Richard Rybníček: Mám čisté svedomie

S ukončením pôsobenia v Slovenskej televízii počkal na čas po

parlamentných voľbách. Prvé pochybnosti o korektnosti a zákonnosti jeho

manažérskych krokov pri riadení televízie predniesol nový štatutár Branislav

Záhradník už necelý mesiac po tom. Idylka nečakala ani v novej funkcii v Prahe.

TV Febio, projekt režiséra a podnikateľa Fera Feniča, ktorý mal bývalý šéf STV

rozbehnúť, prišiel o licenciu. Richard Rybníček sa znova ocitol v situácii, keď

väčšinu času musí venovať lobingu, nie manažovaniu podniku.

Rozhovory pre slovenské médiá odmietate v podstate od leta.

Kedy vysvetlíte, čo sa podľa vás po vašom odchode z STV vlastne stalo?

Hra, ktorá sa rozohrala, je pre mňa taká nepríjemná, že sa k nej

vyjadrím, až keď sa skončí. Ak by som to všetko začal komentovať, len by som

pokračoval v mediálnej prestrelke, v ktorej chýbajú fakty. Mám čisté svedomie a

cítim sa argumentačne silný, ale minimálne kým sa neskončí audit, nevidím dôvod

sa k tomu viac vyjadrovať.

Prečo ste nikdy nevysvetlili, že váš zástupca Marcel Para je

nájomný manažér, ktorý urobil dobre svoju robotu a dostane za ňu peniaze? Viac

peňazí, ako býval štandardný plat vysokého manažéra STV.

Prečo by som to mal vysvetľovať?

Lebo to bol minimálne nezvyk.

Bolo by kontraproduktívne vysvetľovať, že mám špičkových

manažérov, ktorí si zaslúžia nadpriemerné odmeny. Podstatné sú výsledky. STV je

dnes v takej kondícii, ktorá ukazuje, že si to tí ľudia zaslúžili. Ak by mala

televízia dlhy a mizivú sledovanosť, a ja by som napriek tomu vyplácal odmeny,

bolo by to čudné. Nie v terajšej situácii. Nikdy mi nenapadlo, že by som mal

takú samozrejmosť vysvetľovať.

A zároveň sa čudujete pohoršeniu, ktoré z toho vzišlo.

Práca môjho tímu dostala ocenenie Manažér roka 2005. Pre mňa bolo

fascinujúce, že riaditeľ verejnej inštitúcie sa vôbec dostal medzi nominovaných.

Že ho vybrali ľudia, z ktorých takmer všetci robia špičkový privátny biznis. No

a títo ľudia sa nad takzvanou kauzou odmien pre môj tím môžu len pousmiať.

Samozrejme, vo verejnom sektore to mnoho ľudí vníma inak. Milión korunovú odmenu

budú vždy vnímať ako krádež. Bez ohľadu na to, aká za ňou bola práca.

Hovoríte, že ľudia z biznisu vám rozumejú. Ale ani jeden o tom

nehovoril na verejnosti.

Z ľudí, ktorých v biznise stretávam, sa nikto nepýta na odmeny.

Nikto sa nediví, že pre STV robili aj živnostníci. Každý sa snaží dať najavo

uznanie, že to ekonomicky funguje. Face to face podporu máme. Pravda, nikto z

nich sa na verejnosti nespýta, či sa tu všetci zbláznili, že nás odsudzujú za

niečo, čo nie je ani čudné, čo je v biznise úplne normálny, samozrejmý prístup.

A, prirodzene, musíte žiť s vedomím, že vaši obchodní partneri môžu mať stále na

mysli, že médiá o vás hovoria ako o kriminálnikovi.

Po tomto prípade sa na Slovensku dlhé roky nenájde vrcholový

manažér, ktorý by mal chuť robiť pre verejnú inštitúciu.

Je to možné. Nikto z takýchto ľudí nemá podľa mňa chuť dať sa

vláčiť po médiách. Minimálne voľby môjho nástupcu v STV to jasne naznačujú.

Čo vám povedal váš terajší šéf Fero Fenič?

Nevenuje tomu príliš veľkú pozornosť, hoci to zašlo tak ďaleko,

že vznikla aj fáma, že som predal pozemky STV jeho sestre. Na základe anonymného

mailu, ktorý prečítali v TA3, sa ma aj iné médiá potom pýtali, či moja funkcia v

Prahe nie je odmenou za pozemky pre Feniča. A ja musím vysvetľovať, že Feničovi

zomreli traja súrodenci, ešte keď bol malý, a v Košiciach mu už žije iba ťažko

hendikepovaná sestra, o ktorú sa bude musieť postarať...

Ako to vlastne vzniklo?

Všetci si myslia, že jediná motivácia na riaditeľovanie televízie

je nabaliť sa, urobiť si nejaké vlastné kšefty. Mnohí slovenskí novinári si ani

nevedia predstaviť, že by to mohlo byť aj inak. Že sa objavilo pár manažérov,

ktorí to jednoducho robili od začiatku inak, ako je podľa nich údajne zvykom. A

potom ako dôkaz kradnutia napríklad stačí, že založíte eseročku. Je jedno, že ju

celú vlastní STV. Okamžite sa začne hovoriť o tunelovaní, pochybných zmluvách,

šafárení. Na takéto zjednodušenie sa dá len veľmi ťažko reagovať.

Ako inak ako vysvetľovaním to chcete so cťou objasniť?

STV je dvojka na trhu, príjmy z reklamy sú najvyššie v jej

histórii, má zisk viac ako 80 miliónov, cash-flow je 600 miliónov korún.

Nezaútočili na vás médiá, ale váš bývalý kolega Branislav

Záhradník.

Prečo to rozpútali ľudia, ktorí so mnou tri a pol roka

spolupracovali na reforme? Neviem si to vysvetliť. Vedeli sme, že z STV

odchádzame, tak sme to pripravili tak, aby to nebolo zo dňa na deň, aby sme STV

neuškodili. Dohodli sme sa vzájomne, že Braňa Záhradníka a Ľubora Košúta

vymenujem za štatutárov. Bola to normálna dohoda ľudí, ktorí tri a pol roka

tvorili jednu manažérsku skupinu. O to je potom väčší šok, ak sa zrazu

nepochopiteľne obrátia. Potom už šlo všetko rýchlo.

Ako sa robilo s partiou východniarov?

Dobre. Sú zvyknutí bojovať, vedia tvrdo pracovať, veľakrát aj nad

rámec zmluvy. Vážia si robotu, ktorú dostanú. Aj keď ich v Bratislave niekedy

veľmi rýchlo ohovoria a onálepkujú, veľmi rýchlo presvedčia, že sú výborní vo

svojej oblasti.

A ako sa darí biznis Slovákom v Prahe?

Je to

trochu podobné. Ako Slovák musíte oveľa viac dokazovať, že viete robiť to, čo

robíte, že si stojíte za svojím názorom. Neberú vás na prvýkrát. Po čase sa to,

samozrejme, mení.

Prečo si vás vybral Fero Fenič?

Povedal mi, že ma zavolal ako človeka, ktorý má na svedomí dve televízie – jednu

súkromnú, jednu verejnoprávnu. A obidve fungujú. Pán Fenič je ten vzácny typ

umelca, ktorý aj keď je úspešný ako producent a režisér, cíti, že to ešte

neznamená, že vie riadiť aj televíziu. Preto sa rozhodol, že potrebuje mať silný

tím so skúsenosťami s riadením televízie. Na Slovensku si skoro každý dramaturg,

novinár, herec či režisér myslí, že môže riadiť televíziu. Ak si hovoríte

umelec, v týchto mediálnych kruhoch je to viac, ako napríklad manažér, ktorý

viedol úspešný podnik. Tí ľudia nechápu, že generálny riaditeľ televízie nie je

človek, ktorý každý deň mení moderátorov, či hovorí, čo je kvalitné a čo nie.

Riaditeľ má určovať pravidlá, rozpočet a potom to kontrolovať. Zabezpečuje, aby

ľudia dokázali správne rozhodovať aj sami.

Koľko máte v súčasnosti podriadených?

Vo

Febio TV je okrem mňa a Fera Feniča zamestnaný len konzultant Peter Sládeček.

Riadim aj externistov, ktorí sa starajú o scheduling, akvizície a financie.

Ukázalo sa správne neriskovať a neprijímať zamestnancov. Ostatné digitálne

televízie, ktoré tak ako my prišli o licenciu ešte pred štartom, teraz musia

prepúšťať desiatky zamestnancov.

Čo

na to externisti, ktorí sa fakticky považovali za vašich?

Väčšina z nich má stále aj svoje iné džoby. No hlavne musia pochopiť, že riziko

sa naplnilo. Mali sme s nimi dohodnuté, že do určitej chvíle budeme

spolupracovať na kontrakty a v prípade, ak sa všetko podarí, od dohodnutého

dátumu, od budúceho roka, stanú sa zamestnancami. Nestalo sa, nie našou vinou

sme prišli o vysielaciu licenciu. Budeme vysielať, ale začneme oveľa

skromnejšie.

Čo

sa stalo? Bolo pre vás ešte prekvapenie, že CME má znova navrch a štát nedokáže

zabezpečiť podmienky na existenciu digitálnej konkurencie?

Ani

nie. Keď som do toho v Česku vhupol, rýchlo som pochopil, v čom je problém. Je

to ako na Slovensku. Aj tam štát, respektíve licenčná rada, urobili chybu a

predĺžili súkromným staniciam ich analógové frekvencie aj na obdobie po roku

2012 bez akejkoľvek podmienky pri prechode na terestriálne digitálne vysielanie

DVB-T. Na obdobie, keď by už mal byť podľa európskych záväzkov v éteri iba

digitálny signál. No to bol len jeden problém. Štátny moloch robil pri

digitalizácii veľa nových vecí naraz, automaticky tým vyrábal ďalšie chyby,

ktoré Prima a Nova dokonale využili a efektívne obhajovali svoje záujmy. V jednu

chvíľu zaútočili a legálne zabránili schváleniu veľmi dôležitého dokumentu –

plánu prechodu z analógu na digitál. A v tom istom okamihu cez súdy presadili

zrušenie licencií šiestim novým konkurentom vrátane TV Febio. Terajší lídri

totiž digitalizáciu prostredníctvom DVB-T potrebujú minimálne na rok pozdržať.

Na

Slovensku sa to zatiaľ vyvíja rovnakým smerom. Markíze aj JOJ licenčná rada

predĺžila analógové licencie napriek neposkytnutiu relevantnej záruky, že nebudú

blokovať digitalizáciu.

Slovensko je v digitalizácii televízneho vysielania mimoriadne pozadu ešte aj v

porovnaní s Českom, kde všetci hovoria, ako meškajú. Na stole máme návrh

digitálneho zákona pochybnej úrovne, ktorá nezaručuje hladký priebeh

digitalizácie. Ak by ten zákon mal byť aplikovaný, prídu ešte horšie problémy

ako teraz v Česku. A už máme skúsenosť, že sa nevieme poučiť z cudzej zlej

skúsenosti. Radšej sa tu každý hrá na experta.

A

aj rozhodujúci hráč je ten istý ako v Česku – CME.

Som

presvedčený, že Markíza nebude robiť problémy – ak digitalizácia nepoškodí jej

záujmy. To by mal pochopiť najmä štát, čiže ministerstvá kultúry a dopravy a aj

parlament, tie v tomto procese nesmú urobiť také fatálne chyby, ktoré by

umožnili súčasným privátnym analógovým vysielateľom celý proces pribrzdiť,

prípadne zastaviť. Je nevyhnutné, aby s nimi o celom procese komunikovali.

Jedna chyba sa už stala, štát im nadlho predĺžil analógovú licenciu.

Závisí

to od technického plánu prechodu na digitál, textu digitálneho zákona, od toho,

kedy bude vypnutý analóg a ako pritom štát zabezpečí pokrytie JOJ a Markízy. A

nestačí len pokrytie signálom. Zabezpečiť treba aj pokrytie prijímačmi – set-top

boxmi. Preto do toho podľa mňa bude musieť vstúpiť aj štát. Ak sa toto všetko

podarí, k sporu nemusí prísť. Pravda, v Česku už existovala aj dohoda o

digitálnej licencii navyše, ktorú by Nova a Prima po vypnutí terajších

frekvencií automaticky získali. Ani to nepomohlo, Nove to nestačilo.

Nebolo by pre digitalizáciu, nielen rozšírenie terestriálneho digitálneho

vysielania DVB-T, lepšie, keby sa do toho štát vôbec nestaral?

Dôvod

angažovanosti štátu v prospech DVB-T je urýchlenie prechodu a splnenie záväzku

mať analógovú tmu do roku 2012. Ak tu bude aj po tomto termíne analóg, diváci

nebudú tak hromadne hľadať nové alternatívy a spomalí sa nákup set-top boxov.

Nebolo by účelné priznať si, že slovenské ministerstvá kultúry a dopravy nie sú

schopné zvládnuť takú operáciu bez chýb a radšej by nemali robiť nič?

Nerobiť nič v tejto veci znamená nechať možnosť ľuďom pozerať zadarmo iba tri

terestriálne televízie. Ostatné budú platené a bude ich málo. Na Slovensku treba

dať možnosť vzniknúť ešte jednej, ak nie dvom novým plnoformátovým televíziám.

Netvrdím, že ak sa to nechá celé na trh, nastane tragédia. Iba vysvetľujem, že

ak na to nepritlačí štát cez DVB-T, súčasní hráči využijú svoju silu danú

frekvenciami darovanými štátom a nepustia na trh nikoho ďalšieho ešte pár rokov.

Prečo

si myslíte, že o štyri-päť rokov bude problém hocikde na Slovensku pozerať

hocikoľko televízií?

Lenže budú platené.

No a čo? Veď všade, kde niekto postavil káblovku, drvivá väčšina domácností si ju

kúpila.

Áno,

ale ja hovorím o projekte plnoformátovej televízie. Skúsim to vysvetliť na

príklade TV Febio. Uvažujeme o vysielaní cez satelit, a keď sa dohodneme, tak

cez káblovky, čo je veľký problém, pretože väčšina, ak nie všetky pozície v

káblovkách sú už obsadené a zmluvne zaistené. Lenže tento projekt bude úplne

niečo iné, ako pripravené TV Febio. Plnoformátovú televíziu môžete v Česku a na

Slovensku spustiť len vtedy, ak vám cez DVB-T na základe technického plánu

prechodu štát garantuje minimálne 70 percent pokrytia územia signálom DVB-T.

Vtedy to má zmysel. Inak sa môžete orientovať na tematickú, špecializovanú

televíziu, s nízkymi začiatočnými nákladmi, pretože satelit a ani kábel vám

takéto pokrytie v krátkom čase nezabezpečia.

Reklama vo verejnoprávnej televízii sa v Česku zakázala, aby sa pomohlo novým

digitálnym staniciam. Tie nie sú, tak si všetko rozdelia Nova a Prima. Chytajú

sa teraz Česi za hlavu?

Radovému divákovi je to jedno, ale zadávatelia reklamy a ich agentúry pochopili,

čo znamená, ak jedna z alternatív televíznej reklamy jednoducho odíde a namiesto

nej nepríde nič nové. Teraz sa prizerajú, ako Nova a Prima zvyšujú ceny.

Marketéri chcú preto Českej televízii vrátiť reklamu, ale to by ešte viac

zbrzdilo digitálne projekty. Mimochodom, všimnite si, ako veľa Markíza aj Nova

investujú do internetu. Je to ideálna príprava na to, keď raz budú musieť

skutočne rozmýšľať o digitalizácii. Oveľa menej pohodlne by to robili, ak by

boli pod tlakom. Ak by napríklad Nove a Prime nespadla z neba miliarda korún

reklamy.

Fero Fenič sa pred pár týždňami vrátil z Moskvy. Nakontrahoval tam stovky

starých ruských a sovietskych filmov.

Áno,

bol tam predbežne rokovať o kúpe ruských filmov.

Takže začínajúcej česko-slovenskej televízii sa ruské filmy zdajú ako neobsadená

diera na trhu... Ešte stále si myslíte, že napríklad Slovenská televízia

potrebuje dva kanály? Že minimálne jeden by lepšie nevyužil privátny investor?

Keď sme prichádzali do STV, bola potreba dvoch verejnoprávnych kanálov taká

zakorenená, že sme podľa toho automaticky koncipovali aj náš projekt riadenia.

No po tom všetkom, čo som tam zažil, čo teraz pozorujem, musím povedať, že

ľudia, ktorí chcú o STV rozhodovať, jej vôbec nerozumejú a vôbec ich nezaujímajú

diváci. A už vôbec nie ekonomické a finančné zdravie tej inštitúcie, hoci to

jediné môže zabezpečiť, aby plnila svoje úlohy. Naozaj si myslím, že týmto ľuďom

stačí jeden veľmi vážny – ako sa hovorí verejnoprávny – kanál. Vzniklo by tým

miesto pre ešte jednu súkromnú plnoformátovú televíziu.

Akoby teda vaša robota bola zbytočná.

Nebola. Razantne sme ukázali, že sa to dá. Ale rovnako razantne sme ukázali, že

k STV musíte pristupovať ako k manažovaniu akejkoľvek súkromnej organizácie –

musíte sa prioritne starať o ekonomické zázemie. Či som znechutený? Áno, keď sa

dnes pozriete na STV, má 600 miliónov korún v hotovosti na účte a zisk 80

miliónov. Pokračuje sa v nakrúcaní ďalších filmov, lebo televízia je na to už

pripravená. A napriek tomu mnohí takzvaní mediálni experti považujú súčasnú

situáciu v STV za zlú.

Čo

teraz najviac riešite?

V

čase, keď som odchádzal do Prahy, odchádzal som do inštitúcie, ktorá už mala

licenciu na vysielanie. V septembri zo dňa na deň bolo všetko úplne inak.

Mestský súd v Prahe zrušil rozhodnutie Rady pre rozhlasové a televízne

vysielanie o udelení licencií šiestim digitálnym televíziám. Museli sme sa

rozhodnúť, čo ďalej. Samozrejme, investor nemohol plniť všetky moje podmienky,

ktoré sme si dohodli v inej situácii. Napriek tomu v TV Febio ako generálny

riaditeľ ďalej pripravujem vysielanie. Momentálne dolaďujem organizačnú

štruktúru, pripravujem sťahovanie. Dohodujeme akvizície s tými, ktorí sú ochotní

počkať. Máme hotovú programovú štruktúru. Veríme, že v krátkom čase nám licenciu

opäť potvrdia.