Nie všetci vedci dokážu svoje vedomosti popularizovať spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre širokú verejnosť, a pritom sa striktne pridŕžať faktov.
„Snažím sa raziť tézu, že prírodné vedy nemusíte ísť študovať len preto, aby ste raz robili výskumy. Svoje poznatky môžete využiť aj na popularizáciu vedy, napríklad pri písaní článkov,“ hovorí Dušan Valenta, publicista a lektor vzdelávacích prednášok pre deti a mládež, podieľal sa aj na knihách Prečo ľudia veria nezmyslom?História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
Ste síce vyštudovaný geológ, ale špecializujete sa aj na vyvracanie rôznych konšpirácií a nezmyslov, ktoré na prvý pohľad pôsobia vedecky. Čo vás k tomu priviedlo?
Čiastočne to súvisí s paleontológiou a dinosaurmi. Uvedomil som si, že niektorí ľudia stále neveria, že existovali, alebo si myslia, že Zem má šesťtisíc rokov. Je veľa dezinformácií a hoaxov, ale väčšinou sa zameriavam na témy, ktoré sa týkajú vedy. Okrem iného pátram po zdroji, či je hodnoverný, či tvrdenie predkladá relevantný odborník a aké sú argumenty vedeckej komunity.
Prečo podľa vás ľudia radšej uveria senzáciám, ktoré sa len tvária fundovane, ako faktom?
Je tam viacero príčin. Naša myseľ najlepšie reaguje na informácie, ktoré sú prekvapivé a vplývajú na naše emócie: buď nás potešia, alebo nahnevajú. Ľudský mozog fakt upúta oveľa menej ako senzácia a je jedno, či je opodstatnená alebo vymyslená.
Druhý problém sú algoritmy sociálnych sietí, ktoré tlačia dopredu práve obsah bulvárneho charakteru. Dezinformácie majú v podstate bulvárnu povahu.
Ale aj bez internetu ich bolo dosť. V deväťdesiatych rokoch sa tešili popularite autori ako Erich von Däniken a správy o paranormálnych javoch či stretnutiach s mimozemšťanmi. Písalo sa o záhadných tvoroch, ako je lochnesská príšera či yeti. Niektorí autori vedeli, ako treba napísať článok či knihu, aby vzbudili pozornosť. Senzácie podobného charakteru sa objavovali už v osemnástom storočí.
Najradšej mám prípady, keď sa rozšíri dezinformácia o nejakej záhadnej udalosti a potom sa objavia očití svedkovia s veľmi dôveryhodnými príbehmi.
Vás takéto záhady nikdy nefascinovali?
Od detstva som o nich nadšene čítal. Mal som doma štósy UFO magazínov, prečítal som z knižnice asi všetky publikácie o záhadách. Dodnes ich obľubujem, len ma zaujíma, ako je to naozaj. Keď máte rád detektívky, nestačí vám uveriť, že vrahom je záhradník, lebo vám to ako prvé napadlo.
Chcete poznať skutočného vinníka. Mňa zaujímajú faktické príčiny, ktoré stoja či už za rôznymi paranormálnymi zážitkami, alebo za historickými omylmi. Áno, vyžaduje si to viac času a námahy, mnohé informácie sú menej stráviteľné, ale baví ma to.
Aj z vás isté novinárky urobili záhadnú bytosť, keď ste vyvrátili nepravdy v ich článku. Mysleli si, že nie ste reálny človek, že si vás časopis, v ktorom kritika odznela, vyfabuloval.
Tam sa ukázalo, ako autori dezinformácií fungujú. Pritom stačí pár sekúnd a na internete zistia, či existujem a čo robím.
