Neprežívam veci a necítim ich rovnako ako predtým, hovorí tridsaťdvaročná ukrajinská novinárka a produkčná americká stanica ABC News Julija Drozdová. Od 24. februára, kedy na Ukrajinu zaútočili ruské vojská, sa podľa svojich slov sústredí na každý deň a neplánuje nič dopredu. ,,Pred pol rokom som si stále robila s niečím starosti, už ani neviem s čím. Ale nemá to zmysel, nevieme, čo sa stane zajtra," povedala ČTK.
Bezpečnosť prioritou
Prvé týždne invázie strávila v Kyjeve. Do posledného dňa podľa svojich slov neverila, že Rusko na Ukrajinu zaútočí. ,,Myslela som, že bude nejako eskalovať situácia na Donbase," spomína. Ráno 24. februára však do krajiny vtrhli jednotky vyslané Moskvou a Drozdová si zbalila kufor a presunula sa do hotela, ktorý používa ako svoju základňu jej zamestnávateľ. ,,Hotel bol bezpečnejší, bola som s tímom ABC, sú veľmi zodpovední, bezpečnosť je pre nich prioritou," vysvetľuje.
V čase, keď invázne jednotky útočili aj na ukrajinskú metropolu, sa bála, ale sústredila sa na prácu. Nadriadení jej ponúkli, aby odišla do Ľvova na západe krajiny, v ktorom bolo bezpečnejšie. Odmietla. ,,V jednej chvíli to však začalo byť pre mňa komplikované, mala som strach o rodinu. Prišiel vtedy ku mne spravodajca a povedal: ,,Myslím, že je čas, aby si odišla do Ľvova. Viem, že je to pre teba zložité. Ale rozdiel medzi nami je, že ja som si vybral, že budem pripravovať tieto správy. Ty nie, je to tvoj život'," spomína producentka, ktorá spätne svojmu kolegovi dáva za pravdu.
Na mieste ťažkých bojov
V polovici marca odišla, na západe zostala mesiac a pol. Potom ju stanica vyslala na severovýchod do Charkova, kde sa odohrávali ťažké boje. ,,Vzhľadom k bezpečnostnej situácii som cítila úzkosť, ale nešli sme k frontu. Sústredili sme sa na ľudí, navštívili pôrodnicu v podzemí, stretli s dobrovoľníkmi zo zahraničia, ktorí prišli pomáhať ľuďom v Charkove a evakuovali obyvateľov najzničenejšej časti mesta," približuje.
Prvé týždne vojny popisuje ako temné obdobie, v ktorom zároveň vidí množstvo svetiel. ,,Tými sú ľudia, ktorí niečo robili, pomáhali, bojovali, zaisťovali svoje rodiny. Sú inšpiratívne, pomáha mi to fungovať," zveruje sa a dodáva, že mnohí obyvatelia krajiny majú teraz pocit viny, že nerobia dosť. Niektorí sú podľa nej vyčerpaní – konkrétne tí, ktorí prvé dva až tri mesiace fungovali na adrenalíne. ,,Ale nastupuje druhá smena - ľudia, ktorí spočiatku zamrzli, ale časom si uvedomili, že majú energiu a chcú pracovať," hovorí ukrajinská novinárka.
Odpočinok je dôležitý
Sama odpočíva pri joge a upozorňuje, že je dôležité sa na deň vedieť odpojiť od digitálneho sveta, nečítať noviny, stretávať sa s priateľmi, rodinou, robiť normálne veci. Niekedy sa tiež porozprávať s psychológom. ,,Práca novinárov je náročná v tom zmysle, že ste veľa v kontakte s ľuďmi. A teraz je to interakcia s ľuďmi, ktorí veľmi trpeli, ako sú obyvatelia Buče, Irpine alebo napríklad tých, čo utiekli z Mariupolu," premýšľa Drozdová, ktorá v minulosti pracovala okrem iného ako miestna producentka stanice BBC alebo novinárka stanice RFE/RL.
,,Pri pohľade na to, čo sa stalo v Buči, by bolo oveľa jednoduchšie, keby som to mohla vstrebať, spracovať a odložiť. Ale nemôžem to ani vstrebať," hovorí s odkazom na mesto v Kyjevskej oblasti, z ktorého bezprostredne po jeho oslobodení prišli informácie o masakre civilistov ruskými vojakmi (Moskva zodpovednosť popiera). Drozdová si zároveň uvedomila, že na seba nemôže brať bolesť ďalších ľudí.
Život sa jej rozpadol
,,Môj život sa rozpadol, zmenil sa počas sekundy. Teraz ho musím dať dohromady ako puzzle, tie isté časti nejako inak zoradiť a zložiť," hovorí a zároveň pripúšťa, že jej život sa zmenil v niečom aj k dobrému. ,,Profesionálne som teraz na úplne inej úrovni, pracujem na plný úväzok pre ABC, som v dobrom tíme. Je to pre mňa ako bublina, cítim sa chránená a plne som sa do svojej práce ponorila," rozpráva a dodáva, že si je tiež bližšia so svojimi rodičmi. ,,Na druhej strane vo mne pretrváva určitá úzkosť. Myslím, že to majú všetci. Je potrebné, aby to človeka neochromilo," poznamenáva.
Vojna podľa nej môže byť tiež dôvodom na prehodnotenie niektorých vecí alebo nájdenie príležitostí. ,,Ukazuje sa napríklad, že Ukrajina nie je o stereotypoch, ktoré sme počúvali skôr - o Černobyle, korupcii a krásnych ženách, ktoré idú často do Európy, aby tam pracovali ako prostitútky. Ukazuje sa, že Ukrajina je o odvahe, boji za princípy," hovorí a zároveň upozorňuje na to, že s tým, ako sa boje posunuli ďalej od Kyjeva na východ, objavujú sa aj nešváry.
Spory medzi ľuďmi
,,Niektorí ľudia sa začínajú uvoľňovať a politicky hádať, bojovať medzi sebou, vracia sa to. Nie je to tak masívne ako kedysi, ale začína to byť znova vidieť. Situácia na východe je pritom zložitá a nepotrebujeme nezhody," uvažuje.
Ruská invázia na Ukrajinu zároveň úplne prevrátila životy mnohých ľudí – tých, ktorí napríklad stratili blízkych či domovy. „Je to traumatická zmena a bohužiaľ ju nemožno zakaždým vyriešiť, pretože hovoríme o desiatkach tisíc ľudí a nemáme dostatok psychológov, aby im pomohli. A ani psychológ nemusí vždy pomôcť,“ dodáva.
