Spravodajkyňou v danej veci má byť M. Mochnáčová. Predtým viedla sekretariát predsedu ústavného súdu v období, keď bol na jeho čele Milan Čič, neskoršia pravá ruka prezidenta Ivana Gašparoviča. Pri voľbe za kandidátku na sudkyňu ju v parlamente presadzoval najmä vládny Smer-SD.
M. Ľalík bol ako člen Súdnej rady médiami označovaný za blízkeho spolupracovníka bývalého ministra a predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Bol sudcom spravodajcom pri takzvanom vyvlastňovacom zákone Smeru-SD, ktorý umožnil stavať diaľnice aj na súkromných pozemkoch.
P. Brňák je exposlanec HZDS. Za sudcu ho navrhol Vladimír Mečiar. Ako člen Národnej rady P. Brňák hlasoval napríklad aj za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu. Tento krok Mečiarovej mašinérie neskôr označil ústavný súd za protiústavný, podľa neho došlo k porušeniu základných práv F. Gauliedera.
Peter Brňák Zdroj: SITA
Senát v rovnakom zložení mal rozhodovať napríklad aj o sťažnosti zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorý sa sťažoval, že ho exprezident I. Gašparovič nevymenoval do funkcie. J. Čentéš podal námietku zaujatosti voči dvom sudcom senátu - M. Ľalíkovi a P. Brňákovi. Dôvody pre médiá neuviedol.
Spisy na súdoch sa prideľujú náhodným výberom. Zabezpečuje to na väčšine súdov, s výnimkou ústavného, systém elektronickej podateľne. Na ústavnom súde sú spisy rozdeľované na zasadnutí pléna. Náhodný vyber je podľa súdu zabezpečený tak, že sú zoradené podľa toho, ako boli doručené a predsedníčka ich rozdáva sudcom - spravodajcom v poradí, v akom sedia na rokovaní.
Denník N sa sťažuje na porušenie práva na slobodný prístup k informáciám a slobodu prejavu, ktorý zaručuje ústava. Konaním vlády došlo podľa P. Kubinu aj k porušeniu článku ústavy, ktorý hovorí o slobode podnikania.
Vláda odmieta s Denníkom N komunikovať potom, čo vydal samolepky s karikatúrami Shootyho, ktoré zosmiešňovali premiéra Roberta Fica.
