G. Murína kritizovali aj vedci združení v organizácii Žijemvedu.sk. Ohradili sa voči vydaniam rozhlasovej relácie Spektrum z 2. a 3. mája. Publicista ju pripravuje od 9. apríla. Vedci napísali list šéfovi RTVS J. Rezníkovi, v ktorom uviedli, že uvedené dve vydania relácie ich „veľmi sklamali“.

Murína obhajoval až do konca

„Nerozumieme náhlej devalvácii kvality tejto (len dvojminútovej) relácie v poslednom čase. Príspevky rozoberajúce šesť rokov starú knihu o subjektívnom vnímaní či halucináciach človeka v kóme od vedeckou komunitou zdiskreditovaného autora, zjednodušené prezentovanie skúmania vplyvu prostredia na homosexualitu, či využívanie antibiotík smrtonosnými baktériami bez adekvátneho kritického komentára, má tendenciu v poslucháčovi vyvolať záujem skôr o konšpiračné teórie a takzvané alternatívne fakty ako o vedou podporené tvrdenia, a to nemôžeme tolerovať,“ uvádzajú vedci v liste J. Rezníkovi.

G. Murína pritom RTVS najala ako externého spolupracovníka nielen do Spektra a Euroskopu, ale aj pre nový mesačník Rádia Regina Senior klub.

Generálny riaditeľ RTVS spoluprácu s G. Murínom obhajoval aj na výbore, nedokáže vraj porozumieť, prečo začal časti verejnosti prekážať až teraz. V minulosti sa G. Murín spolupodieľal na tvorbe seriálu Mafiáni, o ktorých však písal knihy.

Redaktori vraj mali písať list Rade, nie divákom 

Hlavnou témou časti rokovania výboru o RTVS bola súčasná situácia v telerozhlase, ktorého vedenia prepúšťa skúsených novinárov. RTVS sa zbavila štyroch externistov, výpoveď dostala aj Oľga Baková, sám končí Jozef Matej. 

Podľa podpredsedu Rady RTVS Martina Kákoša je problém v RTVS potrebné riešiť predovšetkým tam, kde je na to určený priestor. Predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) sa M. Kákoša, ktorý dozorný orgán verejnoprávneho vysielateľa zastupoval, pýtal, či sa redaktori nespokojní so súčasným stavom i spôsobom vedenia sekcie spravodajstva a publicistiky obrátili na Radu.

„Nikto tak neurobil, nikto nás nepožiadal o stretnutie,“ informoval M. Kákoš, ktorý pritom poukázal na nie šťastne zvolenú formu komunikácie. „Ak je záujem riešiť problém, je potrebné sa obrátiť na tých, ktorí to môžu urobiť v rámci svojich kompetencií,“ zvýraznil a poukázal na to, že otvorený list nespokojných redaktorov nebol adresovaný ani vedeniu, ani Rade RTVS.

„Bol adresovaný divákom a poslucháčom, no naozaj neviem ako diváci a poslucháči môžu vstúpiť do riešenia,“ povedal M. Kákoš. Mieni, že celú situáciu ešte viac zhoršuje jej prenášanie do virálneho prostredia sociálnych sietí. „Neteší nás súčasný stav,“ skonštatoval. Zdôraznil zároveň, že Rada nedostala v tomto prípade žiadny podnet na porušenie zákona.

Maďarič kritizoval Rezníka aj vlastnú vládu

Tvrdú kritiku na všetky strany rozdával bývalý minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Napriek obmedzeným kompetenciám mala podľa neho Rada RTVS zaujať stanovisko k súčasnej situácii. „Je to natoľko vážne, že nie je možné sa skrývať za to že Rada nebola adresátom otvoreného listu nespokojných členov spravodajstva a publicistiky,“ povedal M. Maďarič.

„Nie je dobrou vizitkou, ak rad za radom odchádzajú alebo ‚sú odídení‘ skúsení pracovníci,“ povedal exminister, ktorý označil situáciu v RTVS za kritickú. „Ak 60 redaktorov napíše list verejnosti, toto nie je znak dobrej situácie,“ povedal. Obhajobu týchto krokov zo strany J. Rezníka nazval lacným úhybným manévrom. Pripomenul tiež výroky politikov, ktorí pred voľbou riaditeľa nazývali RTVS opozičnou televíziou. Boli medzi nimi aj jeho koaliční partneri vrátane predstaviteľov SNS či bývalého premiéra Roberta Fica.

Podpredseda parlamentného mediálneho výboru Karol Farkašovský (SNS) v súvislosti s udalosťami v posledných týždňoch zdôraznil, že verejnoprávne spravodajstvo musí ostať nestranné a objektívne, bez prejavov politických sympatií vo výstupoch redaktorov. „Názor na dianie nech si urobí divák či poslucháč na základe vyvážených a nestranných informácií, nesmie mu ho podsúvať redaktor,“ upozornil.

Nezaradená poslankyňa Viera Dubačová vyhlásila, že súčasná situácia v RTVS je dôkazom zlyhania jeho vedenia a žiadala Radu o preskúmanie situácie. Jej návrh uznesenia však neprešiel.

J. Rezník vo svojom prejave pred členmi parlamentného výboru povedal, že žiadna politická moc nezasahovala, nezasahuje a nebude zasahovať do vysielania RTVS. „Zároveň zdôrazňujem, že kým na tomto poste budem, nebude do vysielania RTVS zasahovať ani žiadna iná moc,“ vyhlásil J. Rezník, ktorý pred výbor predstúpil na základe návrhu podpredsedu NR SR a člena výboru Bélu Bugára (Most-Híd).

Rezník je obzvlášť citlivý na slovo normalizácia

J. Rezník dal svoje vyjadrenia do súvislosti so štvrtkovým medializovaným vyhlásením časti novinárskej obce, označujúcej posledné kroky vedenia RTVS ako umlčiavanie kritikov. „To, čo spustilo túto lavínu, je fakt, že sa vedenie spravodajstva rozhodlo nepredĺžiť spoluprácu so štyrmi redaktormi,“ skonštatoval J. Rezník s tým, že za éry jeho predchodcov ukončila RTVS spoluprácu so stovkami zamestnancov vrátane redaktorov. Aj v súčasnosti má podľa neho v spravodajstve RTVS viac externistov ako interných zamestnancov.

„Napriek tomu, čo sa v médiách objavuje, deklarujem, že spravodajstvo RTVS pracuje slobodne,“ zdôraznil J. Rezník. Uviedol, že ho veľmi znechucuje spájanie RTVS s pojmom normalizácia a je na to obzvlášť citlivý. „Normalizácia je vtedy, keď nechcete súhlasiť, že udalosti z augusta 1968 boli bratskou pomocou, ale stojíte za tým, že to bola okupácia a následkom toho vás vyhodia z práce a ďalších päť rokov si neškrtnete ani na stavbe,“ povedal.

Ohradil sa i voči slovám o zrušení investigatívy v RTVS. „Urobili sme kroky, vďaka ktorým má tento druh publicistky oveľa väčšiu sledovanosť,“ zdôraznil. Potvrdil aj prípravu pokračovania Reportérov, ktorí by sa do vysielania mali dostať na jeseň v profesionálnejšom formáte, ako tomu bolo v predchádzajúcom období.

Maďarič sa vraj nezmieril so zvolením Rezníka

Predseda výboru D. Jarjabek reagoval na ostré slová straníckeho kolegu M. Maďaiča tým, že jeho slová vníma ako potvrdenie toho, že sa exminister kultúry nevyrovnal s tým, že J. Rezníka zvolilo v parlamente 95 hlasov.

„To nie sú len poslanci vládnej koalície, to je ústavná väčšina,“ upozornil. Takisto poznamenal, že ak sa spomína otvorený list nespokojných redaktorov, je potrebné spomenúť aj to, že od redaktorov RTVS dostali pred voľbou generálneho riaditeľa poslanci list, aby nevolili J. Rezníka, ale Václava Miku. „Tá súčasná situácia bola zasiata dlho pred voľbou riaditeľa RTVS,“ poznamenal D. Jarjabek.

Tiež pripomenul ostrú kritiku, ktorú si vyslúžilo nadštandardné odmeňovanie členov manažmentu v období V. Miku. Pýtal sa preto, či pretrvávajú 6 až 8-tisícové platy. „Kasty už nie sú,“ povedal J. Rezník, podľa ktorého vedenie RTVS razí cestu spravodlivého odmeňovania. „A v tomto zmysle si nemyslím, že manažment má byť úplne odtrhnutý od ostatných,“ dodal.

Podľa B. Bugára mohol manažment RTVS veci, ktoré sa „prepierajú“ v médiách, odkomunikovať lepšie. Súčasne vyjadril znechutenie nad tým, čo si o tejto téme prečíta v médiách. „Myslím si, že aj keby tu padli akékoľvek argumenty, niektorých by aj tak nezaujímali, pre nich je to rozhodnuté,“ uviedol ohľadom medializovaného vyhlásenia skupiny novinárov.