Striktné pravidlá v jazykovom zákone: Bude ministerstvo pokutovať texty s pravopisnými chybami?

Vláda chce zaviesť prísnejšie pravidlá používania štátneho jazyka v médiách a na verejných podujatiach. Ministerstvo kultúry oznámilo, že pracuje na novele jazykového zákona, ktorého cieľom je posilniť postavenie slovenčiny a eliminovať používanie cudzích slov.

Podľa ministerky Martiny Šimkovičovej je štátny jazyk základným prvkom nášho nehmotného kultúrneho dedičstva, a preto je nutné prijať opatrenia, ktoré by umožnili lepšie vymáhanie pravidiel a zamedzili využívaniu cudzích výrazov, pokiaľ existujú slovenské ekvivalenty.

„Prax ukázala, že existujú prevádzky, ako aj orgány verejnej správy, ktoré napriek upozorneniam opakovane porušujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku, čím ho v podstate ignorujú. Je to dôsledkom obmedzených kompetencií rezortu kultúry ako správneho orgánu. Z nášho pohľadu je takéto konanie neprípustné,“uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Vyššie sadzby pokút

Podľa ministerstva sa zároveň zvýšia sadzby pokút za nedodržiavanie zákona a zjednoduší sa ich vymožiteľnosť. Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.

Ministerstvo kultúry popiera informácie, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach o tom, že pokutované budú môcť byť aj fyzické osoby, ktoré budú publikovať svoje súkromné texty s pravopisnými chybami.

„Pokuty sa budú týkať fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb. Dbať na dodržiavanie zákona o štátnom jazyku budú musieť striktnejšie tiež médiá, ale aj organizátori verejných podujatí,“ uvádza ministerstvo v tlačovej správe.

Rezort tiež zdôrazil, že novela nie je namierená proti národnostným menšinám, no zameria sa na geografické názvy. „Z pohľadu súčasného vedenia ministerstva kultúry nie je prípustné, aby boli názvy v slovenskom jazyku uvádzané menej výrazne ako názvy v jazyku národnostných menšín.

V poriadku podľa ministerstva nie sú ani jedálne lístky v reštauráciách bez ponuky uvedenej v slovenskom jazyku, „čo v konečnom dôsledku môže odradiť časť potenciálnych zákazníkov od využitia ich služieb“.

O potrebe novelizovať zákon o štátnom jazyku informovalo ministerstvo kultúry pred niekoľkými dňami. Cieľom by malo byť upevnenie postavenia štátneho jazyka či zabezpečenie účinného štátneho dohľadu. Tvrdí, že niektoré ustanovenia zákona boli doteraz opakovane porušované tými istými osobami, čo bolo spôsobené nízkymi sadzbami pokút a obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu.

Kontrola nad médiami: nový zákon aj úrad

Slovenská vláda zvažuje zásadné zmeny aj v ďalších mediálnych oblastiach. Na stretnutí 30. októbra schválila návrh zákona od predsedu SNS Andreja Danka, ktorý chce posilniť právo na opravu. Tento návrh by politikom umožnil požiadať o opravu údajne nepravdivých tvrdení v médiách, pričom by im médiá museli vyhovieť pod hrozbou pokuty do výšky 15 tisíc eur. Na dôkaz nepresnosti alebo nepravdivosti informácií nebude musieť politik predložiť žiadne ďalšie dôkazy.

Vláda tiež zvažuje vytvorenie nového Národného mediálneho úradu, ktorý by mal dohliadať na licenčné podmienky médií, sledovať súlad ich obsahu s pravidlami a regulovať diskusné platformy na internete. Podľa poslanca Romana Michelka z SNS bude nový úrad podobný nemeckému Die Medienanstalten, ktorý dohliada na koncentráciu mediálneho vlastníctva a reguluje obsah v médiách. Úrad má tiež kontrolovať dodržiavanie zákona o štátnom jazyku. „Chceme vytvoriť úrad, ktorý bude riešiť licencie, vysielanie a diskusie na internete,“ načrtol Michelko. V súčasnosti slovenský mediálny trh reguluje Rada pre mediálne služby.

STVR vo vzuchoprázdne

Do kompetencie ministerstva kultúry patrí aj zákon o STVR, ktorý platí od 1. júla. Verejnoprávna inštitúcia však stále funguje s dočasným generálnym riaditeľom Igorom Slaninom, ktorý má obmedzené kompetencie. „Súčasný stav spôsobuje STVR problémy pri vstupovaní do plnohodnotných právnych vzťahov,“ uviedol tajomník Rady STVR Adam Mozolák. Slanina mal byť na čele STVR len do konca septembra, napokon bude až do konca roka.

Voľbu nového vedenia STVR brzdia politické rozpory, keďže vládne strany sa nedohodli na zložení deväťčlennej Rady STVR, ktorá má zvoliť nového riaditeľa a schváliť rozpočet telerozhlasu na budúci rok. Známi sú len štyria členovia, ktorých menovalo ministerstvo kultúry na čele s Martinou Šimkovičovou. Ďalších päť členov má vybrať parlament.

Nová inštitúcia stále neprešla rebrandingom, nemá novú vizuálnu identitu (ani nové logo), na internete prevádzkuje svoje stránky stále na starej doméne rtvs.sk. Kríza vo vedení STVR spôsobila aj ďalšie problémy, ako boli napríklad protesty zamestnancov, ktorí vyjadrili nespokojnosť s novými politickými zásahmi do dramaturgie a výberu členov rady.