Šéf TASR deklaroval, že hlavným cieľom zmluvy bolo šíriť anglický servis TASR a zmluva neznamenala, že TASR bola povinná preberať správy. TASR podľa neho dbá o rozmanité zdroje, dôveryhodnosť spravodajských výstupov, čo umožňuje okrem iného aj množstvo zdrojov, s ktorými agentúra pracuje.
J. Rezník upozornil, že nie je udržateľná situácia, aby sa informácie z krajín na východ od našich hraníc dostávali na Slovensko filtrované cez veľké agentúry, keď napríklad zábery po teroristickom útoku v ruskom Petrohrade sa na Slovensko dostávali cez CNN a naproti tomu české médiá ich preberali priamo z ruských zdrojov.
Výbor zobral na vedomie informáciu J. Rezníka o vstupe agentúry Sputnik do spolupráce s TASR. Zároveň zamietol návrh podpredsedu mediálneho výboru Jozefa Viskupiča z OĽaNO, aby súčasťou uznesenia bola aj výzva vedeniu TASR, aby agentúra do budúcna zvážila nadväzovanie spolupráce s agentúrami, ktoré medzi svoje ciele kladú vyvažovanie západnej propagandy a oficiálne šíria politiku a zahraničnopolitické ciele svojich domovských krajín.
Šéf TASR počas rokovania výboru deklaroval, že zmluvu podpísal na základe slobodného rozhodnutia. Nevypovedal ju pre mediálny tlak založený na emóciách, ale na základe slobodného rozhodnutia. J. Rezník tak spravil podľa vlastných slov pre upokojenie vášní a pre dobré meno TASR na domácom mediálnom trhu.
Podľa neho zmluva nebola zverejnená v centrálnom registri zmlúv, lebo z nej nevyplývalo žiadne finančné plnenie, iba vzájomná možnosť oboch agentúr mať prístup do ich servisov. Správy od Sputnika označované slovenskými médiami za hoaxy podľa neho pochádzajú z českej redakcie Sputnika a TASR by ich nepreberala. TASR nemala záujem šíriť propagandu.
TASR podľa J. Rezníka využíva na tvorbu zahraničného servisu približne 45 agentúr, z nich 80 percent zdrojov pochádza z americkej AP, rakúskej APA, nemeckej DPA, francúzskej AFP a medzinárodnej Reuters. Medzi tlačovými agentúrami sú napríklad aj agentúry z Číny, Poľska, Maďarska, Srbska a ďalších krajín.
Šéf TASR zároveň prezentoval, že so servisom Sputnika spolupracujú viaceré médiá a agentúry vo svete, ako AFP, Reuters, AP, ale napríklad aj Česká televízia, konkrétne ČT 24, a výstupy ako fotografie či videá preberajú aj slovenské médiá.
Jeden z iniciátorov dnešného rokovania J. Viskupič v diskusii okrem iného upozornil, že Sputnik má ako jeden zo svojich cieľov uvedené aj šírenie tém zahraničnej politiky Ruska. Podotkol, že aj cieľom TASR je šíriť dobré meno Slovenska v zahraničí. J. Viskupič opakovane upozornil, že Európsky parlament označil agentúru Sputnik za nástroj ruskej propagandy, ktorý má za úlohu spochybňovať demokraciu ako funkčný systém, snaží sa o rozdelenie Európy a vytvára dojem zlyhávajúcich štátov.
„Žijeme dobu vojny lží,“ povedal J. Viskupič s tým, že musíme byť opatrní, aké zdroje vyberáme. Viskupičovu pozíciu podržali napríklad aj dve členky výboru, nezávislé poslankyne NR SR Viera Dubačová a Simona Petrík.
Podľa člena výboru za Smer-SD Miroslava Číža je prístup k tejto téme nesprávny. Pýta sa, prečo „unifikujeme svet“. Tvrdí, že nie je možné zakazovať zdroje a rozmanitosť, treba poznať viaceré názory, čo je zásadná hodnota, za ktorú sa bojovalo v roku 1989. Vypovedanie zmluvy TASR so Sputnikom považuje za chybu a nebezpečný jav.
M. Číž má pocit, že sa do verejného priestoru vracajú „boľševické metódy“ a „túžba po jednostrannosti informácií“. Agentúra by podľa neho mala mať čo najviac zdrojov a nemá sa zabúdať na to, že svet má štyri strany. Tlak na TASR na odstúpenie od zmluvy so Sputnikom odsúdili viacerí členovia výboru, medzi nimi napríklad nezávislý poslanec Peter Marček, ktorý je za pokračovanie spolupráce so Sputnikom, či člen výboru za SNS Dušan Tittel.
Zmluvu so Sputnikom vypovedala TASR ešte 30. marca po medializácii začatej spolupráce. Agentúru Rusi založili v roku 2014 ako jednu z platforiem na vyváženie „západnej propagandy“.
Minister kultúry Marek Maďarič požiadal v súvislosti so spoluprácou so Sputnikom predsedu Správnej rady TASR Vladimíra Masára o riešenie tejto témy. Ten ho neskôr informoval, že šéf TASR zruší zmluvu so Sputnikom, čo M. Maďarič označil za správne rozhodnutie.