Prečo sa rádiá strašne bránia slovenskej hudbe, keď poslucháči ju vraj strašne chcú

Pohľad rádií je v tomto prípade jednotný, kvóty na akejkoľvek úrovni odmietajú. „Považujeme za chybné čokoľvek takto regulovať. Ak by bol zo strany poslucháčov záujem, tak by sme viac slovenskej hudby hrali,“ tvrdí generálny riaditeľ Fun rádia Patrik Ziman, ktorý je zároveň prezidentom asociácie rozhlasových a televíznych vysielateľov.

Ani pre šéfa Expresu Ivana Antalu nie sú kvóty prijateľné. „Sú to čísla navrhnuté od boku, nemajú žiadne opodstatnenie. Ani v rámci toho, že by tu bol tlak poslucháčov na také vysoké percento slovenskej hudby v rádiách. Pre mnohé formáty môže byť takto definovaná kvóta likvidačná,“ hovorí.

Najväčšie rádiá hrajú asi desatinový podiel domácej hudby, to je podľa Iniciatívy za slovenskú hudbu príliš málo. „V minulosti to bolo ešte menej a teraz to výraznejšie nestúplo. Naším primárnym cieľom je zvýšiť poddimenzovanosť hranosti slovenskej hudby, lebo súčasný pomer je jeden z najhorších na svete. A to právom považujeme za diskrimináciu, lebo naša slovenská hudba nie je určite jedna z najhorších,“ tvrdí spevák Tublatanky Martin Ďurinda, člen Iniciatívy.

Rádiá určovanie kvót berú ako kafranie sa štátu do biznisu súkromných spoločností. Na stranu kolegov sa stavia aj Martin Jursa, konateľ regionálneho Rádia Wow, ktoré už v súčasnosti hrá vyše štvrtinu slovenskej hudby. „V prieskumoch si to vyžiadali naši poslucháči. Avšak napriek tomu sme proti dirigovaniu toho, čo máme hrať,“ načrtol.

Iniciatíva za slovenskú hudbu v súvislosti s odporom vysielateľov tvrdí, že navrhované kvóty nemajú za cieľ rádiám ublížiť. „Kvóty majú aj v iných štátoch únie a vo svete na podporu a ochranu národných hudobných produkcií. A budú ďalej vznikať aj v ďalších krajinách, lebo si budú musieť chrániť svoju hudobnú kultúru,“ vysvetľuje M. Ďurinda, poukazujúc na legislatívu vo Francúzsku, Maďarsku a ďalších krajinách.

Vkus poslucháčom nenanútite, tvrdia vysielatelia

Rádiá argumentujú aj nežiaducim menením pravidiel uprostred hry. Tvrdia tiež, že poslucháčom nemožno nanútiť, čo sa im má páčiť a že zvýšený podiel slovenskej hudby vo vysielaní bude kontraproduktívny – ľudia v krajnom prípade rádiá vypnú a odídu k iným zdrojom hudby, ktorú preferujú.

„Naši poslucháči presne vedia, čo chcú počúvať a v prípade, že im dáme do playlistu pesničky, ktoré sú síce rockové, ale neprešli v hudobnom teste, ohrozujeme sami seba. Dopad pre rádio môže byť dramatický, klesne nám počúvanosť, a tým aj tržby z reklamy. Snažíme sa hrať, čo sa ľuďom páči, a oni by mali rozhodovať o tom, nie zákon,“ vyjadrila sa Andrea Diková, programová riaditeľka Rádia Anténa Rock, ktoré patrí k žánrovo formátovaným staniciam.

Súhlasí s ňou aj šéfka konkurenčnej Rockovej republiky Hana Koblišková: „Súčasný stav slovenskej rockovej scény by nám neumožnil naplniť zámer zákona tak, aby výrazne neklesla kvalita playlistu.“

Ešte problematickejšie môže doplnenie zákona byť pre oldies stanice. Ako by naplnili kvótu, že každá piata pieseň zo slovenskej produkcie nebude môcť byť staršia ako dva roky, ak sa orientujú len na staršie skladby?

Kvóty nebudú pre všetkých

Odpoveďou môže byť krátka pasáž z novely, ktorá ešte zrejme bude predmetom diskusie. Zdá sa totiž, že práve stanice so špecifickou hudobnou profiláciou by sa kvótam mohli vyhnúť. Pripúšťa to časť z novely, podľa ktorej sa ustanovenia nevzťahujú na vysielanie rádií, pri ktorých je určenie podielu slovenských piesní zameraním stanice úplne vylúčené.

„Vysielatelia, ktorí majú za to, že určenie podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní je v ich prípade z dôvodu zamerania rozhlasovej programovej služby úplne vylúčené, budú mať k dispozícii trojmesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu obrátiť na Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby určila, že uvedené ustanovenia zákona sa na nich nevzťahujú,“ reagoval hovorca ministerstva Jozef Bednár.

V návrhu novely však nie sú kritériá, podľa ktorých má licenčná rada rozhodovať o výnimkách. „Ak bude novela schválená v tejto podobe, pravidlá posudzovania bude musieť nastaviť Rada. Aké budú, zatiaľ nie je možné povedať, pretože Rada sa návrhom novely zákona na svojom zasadnutí ešte nezaoberala. Tematická, respektíve žánrová orientácia rádia však nemusí byť jediným kritériom,“ uviedla hovorkyňa rady Lucia Jelčová.

Na ďalšej strane: Čo čaká rádiá? Sú za všetkým iba peniaze? Čo chcú naozaj počúvať Slováci?