Čo čaká vysielateľov
Ak novela prejde, 20-percentná kvóta slovenskej hudby bude platná od 1. apríla 2016, štvrtinová od januára 2017 (v prípade okruhov RTVS 35% podiel).
Rádiám pribudne povinnosť dokladať licenčnej rade každý mesiac údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných slovenských piesní. Za nesplnenie povinnosti hrozí sankcia od 99 do 1 659 eur.
Vysielatelia si zároveň budú musieť strážiť a aktualizovať databázu novej slovenskej hudby. Dvadsať percent z hraných domácich diel bude musieť spadať do tejto kategórie. Za „nové hudobné diela“ zákon označí skladby, pri ktorých od prvého uvedenia na verejnosti uplynulo obdobie dvoch rokov a kratšie.
Pokiaľ ide o naplnenie kvót, ktoré nemožno obísť napríklad nočným prúdom slovenskej hudby (do podielu sa neráta playlist medzi 24:00 - 6:00), rádiá majú na výber prakticky dve možnosti – hrať osvedčené hity vo vyššej frekvencii, alebo dať priestor novým skladbám, ktoré neprešli testami.
Ani jeden variant sa vysielateľom nepozdáva. Pripúšťajú však, že pri úprave legislatívy budú musieť playlisty upraviť. Podľa M. Ďurindu sa k prvému načrtnutému variantu neuchýlia. „Išli by tým sami proti sebe. Naším záujmom je umožniť väčšiu príležitosť pre novú hudbu, piesne talentovaných spevákov.“
Knižnicu slovenských diel bude musieť rozšíriť aj najpočúvanejší Expres, ktorý má podľa hudobného dramaturga Rasťa Bečavera aktuálne v katalógu 270 slovenských skladieb. V nedávnej hitparáde sa medzi 2015 najpopulárnejšími piesňami, ktoré odhlasovali poslucháči, ocitlo 292 domácich skladieb. „Nehovoríme, že Slováci nechcú slovenskú hudbu. Určite však platí, že ju nechcú za každú cenu. Chcú si vybrať, čo sa im páči,“ tvrdí R. Bečaver.
Mimochodom, sesterská stanica Expresu, poľské rádio RFM FM, ktoré patrí takisto Bauer Medii a je jednotkou na trhu, funguje s 33-percentnou kvótou domácej hudby. To by mohlo naznačovať, že ani kvóty by nemuseli byť za každú cenu fatálne, ale...
„Poliakov je 40 miliónov, osemkrát toľko ako nás. Ak nemáme o sebe vysokú mienku, že sme ten najgeniálnejší hudobný národ na svete a rodí sa tu na meter štvorcový 33 hudobníkov, tak jednoducho musíme priznať, že vydolovať 30 percent zo slovenských piatich miliónov a rovnaké množstvo z poľských 40 miliónov, sú neporovnateľné misie,“ oponuje I. Antala.
Čo kvóty urobia s domácou tvorbou
Rádiá sa so zástancami kvót nezhodujú celkom ani na tom, ako kvóty ovplyvnia kvalitu domácej produkcie. Iniciatíva za slovenskú hudbu poukazuje na asi 250-tisíc slovenských diel, ktoré vznikli po roku 1990 a sú k dispozícii. Z nich sa hrá len zlomok. V tomto bombastickom čísle sú, samozrejme, žánre od A po Z, nielen mainstreamové single, určené do rádia.
„Ciele, ktoré si od toho hudobníci sľubujú, nedosiahnu. Kvóty, teda kvantita, sa nerovnajú výslednej kvalite, nesúvisí to spolu. Akonáhle nastavíte, že sa má hrať trebárs aj 30 – 40 percent domácej muziky, ešte stále to neznamená, že sa do éteru dostane tých 30 – 40 percent hudby, ktorá si to ‚zaslúži‘ – z toho pohľadu, že ide o niečo, čo má zmysel a umeleckú hodnotu,“ hovorí šéf Expresu.
Podľa I. Antalu môže prísť paradoxne k poklesu kvality domácej produkcie. „Zákon môžu zneužívať napríklad hudobníci, ktorí sa budú chcieť dostať do éteru napriek tomu, že kvalitatívne ich produkcia na to nemá parametre. Povedia si – veď nás potrebujete, aby ste napĺňali kvóty, nech sa páči, tu sú naše pesničky. Doteraz bol tlak vyvíjaný na umelcov, aby oni prichádzali s dobrými pesničkami, ktoré sa dostanú do rádia. Teraz sa to ako keby obracia a my máme byť tí, ktorí ich budú prosiť, aby tie pesničky priniesli,“ zamýšľa sa.
S interpretáciou M. Ďurinda nesúhlasí. „Na naplnenie kvóty, ktorá zvýši hranosť na asi dvaapolnásobok, bude dostatočný počet piesní. Pri našich požiadavkách sme o kvótach citlivo uvažovali, aby boli primerané. Rádiám stále zostanú tri štvrtiny anglofónnej muziky. Chceme, aby ten zvyšok bol priestor pre naše súčasné talenty. Navyše sa tým podporí celkové hudobné dianie a z toho následne odvíjajúci sa veľký reťazec všetkého, čo s tým súvisí,“ tvrdí hudobník.
Sú za tým aj peniaze?
Pri konfrontácií hudobníkov a rádií prichádza na rad aj citlivá otázka peňazí, ktoré hudobníci dostávajú v podobe tantiémov, keď sa ich sklady dostanú do vysielania. Šéfovia niektorých staníc otvorene hovoria, že za snahou o zavedenie kvót vidia aj takéto ambície.
„Rozhodne áno, je to jeden z rozhodujúcich činiteľov. Zatiaľ registrujeme v médiách len reakcie staršej generácie interpretov, ktorí sa snažia vrátiť takýmto spôsobom na výslnie. Nemáme proti tomu žiadne výhrady, ak zaujmú pesničkou s potenciálom pre náš hudobný formát,“ hovorí P. Ziman.
„Určite sa nájdu aj takí interpreti, ktorí budú túto iniciatívu podporovať práve z dôvodu osobného obohatenia,“ pridáva sa šéfka Europy 2 Jitka Fürst.
M. Ďurinda označuje tieto tvrdenia za nepravdivé. „Navýšenie príjmov nie je primárnym cieľom Iniciatívy. Zo štatistického pohľadu dôjde k zvýšeniu honorárov jednotlivých autorov, tie ale budú, ako vždy, závisieť od úspešnosti - minutáže konkrétnych hudobných diel vo vysielaní jednotlivých rádií v danom období,“ argumentuje.
Rádiá za odohranú hudbu platia ochranným zväzom, výška príspevku sa odvíja od všetkých príjmov vysielateľa. Technicky teda najviac hudobníkom platí rádio s najvyšším obratom – Expres. Ak rádiá budú hrať viac domácej hudby, zväzom odvedú rovnaké peniaze, štatisticky viac si však na úkor zahraničných autorov prerozdelia slovenskí.
Napríklad Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) vlani inkasoval podľa výročnej správy od súkromných rádií 402 509,24 eura, RTVS za hudbu na svojich okruhoch platila 614 133,02 eura.
SOZA hudobníkom odvedie raz za rok sumu, ktorá je súčtom honorárov autorských podielov na všetkých ich dielach. „Autorská odmena je priamo úmerná celkovej odvysielanej minutáži každého jedného diela. Takýto výpočet SOZA robí pre každé rádio individuálne, autorská odmena je preto veľmi závislá od vysielania konkrétneho rádia,“ vysvetľuje riaditeľ zväzu Anton Popovič.
Čo chcú počúvať Slováci
Aj pri odpovedi na túto otázku sa zúčastnené strany rozchádzajú. „Kvóta sa nemusí páčiť producentom a vydavateľom zahraničnej hudby, ktorí majú ekonomickú silu na to, aby sa presadzovali v našich rádiách aj na úkor slovenskej hudby a z dlhodobého hľadiska tak menia aj poslucháčske návyky,“ uviedlo ministerstvo pri predstavení novely.
Rádiá sa odvolávajú na poslucháčskej prieskumy. „Investujeme desaťtisíce eur ročne do hudobných testov. Každý týždeň testujeme aktívne kategórie songov a dvakrát ročne celú knižnicu. Vyberáme presne podľa vkusu poslucháčov, songy, ktoré hráme častejšie,“ vysvetľuje šéfka Europy 2 Jitka Fürst a zhodujú sa s ňou aj ďalší.
Iniciatíva poukazuje na prieskum agentúry Focus pre SOZA. Vyplýva z neho, že o domácu tvorbu by bol medzi poslucháčmi záujem, ak by bola dostupnejšia. Podľa účastníkov prieskumu má byť v rádiách v priemere každá druhá pesnička slovenská. S tvrdením, že v rádiách by sa malo hrať viac skladieb v slovenčine, súhlasilo 71 percent opýtaných.
„Prieskum, kde ľudia povedia – áno, chceme viac slovenskej hudby, je jedna vec. Ale potom hľadať tie pesničky, ktoré to naplnia, je druhá vec. To je ako keď sa ľudí na ulici spýtate, či by si radšej kupovali slovenské alebo zahraničné jogurty. Povedia – slovenské, idete do obchodu a ľudia si kupujú zahraničné. Spýtate sa prečo, povedia, lebo sú lepšie. Jedno je, čo deklarujeme, druhá vec, ako sa reálne správame. A to platí, aj keď ľudia prelaďujú rádiá. Vidíme, čo si dobrovoľne vyberajú, napríklad v internetových hitparádach. Na webe predsa počúvajú to, čo sami chcú, čo sa im páči. Ak by sa v tých rebríčkoch ocitla nejaká klikaná slovenská pesnička, tak verte, že budeme prví, ktorí ju začneme hrať,“ približuje I. Antala z Expresu.
Na margo toho sa A. Popovič pýta, ako v rádiách vznikajú hity, keďže mnohé stanice tvrdia, že hrajú len tie. „Každá pieseň je na počiatku svojho vzniku neznámou, hitom sa môže stať iba opakovaným vysielaním. Čiže ak je skladba so silným autorským a interpretačným potenciálom cielene hraná, vytvára sa po nej dopyt. Na ‚preferencie poslucháčov‘ má teda vplyv práve formovanie ich preferencií prostredníctvom rozsahu nasadenia vo vysielaní, ktorým sa dopyt vytvára,“ tvrdí riaditeľ SOZA.
Mimochodom, na Slovensku je držiteľom licencie na rozhlasové vysielanie aj spoločnosť Radio Format Consulting, ktorá chce spustiť Rádio Elán. To vo výberovom konaní na frekvencie deklarovalo, že v playliste bude mať len slovenskú hudbu, teda dobrovoľnú 100-percentnú kvótu. Vysielateľ má pridelenú frekvenciu v Banskej Bystrici a Prešove a zatiaľ projekt nespustil.
S konceptom česko-slovenskej hudby to v minulosti skúšalo aj Rádio Hey!. Po celú dobu existencie sa nedostalo v prieskumoch na viac ako jedno percento denných poslucháčov. Napokon formát opustilo a stalo sa z neho plnoformátové Rádio Anténa. To sa po zmene vlastnícka pretransformovalo na rockové Rádio Anténa Rock.
