Aktuálne umiestnenie Slovenska znamená pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
RSF v súvislosti s aktuálnou situáciou na Slovensku pripomínajú vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. Pripomínajú, že investigatívny novinár sa v poslednom článku venoval prepojeniu kalábrijskej mafie na politické špičky strany Smer.
Medzinárodná organizácia vysvetľuje, že slobode slovenskej tlače škodia aj opakované útoky Roberta Fica na novinárov. Aj keď na čele vlády už nestojí, z postu predsedu najsilnejšieho vládneho subjektu ich intenzívne kritizuje. RSF spomenulo aj jeho výrok o „špinavých protislovenských prostitútkach“ z novembra 2016.
Po vražde J. Kuciaka sa médiá podľa RSF začali opäť intenzívnejšie venovať aj dvom – dosiaľ neozrejmeným – zmiznutiam novinárov. Jedným z nich je investigatívny novinár Paľo Rýpal, ktorý je nezvestný od roku 2008 a Miroslav Pejko, ktorý zmizol v roku 2015.
Problémové RTVS aj právo na odpoveď
RSF neobišli ani vlastnícke štruktúry médií na Slovensku. Kým v minulosti ich vlastnili medzinárodné mediálne spoločnosti, pripomínajú, že v posledných rokoch sa ich majiteľmi stali „tamojší oligarchovia, ktorých záujmy ležia mimo žurnalistiky“.
Pokles Slovenska v rebríčku slobody tlače vysvetľujú Reportéri bez hraníc aj situáciou vo verejnoprávnej RTVS, z ktorej minulý rok v dôsledku sporov s vedením odišlo približne 30 novinárov. Súčasného generálneho riaditeľa telerozhlasu Jaroslava Rezníka do funkcie nominovala vládne SNS.
Organizácia tiež dodáva, že práve strany SNS a Smer sa snažia regulovať médiá a zaviesť inštitút práva na odpoveď, ktoré bolo na Slovensku zrušené v roku 2011. Hanobenie je stále trestné, podľa zákona zaň môže hroziť až osemročné väzenie. Politici to opakovane pripomínajú v rámci zastrašovania novinárov a médií.
Bezpečných krajín je stále menej
RSF pri zverejnení tohtoročného globálneho indexu varovali, že počet krajín, v ktorých môžu novinári bezpečne pracovať, klesá. Nepriateľský postoj mnohých politikov voči médiám „podnecuje množiace sa násilné činy, ktoré medzi novinármi zvýšili úroveň strachu a rizika“.
Stav slobody tlače po celom svete podľa Reportérov bez hraníc Zdroj: RSF.org
„Ak politická debata skĺzne do atmosféry občianskej vojny, kde sa s novinármi zaobchádza ako s obetnými baránkami, demokracia bude vo veľkom nebezpečenstve,“ povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire.
Sloboda tlače bola na dobrej úrovni v menej ako v jednej štvrtine zo 180 krajín, ktoré index pokrýva. Spojené štáty americké medziročne poklesli zo 45. na 48. miesto. Obdobie od zvolenia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016 je jedným z „najtemnejších momentov pre americkú komunitu novinárov“, uvádza sa v správe RSF.
Organizácia v tejto súvislosti pripomína útok z júna minulého roka, keď 38-ročný Jarrod Ramos streľbou z brokovnice usmrtil piatich ľudí v redakcii lokálneho denníka Capital Gazette v meste Annapolis v americkom štáte Maryland.
Najvýraznejší pokles v Afrike
Rusku, ktoré organizácia radí medzi "priekopníkov potláčania médií", patrí v rebríčku 149. priečka.
Na čele indexu sa udržali škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Rebríček krajín na opačnom konci uzatvárajú Čína, Eritrea, Severná Kórea a Turkménsko.
RSF takisto vyjadrila obavy z narastajúceho počtu krajín s despotickými lídrami. V tejto súvislosti pripomína vlaňajšiu vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo na konzuláte Rijádu v tureckom Istanbule.
India označovaná za najväčšiu demokraciu sveta, v indexe poklesla o dve priečky na 140. miesto. Najväčšie média v krajine podľa RSF prevzal provládny konglomerát.
Najväčší pokles v oblasti slobody tlače zaznamenali viaceré africké krajiny, napríklad Tanzánia (o 25 miest) Mauritánia a Eritrea. Situácia sa však podľa RSF zlepšila v bývalých sovietskych republikách Arménsko, Kirgizsko a Uzbekistan.
