Celý svet nám ju závidel, doma ju lynčovali. Film o Čaputovej nastaví zrkadlo každému Slovákovi

Už o pár dní (31. októbra) vstúpi do slovenských kín unikátny dokumentárny film zachycujúci päťročný mandát prezidentky Zuzany Čaputovej. Snímka režiséra Martina Šulíka má ambíciu sa zapísať hrubými písmenami do nielen do myslí potenciálnych divákov, ale aj filmovej histórie, keďže dokument Prezidentka bez obalu ukazuje život v najvyššej štátnickej pozícii, ale aj obrovské historické míľniky Slovenska. Zdá sa však, že ich naša malá krajina nezvládla prežiť.

Šulíkovi sa podarilo dať dokopy materiál, ktorý v sebe nesie silné emócie, pričom sa v priebehu filmu miešajú, až sa na konci nedá ubrániť oprávnenej skepse a pocitu individuálnych zlyhaní každého jedného obyvateľa, kam sa krajina opäť začala uberať...

Prezidentka ponúka niekoľko vrstiev a rovín pohľadu na život Zuzany Čaputovej, pričom všetko spolu koexistuje a táto symbióza prináša komplexný, dojemný a intímny pohľad na Čaputovú nielen ako na štátničku, ale primárne ako ľudskú bytosť s brilantne vyformovanou životnou filozofiou, postojom k životu, noblesou, konzistentným pohľadom na fungovanie sveta a neochvejnou snahou priniesť do toxického politického sveta štipku elementárnej slušnosti.

Smutný pohľad na posledné roky Slovenska

Dokument sa začína s veľmi pozitívnou emóciou, ktorá má však základ v tragickej dvojitej vražde novinára a jeho snúbenice. Píše sa rok 2018. Apatické a zdanlivo večne submisívne Slovensko konečne akoby povstalo. Diali sa zásadné politické zmeny, nádej na lepšie zajtrajšky nikdy nebola väčšia. Vyzerá to tak, že konečne spravodlivosť zvíťazí. Kandidatúru potvrdzuje aj Zuzana Čaputová a postupne sa ukazuje, že vízia a snaha o slušnosť je to, čo chcú voliči počuť. Je rok 2019 a do prezidentského úradu nastupuje Zuzana Čaputová. Prvá žena v histórii Slovenska. V tom čase by nikoho ani v zlom sne nenapadlo, čo všetko sa stane v najbližších rokoch...

Prišli parlamentné voľby, vyhrala opozícia. Mohlo by sa zdať, že to bola posledná bodka za Ficovou vládou opradenou korupčnými škandálmi a tieňom prepojenia mafie a politikov. Veľkohubé vyhlásenia Matoviča o tom, že jeho vláda sa zapíše do histórie Slovenska veľmi rýchlo nabrali reálne kontúry, avšak v tom najhoršom slova zmysle. A áno, na toto vládnutie sa bude dlho spomínať. Prišla pandémia a s ňou spojený chaos. Politický a najmä ľudský.

Zdanlivo spojená krajina sa razom rozdelila. Dokument v zhustenom tempe ukazuje priebeh pandémie, hádok, pádu vlády, Matovičovho ľudského zlyhania, a to nielen s vytrhnutou demisiou. Následná vojna na Ukrajine, pokračovanie slovenských politických kríz a opäť vzostup Roberta Fica, extrémistov a konšpirátorov, ktorí spojili sily, aby sa opäť dostali k moci.

Táto politická vrstva dokumentu Prezidentka je desivá, mrazivá, temná. Prináša dusivý zármutok a oprávnené zamyslenie sa a pripomenutie si, čo všetko Slovensko prežilo za posledných päť rokov. Ako rýchlo sa zabudlo na kauzy politikov a ako sú tie isté tváre teraz späť v ešte vyhrotenejšej verzii. Pohľad na Zuzanu Čaputová ponúka pohľad na štátničku, ktorá si uvedomuje dôležitosť svojho úradu a vyjadrení. Starostlivo vyberá slová do svojich vyhlásení, s akcentom na slušnosť a pokoj. Varuje pred rozkolom v spoločnosti.

Sila jej osobnosti je nespochybniteľná, na druhej strane zo zákulisných záberov vidno, že je aj ľudsky vyčerpávajúca. Na jej pokojné výzvy odpovedali nielen politici útokmi a invektívami toho najhrubšieho zrna. Veľmi efektne film podčiarkuje mentálnu chudobu vybraných politických jedincov, ktorí skĺzli do osobnostného suterénu a dali prednosť ukojeniu svojho ega a uzurpovania si moci. Ukážka vulgárnej rétoriky vo filme je strašnou ukážkou úpadku politickej kultúry. O elementárnej slušnosti už nemožno ani uvažovať. Za všetko hovorí jej strohý, o to viac veľavravný výrok: “Tá krajina si vybrala. To je demokracia.”

Ďalšia vrstva dokumentu ukazuje celospoločenský presah. Hoci Zuzana Čaputová celých päť rokov volala po zmieri a slušnosti. Nápor na spoločnosť v područí pandémie, vojny, zdražovania, politickej rozdrobenosti bol tak obrovský, že krajina to nezvládla. Politici prekročili pomyselné hranice a už sa nebáli byť vulgárni, vytiahnuť v boji proti oponentom najhrubšiu rétoriku. Dezorientovaná spoločnosť mala toľko svojich problémov, z ktorých ju nemal kto vyviesť, že znova začala počúvať na lacné populistické heslá a čo je najhoršie, uverila primitívnym klamstvám.

Vízia o slušnejšom Slovensku sa jej očividne rozsypala pod rukami vzhľadom na rastúce útoky politikov, dezinformátorov a s tým plynúce osobné vyhrážky celej jej rodine. Čaputová však zostával konzistentná a bola odhodlaná dať do výkonu mandátu všetko. Hoci si vybral svoju daň a padlo rozhodnutie neuchádzať sa o priazeň voličov v druhom volebnom období. “Jednoducho povedané: v tej komplikovanej situácii, ktorou sme obklopení, je aj normálnosť hrdinstvom,” dodáva.

Tretia a posledná vrstva filmu je tá ľudská, ktorá prepája ostatné dve. Pričom je najdôležitejšia a je akýmsi symbolom výkonu prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej. Ľudskosť a tak potrebná hmatateľná človečina prepája celý film, pričom neraz situácie vháňajú slzy do očí. Napríklad pri pohľade na prezidentku, ktorej zomrie otec počas návštevy pápeža a ona musela udržať emócie na uzde a byť štátnikom a až v druhom rade človekom. Prípadne jej angažovanie sa po teroristickom útoku v Teplárni. Samostatnou kapitolou bola jej návšteva Ukrajiny, kde na vlastné oči videla hrôzy vojny. V každej situácii si zachovávala obrovskú dávku empatie, uveriteľnosti a pocitu dôvery.

Verdikt

Šulíkov film Prezidentka ponúka mimoriadne vydarený, konzistentný, zrozumiteľný pohľad na Zuzana Čaputovú ako prezidentku, ale aj ako osobu. Najdôležitejšie míľniky jej pôsobenia sú pretkané pohľadmi zo zákulisia prezidentského paláca a neraz mimoriadne úsmevných, ale najmä ľudských reakcií Čaputovej. Nie je to žiaden egocentrický pohľad na Čaputovú s cieľom ukázať ju v tom najlepšom svetle. Práve naopak. Tvorcovia ukazujú aj jej dennú prácu, kde je konfrontovaná so svojimi vyjadreniami, nesúhlasom poradcom, protestami pred palácom. Absolútne obaria zostrihy politických útokov voči jej osobe. Zároveň je to však dôležitou ukážkou a očividnou výzvou k tomu, aby konečne Slováci okúsili niečo, čo im dlhodobo chýba –sebareflexia.

Prezidentka je film, ktorý by mal vidieť každý. Ide o intímny portrét ženy, ktorá sa usiluje vniesť ľudský a otvorený prístup do tradične mužského súťaživého sveta vrcholovej politiky, a pritom zvládnuť ťažké osobné životné výzvy. A v neposlednom rade by sa mal každý zamyslieť, či svojou troškou neprispel k tomu, ako to dnes na Slovensku vyzerá, keďže záver filmu veľkú nádej nedáva.