Zobrali sme náhodný týždeň s programom z roku 2002, kedy nielenže neexistovalo Mediálne.sk, ale ani peoplemetre. Program z čias denníčkových prieskumov sme ukázali stratégom slovenských televízií a spýtali sa ich, ktoré relácie by aj dnes zažiarili a ktoré by pod tlakom peoplemetrov ihneď zhasli. Nechceli sme nič vážne. A dvaja z troch na našu hru pristali.
Boli to krásne časy, denníčkové výsledky prichádzali, po vedeckom zhodnotení, s trojtýždňovým oneskorením. Medzitým o kvalite programu rozhodla odborná verejnosť, recenzenti, televízni odborníci a manažment. Chvalabohu diváci sa do programu neplietli, veď recenzia v správnom čase dokázala zázraky. Programov bolo viac, tvorcovia boli smelší a suverénnejší, diskusie o programe dlhšie a plodnejšie. A teraz? Peoplemetre zničili vplyv intuície na rozhodovanie, inšpiráciu a poéziu programingu… ostala len tvrdá realita čísiel a na kvalite nikomu nezáleží… ó tempora ó mores.
Roman Lipták
Markíza: S Alfom na večné časy. Programová riaditeľka TV Markíza Martina Lišková sa pozrela na sedem dní od 16. do 22. novembra 2002. A čo videla? SEDEM s r. o. v nedeľu večer, vyše osem hodín týždenne telenovelový hrdina Yago, v konkurencii estévečkových a jojkových správ išiel sitkom…
Štyrikrát týždenne v prime-time sa vysielali filmy. „V tom období ešte diváci neboli takí vyberaví, filmy – aj staršej produkcie – dokázali bežne uhrať 45 – 50 %,“ hovorí Lišková a dodáva, že dnes takéto podiely dosiahnu zriedka:
Zdroj: TV Markíza
Martina Lišková: Rada si pozrie Tie roky sedemdesiate. Diváci jej ale seriál nedovolia nasadiť.
„Aj keď niektoré filmy ako Tři oříšky pro Popelku nikdy nesklamú… Takže napríklad Otec nevesty mal vtedy skvelé čísla v prime-time, dnes by na Markíze uhral maximálne v access.“ Podobne to bolo so seriálmi Alias a Kobra 11, ktoré podľa Liškovej tiež vtedy zažívali svoje lepšie časy. Horšie na tom už boli Tie roky sedemdesiate…: „Môj obľúbený sitkom. Bohužiaľ, ani v tom období nelámal rekordy sledovanosti.“ Na rozdiel od Alfa, ktorého podľa nej „môžete hrať dokola“.
Spomedzi titulov vlastnej tvorby, čo sa vysielali v roku 2002, by dnes dostali jednoznačné nie Zem, Motorama a A-Kredit. Opak platí pre Teleráno, Na streche a Smotánku – všetky tri sú doteraz v programe. Iná situácia nastala so súťažami Pokušenie a Hlavolamy: „Vtedy dosahovali astronomické čísla, dnes kvízom a gameshows pomaly končia zlaté časy. Detto Milionár.“ V roku 2002 sa vysielali tiež Cestoviny a denníčky im prisúdili asi 50-percentnú sledovanosť: „Tento rok sme sa pokúsili o renesanciu v letnej vysielacej štruktúre. Formát síce splnil naše očakávania sezónneho letného formátu, ale ako blockbuster sa nevrátil,“ myslí si Lišková. Už v roku 2002 Markíza vysielala Rozborilove VILOmeniny. „Je to jeden z našich najúspešnejších pôvodných formátov. Vydržal na obraze neuveriteľných šesť rokov, je prirodzené, že časom sa čiastočne vyčerpal. Momentálne oddychuje,“ dodáva.
STV: Všetko na jednotku. Programový riaditeľ STV Roman Lipták si po pohľade na program z roku 2002 uvedomil jedno: „Dvojka bola jednoznačne reprízový okruh a okrem športu by z jej štruktúry neostal kameň na kameni. Cez deň skrátené vysielanie – je jasné, že ani vtedy neboli peniaze. Dnešná Dvojka je predsa len iné kafe.“ Zato STV 1 je vraj napriek všetkému miestami veľmi inšpiratívna aj pre dnešok. „Štruktúra Jednotky bola zostavená trochu konzervatívne, ale na daný čas efektívne. Využitie repríz bolo maximálne. Nastavenie prime-time dosť naivné a trochu nezodpovedné. Z porovnania Jednotky a Dvojky je jasná stratégia – všetko na Jednotku!“ Za moderný formát, ktorý dnes Dvojke chýba, označil 600 sekúnd o knihách.
Víkend na STV začínal reláciami pre deti. „Filmárik a Filmuška je stále silná značka, určite by spolu s Majstrom N tvorili silný ranný blok.“ Výrazný formát, ktorý by podľa Liptáka obstál aj dnes, bola Ponorka na Dunaji.
Roman Lipták o Bičanovom miniformáte: Koktail na dobrú noc? To by neprešlo cez Radu STV, o peoplemetroch ani nehovoriac…
Takisto Elá hop by dnes potešilo najmladších divákov. „Ale čas detských magazínov je dávno preč… je to len nostalgická spomienka.“ Prime-time mal v sebe otázniky aj výkričníky zároveň. „Bohatí a zdraví o 20:00 v sobotu je neskutočný programing. Dnes by to už nebolo možné ani teoreticky. A Koktail na dobrú noc? To by neprešlo cez Radu STV, o peoplemetroch ani nehovoriac…“ Aj teraz by obstáli Doktorka Quinnová a komisár Corrado Cattani – hneď ako ich Lipták uvidel v schéme STV 1, rozhodil siete, kto vlastní práva. Z dobre informovaného zdroja blízkeho mailu, ktorý nám poslal, vieme, že sa objavia opäť – ale už nie v nedeľu.
Pracovný týždeň nebol na zahodenie: taká Maxihra by vraj bodovala aj dnes a konkurenčný tlak by zvládla, rovnako ako telenovely. „Zato Menu o 20:00 by zhorelo ako fakľa,“ hovorí šéf programu STV. Roman Lipták v štruktúre našiel aj jeden projekt, ktorý neváhal označiť za perlu – Fun o piatej s Adelou a Didianou: „Dnes by ašpiroval na prime-time, ale ako poznám náš TV trh, tak tento formát by „hviezdil“ na úplne inej televízii. Fun o piatej by kúpila najsilnejšia televízia…, ale to je len v polohe keby.“ Ako by toho nebolo dosť, v utorok sa na STV 1 zrodila aj ďalšia perla, tentoraz večerná: Maroš Kramár v Úsmev, prosím.
Čím viac sa blíži koniec pracovného týždňa, tým Liptákovi klesá nadšenie. Streda: pre dnešné dni údajne nepoužiteľná. „Logické, konzervatívne, s tušením diváka, ale dnes bez šance, konkurencia by sa takejto skladbe potešila a STV by lámala rekordy v ešte nižších podieloch.“ Štvrtok: najskôr dobrá reprízová skladba, potom šok: „Nemecká produkcia v prime-time? To ťažko, boduje iba romantická Pilcherovka.“ Piatok: Sex v meste a Sudkyňa Amy. „Dobré seriály, hrozné nasadenie. Celkom verím magazínu Babinec, určite by odolal tlaku peoplemetrov. Ak by sme ho mali v štruktúre dodnes určovali by sme trendy…“ uzatvára Roman Lipták.
Joj: V podstate sme normálni. Program Joj v roku 2002 sa výrazne inšpiroval Českom. Nič iné ani neostávalo, keďže televízia bola len pár mesiacov po štarte. Jej vlastná tvorba sa obmedzovala na pár titulov týždenne a svoju akvizičnú knižnicu tiež nemala – filmy aj seriály jej vybavila Nova. Z vtedajšieho programu dnes ostali iba Noviny o pol ôsmej večer. A Profesionáli v pondelok večer; len s tým rozdielom, že v roku 2002 nešlo o pôvodný seriál TV Joj, ale britskú krimi klasiku.
Prime-time bol pestrý. Dvakrát do týždňa Chuck Norris ako Walker, Texas Ranger, vo štvrtok komisár Rex bez psa.
Programový riaditeľ televízie JOJ František Borovský sa pre časovú zaneprázdnenosť nepodelil s našimi čitateľmi o zážitky z čias dávno minulých. My sa podelíme s jeho fotografiou.
Spin-off s názvom Stockinger sa v Rakúsku dožil symbolických trinástich častí. Joj večer sem-tam šmrncla nejakou tou zábavou typu Country estráda, Nikto nie je dokonalý, Receptár príma nápadov alebo Natočto!
Off-time si obľúbili najmä fanúšičky Štefana Bučka a telenoviel. Romantiku zastupovala napríklad venezuelská Škaredá Betty, peruánska Zamilovaná, zasa venezuelský Najdrahší poklad, mexické Tri životy Sofie… pre slovenské señory len to najlepšie. „V podstate sme normálni,“ tvrdila Joj a dokázala to nasadením rovnomenného filmu na nedeľné popoludnie. Optimizmus si doliala dvojporciou filmov Báječný deň a Šťastný deň o pár hodín neskôr.
Čo z programu Joj, starého šesť rokov, by prežilo tlak peoplemetrov, môžeme len hádať. Programový riaditeľ TV Joj František Borovský sa ospravedlnil pre pracovnú vyťaženosť.
