Očakávania na dvojku boli vysoké, o to viac, že záver prvej série cielene nechal zopár otázok otvorených. Zachránený Will vydávil nechutné zvieratko, ktoré sa stratí v umývadle a divákom bolo jasné, že zlo z Upside down sa úplne vykynožiť nepodarilo.

Druhá séria v prvých minútach na to nenadviaže, namiesto toho šikovne naláka na ešte jeden nový element – druhú „Eleven“ taktiež s nadprirodzenými schopnosťami, hoci odlišného druhu. Aj „sestre“ El sa podarilo utiecť od zákerných vedcov, hoci jej osud sa podľa všetkého ubral inou cestou.

Pomalý rozbeh

Nová dejová línia spojená s navijákmi predchádzajúcej sľubujú okamžité napätie… Ktoré sa však akosi nedostavuje. Počas prvých dvoch častí sa nestane takmer nič. Namiesto toho Stranger Things ponúka silenú 80's nostalgiu, návrat k americkými tínedžerským filmom z prostredia škôl a pohľad na milostný život Joyce Byers, ktorý odhalí, aká slabá herečka je Winona Ryder, ak má v scenári čokoľvek iné ako prehnané emotívne výstupy.

Napätie je dosiahnuté iba šikovnými strihmi na veci, ktoré v skutočnosti strašidelné nie sú. Najdesivejší moment prvých častí (a ako sa neskôr ukáže, možno aj celého seriálu), je rýchly strih na hŕbu letákov. Strihač si za to zaslúži bonus.

Druhá séria uvádza aj niekoľko nových postáv. Do gangu chlapcov pribudne dievča s problematickým príbuzným. A hoci v prípade 15-ročnej Sadie Sink ide o sympatický prírastok do rodiny Stranger Things, backstory nových postáv je pre seriál absolútne nepodstatná a na obtiaž.

V polovici tretej časti sa príbeh rozhýbe a Stranger Things začína byť konečne pozerateľný. No kým prvá séria bola desivá, tento pocit sa pri dvojke nedostavuje vôbec. Horory sú totiž najnapínavejšie do momentu, kým diváci netušia, kto či čo je vražedné monštrum. Po odhalení prichádza najväčší šok... No potom už ide len o to, ako príšeru zlikvidovať. 

Bez tajomstiev

Stranger Things už v prvej sérii povedal takmer celý príbeh a vysvetlil všetko, čo sa dalo. Druhá séria nemá žiadne tajomstvá, iba voľne rozvíja svet, ktorý už bol dokonale vykreslený v prvých ôsmich častiach. Dvojka preto pôsobí ako žmýkanie úspechu originálu a to najhoršie (malý spoiler): príbeh ani poriadne nedopovie. Na to sa odhodlá zrejme tretia, a možno aj štvrtá a piata séria.

Seriálu nepomáha ani to, že kritické momenty sú postavené na absolútne nerozumnom správaní postáv. Ak toto mohlo byť ospravedlniteľné nevedomosťou síl, ktoré za všetkým stoja, a tiež zúfalou snahou zachrániť Willa, v druhej sérii sa postavy správajú jednoducho ako idioti. Takí tí, na ktorých kričíte pri hororoch, ako len môžu ísť sami do temnej miestnosti, v ktorej sa určite ukrýva vražedné monštrum.

Ak niečo stojí za to, tak príbeh Eleven, ktorá väčšinu druhej série musí bojovať proti vlastným démonom. Postava druhého dievčaťa, zneužitého na pokusy vedcov, preverí jej novonadobudnutú ľudskosť. Len škoda, že pre túto postavu nenašli lepšiu herečku. Oproti skvelej Millie Bobby Brown, ktorá aj pri minimálnom počte slov dokázala podať veľký výkon, pôsobí jej herecká kolegyňa „nedôveryhodne“ – nech už to pri takomto seriáli znamená čokoľvek.

Stranger Things pôvodne zabodoval, pretože namiešal skvelý mix nostalgie, hororu a sympatických postáv v príbehu, ktorý mal aj hlbší význam: o strate najbližších a boji proti vnútornej temnote. Seriál vyprodukoval niekoľko virálnych kultových momentov ako hnutie „Bring back Barb“. Druhá séria sa snaží v mnohom dorozprávať príbeh, no bez šokujúcich zvratov a prekvapení sa Stranger z Things tak trochu vytratilo.