrenia na boj proti terorizmu neboli zneužívané na neprimerané obmedzenie slobody médií a na zníženie kvality verejnoprávnych médií a investigatívnej žurnalistiky.
Členské štáty by mali zintenzívniť aj svoje úsilie o vytvorenie jasného právneho rámca, ktorý by sa zaoberal zodpovednosťou internetových sprostredkovateľov v oblasti slobody prejavu a zabezpečiť, aby sa judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) dôsledne začlenila do vnútroštátnych súdnych a regulačných systémov.
Viac ako 70 rozsudkov
V správe sa zdôrazňuje, že dohľad ESĽP zostáva aj naďalej kľúčovým nástrojom na zabezpečenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov a postupov s normami stanovenými v Európskom dohovore o ľudských právach.
Súd vydal v roku 2018 viac ako 70 rozsudkov vo veciach týkajúcich sa slobody prejavu, pričom zistil porušenia v približne dvoch tretinách z nich. Najviac porušení článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý sa vzťahuje na slobodu prejavu bolo vlani v Turecku (40) a Rusku (14).
Rada Európy v roku 2019 oslavuje 70 rokov svojej existencie. Vo štvrtkovej správe sa spresňuje, že počas tohto obdobia mala sloboda prejavu ústredný význam pre túto organizáciu.
Sloboda prejavu totiž chráni právo jednotlivcov vytvárať, držať a vyjadrovať svoje názory bez zbytočného zasahovania. To je rozhodujúce pre ochranu všetkých ostatných ľudských práv.
Spolu so slobodou informácií a slobodou médií sloboda prejavu umožňuje občanom prijímať informované rozhodnutia, aktívne sa zúčastňovať na demokratických procesoch a pomáhať zabezpečiť, aby mocenské záujmy boli v súlade so zásadami právneho štátu.
