V televízii pomáhajú „čísla v krúžku“
Pri klasickom audiovizuálnom obsahu je situácia pomerne jednoduchá. Väčšina televízií v Európe zobrazuje vekovú vhodnosť respektíve nevhodnosť programov priamo na obrazovke aj v prehľadoch programov.
Na Slovensku funguje labelling, ktorý pracuje so základnými vekovými kategóriami programov nevhodných pre maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov.
Jednotlivé kategórie sú definované obsahmi (napr. nahota, vulgarizmy, násilie), intenzitou a kontextom ich výskytu. Samozrejme, mentálny vývoj maloletých je individuálny, a takéto označenie preto plní len orientačnú funkciu. Rodič však z neho získava aspoň základnú predstavu o tom, či môže byť daný program vhodný pre jeho dieťa.
Zdroj: Mediálne.sk
Tomu, aby sa deti dostávali k najrizikovejším obsahom, má v klasickom vysielaní zabrániť existencia opony. U nás existujú dve: 20. hodina pre programy nevhodné pre deti do 15 rokov a 22. hodina pre programy nevhodné pre všetky kategórie maloletých (označenie 18).
Systém ochrany maloletých kombinujúci označenie programov a oponu má zavedený väčšina krajín EÚ. Keďže je však harmonizácia v rámci práva EÚ v oblasti ochrany maloletých len na elementárnej úrovni, tieto systémy sa v mnohých prvkoch rôznia.
Televízne vysielanie je v Európe stále pomerne lokálnou záležitosťou, čo je dané najmä jazykovou rôznorodosťou, preto táto situácia nespôsobuje až na výnimky väčšie problémy. Existujú samozrejme kultúrne a jazykovo blízke krajiny – ako Slovensko a Česko, kde je takáto vzájomná nekompatibilita pomerne výrazná. Tieto ojedinelé prípady však nemajú potenciál ovplyvniť celoeurópsku legislatívu a dosiahnuť čo i len čiastočné zjednotenie systému.
Ako je s to Neflixom a spol.
Audiovizuálne služby na požiadanie (videoslužby) však majú obyčajne väčšie teritoriálne ambície, pri ktorých je lokalizácia obsahu pre danú krajinu často nevyhnutný predpoklad úspechu. Nutnosť nastavovať systém ochrany maloletých pre každú krajinu osobitne, aj keď to legislatíva nevyžaduje, je nákladom, ktorý by existencia spoločného systému eliminovala. Spoločnosti ako Netflix či Amazon takéto želanie aj sporadicky vyslovujú, to je však zatiaľ málo na to, aby sa nad spoločným systémom ochrany maloletých seriózne uvažovalo.
Ale aj dobrovoľné prispôsobovanie sa systémom ochrany maloletých v jednotlivých štátoch je chvályhodná ambícia, aj keď jej realizácia nebýva bezproblémová. V prvom rade, spoločnosti primárne lokalizujú svoje služby v krajinách so silným diváckym potenciálom. Menšie krajiny, medzi nimi aj Slovensko, v tomto zmysle pozornosti poskytovateľov často unikajú. Lokalizačné procesy u poskytovateľov služieb zároveň prebiehajú väčšinou interne, a teda bez participácie miestnych odborníkov, čo často spôsobuje nedorozumenia.
Ako je to teda pri jednotlivých službách dostupných na Slovensku?
Pre Netflix, ktorý inak intenzívne lokalizuje, je Slovensko zaradené do kategórie zvyšok sveta , čo znamená, že aj ochrana maloletých má iba všeobecný charakter.
Amazon na svojej stránke, a povedzme, že prekvapivo, pri audiovizuálnych produktoch používa slovenské JSO. V službe Amazon Video však už nie – tam, podobne ako Netflix, využíva vlastný všeobecný systém založený na britskom hodnotení obsahu filmov.
HBO Go používa bližšie nešpecifikované hodnotenie, ktoré sa však sčasti prekrýva so slovenským JSO.
iTunes spoločnosti Apple ako jediná z menovaných služieb používa slovenské JSO.
Ak to zhrnieme, pre rodiča, ktorý sa zaujíma o vekovú vhodnosť či nevhodnosť programov pre deti, sú takéto informácie pomerne ľahko dostupné. Len sa musí pripraviť na to, že sa budú na rôznych platformách čiastočne rôzniť.
Užitočný je detský zámok
Väčšina satelitných providerov, kábloviek a videoslužieb poskytuje možnosť použiť detský zámok. Pri satelitných operátoroch a káblovkách je takto možné zneprístupniť konkrétne programové služby. Pri službách na požiadanie je možné urobiť to pre všetky programy v danej vekovej kategórii.
Pri Netflixe, Amazone Video aj HBO Go si môže rodič určiť vekovú kategóriu programov, od ktorej je nutné zadať takzvaný PIN kód – v prípade HBO Go to môže byť aj klasické heslo.
Netflix poskytuje navyše možnosť nastavenia samostatných profilov pre rôznych používateľov, v ktorých môže byť detský zámok nastavený rôzne. Zaujímavou možnosťou je aj prednastavený detský profil, v ktorom sa zobrazujú len programy priamo určené pre detské publikum.
Niektoré služby už začali s poskytovaním špeciálnych aplikácií, cez ktoré sa dá dostať len k detskému obsahu. Žiadna z nich však nie je v súčasnosti prístupná pre Slovensko.
Dôraz na detského diváka je vo všeobecnosti trendom u videoslužieb založených na predplatnom. Na jednej strane ide o prirodzenú snahu vychovať budúcich predplatiteľov. Zároveň však ide aj o udržanie si rodičov – súčasných predplatiteľov. Jedným z lákadiel videoslužieb je jednoduchosť prihlásenia a odhlásenia sa z ich odberu. Je preto prirodzené, že diváci môžu mať tendenciu zostať predplatiteľmi napríklad len počas sledovania seriálov, ktoré ich zaujímajú, a potom predplatné ukončiť.
Nasadenie detského obsahu v období, keď už tieto seriály stratia pre dospelých svoju príťažlivosť, pomáha videoslužbám preklenúť potenciálne chudobnejšie etapy tým, že ponúkajú rodičom motiváciu pokračovať v predplatnom práve kvôli deťom.
Samozrejme, na Slovensku je využiteľnosť týchto videoslužieb na sledovanie detského obsahu obmedzená jazykovou bariérou. Jedinou jazykovo lokalizovanou službou spomedzi svetových je HBO Go, aj to len do jazykovo blízkej češtiny.
Pre rodičov, ktorým toto obmedzenie neprekáža, však videoslužby ponúkajú oproti klasickej televízii jednu výraznú výhodu: sledovanie detských programov sa môže prispôsobovať rodinnému rytmu, a nie naopak.
