S ukončením pôsobenia v Slovenskej televízii počkal na čas po
parlamentných voľbách. Prvé pochybnosti o korektnosti a zákonnosti jeho
manažérskych krokov pri riadení televízie predniesol nový štatutár Branislav
Záhradník už necelý mesiac po tom. Idylka nečakala ani v novej funkcii v Prahe.
TV Febio, projekt režiséra a podnikateľa Fera Feniča, ktorý mal bývalý šéf STV
rozbehnúť, prišiel o licenciu. Richard Rybníček sa znova ocitol v situácii, keď
väčšinu času musí venovať lobingu, nie manažovaniu podniku.
Rozhovory pre slovenské médiá odmietate v podstate od leta.
Kedy vysvetlíte, čo sa podľa vás po vašom odchode z STV vlastne stalo?
Hra, ktorá sa rozohrala, je pre mňa taká nepríjemná, že sa k nej
vyjadrím, až keď sa skončí. Ak by som to všetko začal komentovať, len by som
pokračoval v mediálnej prestrelke, v ktorej chýbajú fakty. Mám čisté svedomie a
cítim sa argumentačne silný, ale minimálne kým sa neskončí audit, nevidím dôvod
sa k tomu viac vyjadrovať.
Prečo ste nikdy nevysvetlili, že váš zástupca Marcel Para je
nájomný manažér, ktorý urobil dobre svoju robotu a dostane za ňu peniaze? Viac
peňazí, ako býval štandardný plat vysokého manažéra STV.
Prečo by som to mal vysvetľovať?
Lebo to bol minimálne nezvyk.
Bolo by kontraproduktívne vysvetľovať, že mám špičkových
manažérov, ktorí si zaslúžia nadpriemerné odmeny. Podstatné sú výsledky. STV je
dnes v takej kondícii, ktorá ukazuje, že si to tí ľudia zaslúžili. Ak by mala
televízia dlhy a mizivú sledovanosť, a ja by som napriek tomu vyplácal odmeny,
bolo by to čudné. Nie v terajšej situácii. Nikdy mi nenapadlo, že by som mal
takú samozrejmosť vysvetľovať.
A zároveň sa čudujete pohoršeniu, ktoré z toho vzišlo.
Práca môjho tímu dostala ocenenie Manažér roka 2005. Pre mňa bolo
fascinujúce, že riaditeľ verejnej inštitúcie sa vôbec dostal medzi nominovaných.
Že ho vybrali ľudia, z ktorých takmer všetci robia špičkový privátny biznis. No
a títo ľudia sa nad takzvanou kauzou odmien pre môj tím môžu len pousmiať.
Samozrejme, vo verejnom sektore to mnoho ľudí vníma inak. Milión korunovú odmenu
budú vždy vnímať ako krádež. Bez ohľadu na to, aká za ňou bola práca.
Hovoríte, že ľudia z biznisu vám rozumejú. Ale ani jeden o tom
nehovoril na verejnosti.
Z ľudí, ktorých v biznise stretávam, sa nikto nepýta na odmeny.
Nikto sa nediví, že pre STV robili aj živnostníci. Každý sa snaží dať najavo
uznanie, že to ekonomicky funguje. Face to face podporu máme. Pravda, nikto z
nich sa na verejnosti nespýta, či sa tu všetci zbláznili, že nás odsudzujú za
niečo, čo nie je ani čudné, čo je v biznise úplne normálny, samozrejmý prístup.
A, prirodzene, musíte žiť s vedomím, že vaši obchodní partneri môžu mať stále na
mysli, že médiá o vás hovoria ako o kriminálnikovi.
Po tomto prípade sa na Slovensku dlhé roky nenájde vrcholový
manažér, ktorý by mal chuť robiť pre verejnú inštitúciu.
Je to možné. Nikto z takýchto ľudí nemá podľa mňa chuť dať sa
vláčiť po médiách. Minimálne voľby môjho nástupcu v STV to jasne naznačujú.
Čo vám povedal váš terajší šéf Fero Fenič?
Nevenuje tomu príliš veľkú pozornosť, hoci to zašlo tak ďaleko,
že vznikla aj fáma, že som predal pozemky STV jeho sestre. Na základe anonymného
mailu, ktorý prečítali v TA3, sa ma aj iné médiá potom pýtali, či moja funkcia v
Prahe nie je odmenou za pozemky pre Feniča. A ja musím vysvetľovať, že Feničovi
zomreli traja súrodenci, ešte keď bol malý, a v Košiciach mu už žije iba ťažko
hendikepovaná sestra, o ktorú sa bude musieť postarať...
Ako to vlastne vzniklo?
Všetci si myslia, že jediná motivácia na riaditeľovanie televízie
je nabaliť sa, urobiť si nejaké vlastné kšefty. Mnohí slovenskí novinári si ani
nevedia predstaviť, že by to mohlo byť aj inak. Že sa objavilo pár manažérov,
ktorí to jednoducho robili od začiatku inak, ako je podľa nich údajne zvykom. A
potom ako dôkaz kradnutia napríklad stačí, že založíte eseročku. Je jedno, že ju
celú vlastní STV. Okamžite sa začne hovoriť o tunelovaní, pochybných zmluvách,
šafárení. Na takéto zjednodušenie sa dá len veľmi ťažko reagovať.
Ako inak ako vysvetľovaním to chcete so cťou objasniť?
STV je dvojka na trhu, príjmy z reklamy sú najvyššie v jej
histórii, má zisk viac ako 80 miliónov, cash-flow je 600 miliónov korún.
Nezaútočili na vás médiá, ale váš bývalý kolega Branislav
Záhradník.
Richard Rybníček (1969, Trenčín) pôsobil v médiách väčšinu svojej kariéry. Do Československej tlačovej agentúry nastúpil po ukončení štúdia odboru televízia na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorcom bratislavského magistrátu bol rok, ešte v roku 1995 odišiel na dvojročné štúdium na Univerzitu Friedricha Wilhelma v Bonne, kde sa venoval najmä politológii. Riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky bol do roku 2000, keď sa stal manažérom Českej produkčnej pre Slovensko. U toho istého zamestnávateľa ostal do roku 2002 ako generálny riaditeľ televízie Global, ktorá bola v čase jeho pôsobenia premenovaná na JOJ a presťahovala sa z Košíc do Bratislavy. Za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie ho zvolil parlament na návrh Rady Slovenskej televízie. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa vzdal funkcie riaditeľa a odišiel do Prahy viesť projekt Fera Feniča, digitálnu Febio TV.
Prečo to rozpútali ľudia, ktorí so mnou tri a pol roka
spolupracovali na reforme? Neviem si to vysvetliť. Vedeli sme, že z STV
odchádzame, tak sme to pripravili tak, aby to nebolo zo dňa na deň, aby sme STV
neuškodili. Dohodli sme sa vzájomne, že Braňa Záhradníka a Ľubora Košúta
vymenujem za štatutárov. Bola to normálna dohoda ľudí, ktorí tri a pol roka
tvorili jednu manažérsku skupinu. O to je potom väčší šok, ak sa zrazu
nepochopiteľne obrátia. Potom už šlo všetko rýchlo.
Ako sa robilo s partiou východniarov?
Dobre. Sú zvyknutí bojovať, vedia tvrdo pracovať, veľakrát aj nad
rámec zmluvy. Vážia si robotu, ktorú dostanú. Aj keď ich v Bratislave niekedy
veľmi rýchlo ohovoria a onálepkujú, veľmi rýchlo presvedčia, že sú výborní vo
svojej oblasti.
A ako sa darí biznis Slovákom v Prahe?
Je to
trochu podobné. Ako Slovák musíte oveľa viac dokazovať, že viete robiť to, čo
robíte, že si stojíte za svojím názorom. Neberú vás na prvýkrát. Po čase sa to,
samozrejme, mení.
Prečo si vás vybral Fero Fenič?
Povedal mi, že ma zavolal ako človeka, ktorý má na svedomí dve televízie – jednu
súkromnú, jednu verejnoprávnu. A obidve fungujú. Pán Fenič je ten vzácny typ
umelca, ktorý aj keď je úspešný ako producent a režisér, cíti, že to ešte
neznamená, že vie riadiť aj televíziu. Preto sa rozhodol, že potrebuje mať silný
tím so skúsenosťami s riadením televízie. Na Slovensku si skoro každý dramaturg,
novinár, herec či režisér myslí, že môže riadiť televíziu. Ak si hovoríte
umelec, v týchto mediálnych kruhoch je to viac, ako napríklad manažér, ktorý
viedol úspešný podnik. Tí ľudia nechápu, že generálny riaditeľ televízie nie je
človek, ktorý každý deň mení moderátorov, či hovorí, čo je kvalitné a čo nie.
Riaditeľ má určovať pravidlá, rozpočet a potom to kontrolovať. Zabezpečuje, aby
ľudia dokázali správne rozhodovať aj sami.
Koľko máte v súčasnosti podriadených?
Vo
Febio TV je okrem mňa a Fera Feniča zamestnaný len konzultant Peter Sládeček.
Riadim aj externistov, ktorí sa starajú o scheduling, akvizície a financie.
Ukázalo sa správne neriskovať a neprijímať zamestnancov. Ostatné digitálne
televízie, ktoré tak ako my prišli o licenciu ešte pred štartom, teraz musia
prepúšťať desiatky zamestnancov.
Čo
na to externisti, ktorí sa fakticky považovali za vašich?
Väčšina z nich má stále aj svoje iné džoby. No hlavne musia pochopiť, že riziko
sa naplnilo. Mali sme s nimi dohodnuté, že do určitej chvíle budeme
spolupracovať na kontrakty a v prípade, ak sa všetko podarí, od dohodnutého
dátumu, od budúceho roka, stanú sa zamestnancami. Nestalo sa, nie našou vinou
sme prišli o vysielaciu licenciu. Budeme vysielať, ale začneme oveľa
skromnejšie.
Čo
sa stalo? Bolo pre vás ešte prekvapenie, že CME má znova navrch a štát nedokáže
zabezpečiť podmienky na existenciu digitálnej konkurencie?
Ani
nie. Keď som do toho v Česku vhupol, rýchlo som pochopil, v čom je problém. Je
to ako na Slovensku. Aj tam štát, respektíve licenčná rada, urobili chybu a
predĺžili súkromným staniciam ich analógové frekvencie aj na obdobie po roku
2012 bez akejkoľvek podmienky pri prechode na terestriálne digitálne vysielanie
DVB-T. Na obdobie, keď by už mal byť podľa európskych záväzkov v éteri iba
digitálny signál. No to bol len jeden problém. Štátny moloch robil pri
digitalizácii veľa nových vecí naraz, automaticky tým vyrábal ďalšie chyby,
ktoré Prima a Nova dokonale využili a efektívne obhajovali svoje záujmy. V jednu
chvíľu zaútočili a legálne zabránili schváleniu veľmi dôležitého dokumentu –
plánu prechodu z analógu na digitál. A v tom istom okamihu cez súdy presadili
zrušenie licencií šiestim novým konkurentom vrátane TV Febio. Terajší lídri
totiž digitalizáciu prostredníctvom DVB-T potrebujú minimálne na rok pozdržať.
Na
Slovensku sa to zatiaľ vyvíja rovnakým smerom. Markíze aj JOJ licenčná rada
predĺžila analógové licencie napriek neposkytnutiu relevantnej záruky, že nebudú
blokovať digitalizáciu.
Slovensko je v digitalizácii televízneho vysielania mimoriadne pozadu ešte aj v
porovnaní s Českom, kde všetci hovoria, ako meškajú. Na stole máme návrh
digitálneho zákona pochybnej úrovne, ktorá nezaručuje hladký priebeh
digitalizácie. Ak by ten zákon mal byť aplikovaný, prídu ešte horšie problémy
ako teraz v Česku. A už máme skúsenosť, že sa nevieme poučiť z cudzej zlej
skúsenosti. Radšej sa tu každý hrá na experta.
A
aj rozhodujúci hráč je ten istý ako v Česku – CME.
Som
presvedčený, že Markíza nebude robiť problémy – ak digitalizácia nepoškodí jej
záujmy. To by mal pochopiť najmä štát, čiže ministerstvá kultúry a dopravy a aj
parlament, tie v tomto procese nesmú urobiť také fatálne chyby, ktoré by
umožnili súčasným privátnym analógovým vysielateľom celý proces pribrzdiť,
prípadne zastaviť. Je nevyhnutné, aby s nimi o celom procese komunikovali.
Jedna chyba sa už stala, štát im nadlho predĺžil analógovú licenciu.
Závisí
to od technického plánu prechodu na digitál, textu digitálneho zákona, od toho,
kedy bude vypnutý analóg a ako pritom štát zabezpečí pokrytie JOJ a Markízy. A
nestačí len pokrytie signálom. Zabezpečiť treba aj pokrytie prijímačmi – set-top
boxmi. Preto do toho podľa mňa bude musieť vstúpiť aj štát. Ak sa toto všetko
podarí, k sporu nemusí prísť. Pravda, v Česku už existovala aj dohoda o
digitálnej licencii navyše, ktorú by Nova a Prima po vypnutí terajších
frekvencií automaticky získali. Ani to nepomohlo, Nove to nestačilo.
Nebolo by pre digitalizáciu, nielen rozšírenie terestriálneho digitálneho
vysielania DVB-T, lepšie, keby sa do toho štát vôbec nestaral?
Dôvod
angažovanosti štátu v prospech DVB-T je urýchlenie prechodu a splnenie záväzku
mať analógovú tmu do roku 2012. Ak tu bude aj po tomto termíne analóg, diváci
nebudú tak hromadne hľadať nové alternatívy a spomalí sa nákup set-top boxov.
Nebolo by účelné priznať si, že slovenské ministerstvá kultúry a dopravy nie sú
schopné zvládnuť takú operáciu bez chýb a radšej by nemali robiť nič?
Nerobiť nič v tejto veci znamená nechať možnosť ľuďom pozerať zadarmo iba tri
terestriálne televízie. Ostatné budú platené a bude ich málo. Na Slovensku treba
dať možnosť vzniknúť ešte jednej, ak nie dvom novým plnoformátovým televíziám.
Netvrdím, že ak sa to nechá celé na trh, nastane tragédia. Iba vysvetľujem, že
ak na to nepritlačí štát cez DVB-T, súčasní hráči využijú svoju silu danú
frekvenciami darovanými štátom a nepustia na trh nikoho ďalšieho ešte pár rokov.
Prečo
si myslíte, že o štyri-päť rokov bude problém hocikde na Slovensku pozerať
hocikoľko televízií?
Lenže budú platené.
No a čo? Veď všade, kde niekto postavil káblovku, drvivá väčšina domácností si ju
kúpila.
Áno,
ale ja hovorím o projekte plnoformátovej televízie. Skúsim to vysvetliť na
príklade TV Febio. Uvažujeme o vysielaní cez satelit, a keď sa dohodneme, tak
cez káblovky, čo je veľký problém, pretože väčšina, ak nie všetky pozície v
káblovkách sú už obsadené a zmluvne zaistené. Lenže tento projekt bude úplne
niečo iné, ako pripravené TV Febio. Plnoformátovú televíziu môžete v Česku a na
Slovensku spustiť len vtedy, ak vám cez DVB-T na základe technického plánu
prechodu štát garantuje minimálne 70 percent pokrytia územia signálom DVB-T.
Vtedy to má zmysel. Inak sa môžete orientovať na tematickú, špecializovanú
televíziu, s nízkymi začiatočnými nákladmi, pretože satelit a ani kábel vám
takéto pokrytie v krátkom čase nezabezpečia.
Reklama vo verejnoprávnej televízii sa v Česku zakázala, aby sa pomohlo novým
digitálnym staniciam. Tie nie sú, tak si všetko rozdelia Nova a Prima. Chytajú
sa teraz Česi za hlavu?
Radovému divákovi je to jedno, ale zadávatelia reklamy a ich agentúry pochopili,
čo znamená, ak jedna z alternatív televíznej reklamy jednoducho odíde a namiesto
nej nepríde nič nové. Teraz sa prizerajú, ako Nova a Prima zvyšujú ceny.
Marketéri chcú preto Českej televízii vrátiť reklamu, ale to by ešte viac
zbrzdilo digitálne projekty. Mimochodom, všimnite si, ako veľa Markíza aj Nova
investujú do internetu. Je to ideálna príprava na to, keď raz budú musieť
skutočne rozmýšľať o digitalizácii. Oveľa menej pohodlne by to robili, ak by
boli pod tlakom. Ak by napríklad Nove a Prime nespadla z neba miliarda korún
reklamy.
Fero Fenič sa pred pár týždňami vrátil z Moskvy. Nakontrahoval tam stovky
starých ruských a sovietskych filmov.
Áno,
bol tam predbežne rokovať o kúpe ruských filmov.
Takže začínajúcej česko-slovenskej televízii sa ruské filmy zdajú ako neobsadená
diera na trhu... Ešte stále si myslíte, že napríklad Slovenská televízia
potrebuje dva kanály? Že minimálne jeden by lepšie nevyužil privátny investor?
Keď sme prichádzali do STV, bola potreba dvoch verejnoprávnych kanálov taká
zakorenená, že sme podľa toho automaticky koncipovali aj náš projekt riadenia.
No po tom všetkom, čo som tam zažil, čo teraz pozorujem, musím povedať, že
ľudia, ktorí chcú o STV rozhodovať, jej vôbec nerozumejú a vôbec ich nezaujímajú
diváci. A už vôbec nie ekonomické a finančné zdravie tej inštitúcie, hoci to
jediné môže zabezpečiť, aby plnila svoje úlohy. Naozaj si myslím, že týmto ľuďom
stačí jeden veľmi vážny – ako sa hovorí verejnoprávny – kanál. Vzniklo by tým
miesto pre ešte jednu súkromnú plnoformátovú televíziu.
Akoby teda vaša robota bola zbytočná.
Nebola. Razantne sme ukázali, že sa to dá. Ale rovnako razantne sme ukázali, že
k STV musíte pristupovať ako k manažovaniu akejkoľvek súkromnej organizácie –
musíte sa prioritne starať o ekonomické zázemie. Či som znechutený? Áno, keď sa
dnes pozriete na STV, má 600 miliónov korún v hotovosti na účte a zisk 80
miliónov. Pokračuje sa v nakrúcaní ďalších filmov, lebo televízia je na to už
pripravená. A napriek tomu mnohí takzvaní mediálni experti považujú súčasnú
situáciu v STV za zlú.
Čo
teraz najviac riešite?
V
čase, keď som odchádzal do Prahy, odchádzal som do inštitúcie, ktorá už mala
licenciu na vysielanie. V septembri zo dňa na deň bolo všetko úplne inak.
Mestský súd v Prahe zrušil rozhodnutie Rady pre rozhlasové a televízne
vysielanie o udelení licencií šiestim digitálnym televíziám. Museli sme sa
rozhodnúť, čo ďalej. Samozrejme, investor nemohol plniť všetky moje podmienky,
ktoré sme si dohodli v inej situácii. Napriek tomu v TV Febio ako generálny
riaditeľ ďalej pripravujem vysielanie. Momentálne dolaďujem organizačnú
štruktúru, pripravujem sťahovanie. Dohodujeme akvizície s tými, ktorí sú ochotní
počkať. Máme hotovú programovú štruktúru. Veríme, že v krátkom čase nám licenciu
opäť potvrdia.