Vlády niektorých západoeurópskych krajín sa rozhodli finančne podporiť médiá, do ktorých fungovania, rovnako ako v ďalších hospodárskych odvetviach, výrazne zasiahla koronakríza. Francúzsko pomôže mediálnym spoločnostiam takmer pol miliardou eur, v Belgicku úrady okrem miliónov eur priamej pomoci sľúbili nakupovať z verejných peňazí viac inzercie, a tým prispievať na chod ohrozených denníkov.

Paríž dlhodobo podporuje zo štátnej kasy prechod médií k digitálnej prevádzke a pomáha napríklad tlačeným periodikám vyrovnať sa s celosvetovým trendom poklesu predaja. Počas leta francúzska vláda rozhodla, že tento fond, ktorý má 840 miliónov eur, zvýši v nasledujúcich dvoch rokoch celkovo o 483 miliónov eur. Časť peňazí pôjde do médií prostredníctvom daňových úľav spojených s predplatným, na ktoré sa môžu tešiť politické a informačné periodiká. Viac ako 100 miliónov eur vyhradila vláda na podporu distribučnej siete. Ďalšie milióny navyše poputujú do podpory nových technológií používaných médiami a na ich celkovú reštrukturalizáciu. 

Charlie Hebdo
Neprehliadnite

Francúzske médiá sa postavili za Charlie Hebdo a slobodu slova

 

,,Veľmi vítame tento plán, ktorý prináša konkrétnu pomoc médiám," reagoval na vládnu podporu šéf skupiny veľkých denníkov Les Echos-Le Parisien Pierre Louette. Dodal však, že francúzske médiá sa stále spoliehajú na to, že v budúcnosti im začnú za zverejnené materiály platiť veľké internetové firmy ako Google či Facebook. Francúzsko vlani ako prvá krajina EÚ zaviedla do praxe nové predpisy týkajúce sa autorského práva, podľa ktorých by mali vyhľadávače a prevádzkovatelia webov platiť médiám za texty. Niektoré technologické firmy sa však platiť stále zdráhajú, čo médiá pripravuje o značné sumy.

V Belgicku vláda frankofónnej časti krajiny schválila krízovú podporu pre médiá medzi prvými v Európe už v priebehu jari. Nezávislí novinári i členovia redakcií, ktorí by pre krízu prišli o príjmy, môžu každý mesiac získať podporu z celkovej sumy pol milióna eur. O ďalšiu pomoc vo výške troch miliónov eur sa môžu tento rok uchádzať médiá, ktorých finančnú situácii pandémia skomplikovala najviac. Vláda tiež investuje do médií peniaze prostredníctvom reklamných kampaní, ktoré majú aspoň čiastočne pokryť výpadky inzercie spôsobené krízou.

Európska komisia (EK) na jar umožnila únijným štátom podporovať mediálne spoločnosti rovnako ako ďalšie súkromné firmy tým, že dočasne uvoľnila pravidlá brániace štátnej pomoci. Krajiny navyše môžu pomáhať novinárom formou pôžičiek, ktorými EK podporuje skrátené pracovnej úväzky v rámci takzvaného skráteného pracovného týždňa. EÚ tiež tento rok uvoľnila vyše päť miliónov eur na podporu plurality médií či investigatívnej žurnalistiky, tieto peniaze však nemajú priamu spojitosť s krízou. Vznik osobitného fondu pre médiá v reakcii na obmedzenie a dezinformácie spojené s Covid-19 navrhli poslanci Európskeho parlamentu. Táto iniciatíva však zatiaľ nenašla u ďalších inštitúcií Únie podporu. Európska únia tak zrejme v najbližších siedmich rokoch bude zo spoločného rozpočtu podporovať médiá najmä v rámci programu Kreatívna Európa určeného aj pre kultúrne projekty. Lídri únijných krajín na obdobie rokov 2021 až 2027 schválili celkovú sumu 1,6 miliardy eur.