Tá v stredu vydala odmietavé stanovisko. Fakt, že Úrad vlády SR, rezorty zahraničia, vnútra či dopravy odmietli odpovedať médiu na konkrétne otázky, je podľa vlády v poriadku.

Tlačový zákon pritom orgánom verejnej moci ukladá povinnosť „poskytovať vydavateľovi periodickej tlače informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti“.

Vláda Roberta Fica sa však vyhovára, že zákon nedefinuje formu ani spôsob poskytovania informácií. Podľa stanoviska úrad vlády aj ministerstvá poskytujú informácie prostredníctvom webstránok, kde sú zverejnené tlačové správy či vyhlásenia k aktuálnym otázkam.

„Poskytnutie informácií spôsobom, že je redaktorovi, respektíve žiadateľovi oznámené, že informácie, o ktoré žiada, boli už zverejnené, vrátane uvedenia toho, kde bola informácia zverejnená odkazom na konkrétne webové sídlo, je plne v súlade s platnou právnou úpravou,“ uvádza sa v stanovisku k výzve ombudsmanky.

Ako sa má ignorované médium dostať k stanoviskám k otázkam, ktoré nie sú na webe ministerstiev, už úrad vlády neuvádza. V stanovisku tiež dopĺňa, že Denník N má rovnaký prístup k tlačovým konferenciám ako iné médiá, a preto úrad vlády a ministerstvá neporušili právo média na získavanie informácií, ako to upravujú príslušné právne predpisy.

Aktualizované 14:18: „Vláda vo svojom stanovisku úplne obchádza hlavný problém - že médiám neposkytuje informácie na základe rovnosti, ako jej to ukladá tlačový zákon. Vysvetlenia o tom, že naši novinári môžu byť prítomní na tlačovkách alebo nájsť si informácie na webe, sú preto úplne scestné. Ako argument by platili len vtedy, keby vláda takto zaobchádzala aj s ostatnými novinármi. Tým ale nemá problém na priamo otázku priamo odpovedať, čím Denník N jasne diskriminuje,“ reagoval na stanovisko vlády šéf vydavateľstva N Press Lukáš Fila. 

R. Fico s redaktormi Denníka N nekomunikuje ešte od čias, keď pracovali pre Sme. Okrem neposkytovania stanovísk boli novinári denníka viackrát odignorovaní aj na tlačových konferenciách. Situácia medzi Denníkom N a Ficovým kabinetom sa vlani vyostrila po tom, čo médium zverejnilo karikatúry, v ktorých mal premiér v rukách veľký mech pripomínajúci „výbavu“ zlodeja respektíve v druhom zobrazení namiesto hlavy schránku. Vláda svoj krok nekomunikovať s médiom vysvetľovala dlhodobým tendenčným informovaním zo strany denníka.

Jana Dubovcová skonštatovala porušenie ústavy v októbri tohto roka a Úrad vlády, ako aj spomínané rezorty požiadala o nápravu. Denník N vlani informoval, že rezorty vnútra a zahraničných vecí následne obnovili komunikáciu. „Väčšina ministerstiev začala opäť komunikovať štandardne, hoci príležitostne používali dohodu vlády ako výhovorku, v prípadoch, keď sa im nechcelo odpovedať. Premiér na otázky naďalej neodpovedá. Nebudeme spokojní, kým nezačnú štandardne komunikovať všetky štátne orgány a kým nebude jasne pomenované, že diskriminačný prístup k médiám je neprijateľný. Inak sa čosi podobné môže zopakovať zas,“ uviedol L. Fila.

Tlačový zákon síce ukladá povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať tlačeným médiám informácie, no v zákone nie sú žiadne lehoty či prípadné sankcie. Podľa rezortu kultúry, ktoré je zodpovedné za mediálnu legislatívu, sa médiá musia v prípade neposkytnutia informácií obrátiť na súd. Rozhodnutie ústavného súdu by preto mohlo mať v tejto otázke precedentný charakter.

Na to si však ešte bude treba počkať. Ako uviedol L. Fila, hoci od podania uplynulo už vyše trištvrte roka, súd ešte stále nerozhodol o jeho prijatí. „Hoci už dávno začal konať o mnohých veciach, ktoré mu boli doručené neskôr. Obávame sa, že postup súdu môže byť v tomto prípade politicky motivovaný,“ dodal šéf vydavateľstva N Press, podľa ktorého je - bez ohľadu na prípadnú zmenu vlády, „dôležité, aby súd o veci konal a konštatoval, že došlo k porušeniu našich práv, zrušil neústavné rozhodnutie vlády a predišiel tak tomu, aby sa čokoľvek podobné v budúcnosti opakovalo.“

Novinári zo všetkých médií majú od úradníkov často problém získavať informácie a stanoviská, preto sa pravidelne spoliehajú aspoň na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorom je popísaný konkrétny postup kedy a aké informácie musia úrady sprístupniť. No aj v tomto prípade už v minulosti došli k mnohým prípadom, keď úradníci si zákon vyložili po svojom a dáta neposkytli.