Návrh ako celok s viacerými zamýšľanými úpravami bol v pripomienkovom konaní od 15. apríla do 6. mája. Zo 152 pripomienok bolo podľa portálu právnych predpisov 22 zásadných, 78 obyčajných a 52 zásadných s rozporom.

Od oslovených pripomienkujúcich subjektov prišlo 63 pripomienok, od ostatných pripomienkujúcich ich bolo 66. Hromadných pripomienok verejnosti bolo 23, pričom v tomto prípade sú všetky od záujmového združenia právnických osôb Creative Industry Forum. To okrem iného tvrdilo, že navrhovaná novela „neobsahuje žiaden nástroj na zabezpečenie podpory slovenskej hudobnej produkcie, návrh zákona však obsahuje nástroj na obmedzenie rozhlasového vysielania, a to šíreného tak analógovo, ako aj digitálne“.

V rozpore s hospodárskou súťažou

Medzi zásadnými pripomienkami sú aj pripomienky od generálnej prokuratúry, ktorá napríklad pri snahe ministerstva zaviesť pevné percentá pre podiel slovenskej hudby v rádiách konštatuje, že tento zásah je „v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže tým, že vytvára nerovnomerné a nespravodlivé podmienky pre konkrétny druh podnikateľa, a zároveň zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov (autorov hudby, textu či interpretov), ktorým zabezpečuje príjem, ktorý by inak dosiahli iba v prípade, že by po ich diele bol prirodzený dopyt“.

Konkrétne v tomto prípade žiada GP vypustiť navrhovaný novelizačný bod, ktorým „sa navrhuje povinnosť vysielateľov s licenciou vyhradiť najmenej 25 % vysielacieho času slovenským hudobným dielam“.

Podľa generálnej prokuratúry to môže byť v rozpore so slovenskou ústavou, konkrétne s článkom 55 o trhovej ekonomike a hospodárskej súťaži, ako aj článkom 35, ktorý hovorí medzi iným o práve na slobodnú voľbu povolania, podnikať a inej zárobkovej činnosti.

Ministerstvo poukazuje na verejný záujem

Ministerstvo kultúry však tvrdí, že navrhovaná úprava ústavu neporuší. Ako píše vo vyhodnotení pripomienky GP zverejnenej na portáli právnych predpisov, „zavedenie kvót slovenskej hudby vo vysielaní rozhlasových programových služieb reflektuje verejný záujem na podpore slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva“.

V tejto súvislosti upozorňuje na nález ústavného súdu z 19. júna 1998, „v ktorom na jednej strane potvrdil nepostrádateľnosť hospodárskej súťaže pre trhovú ekonomiku, na druhej strane pripustil možnosť existencie spoločenských záujmov prevažujúcich nad záujmami uplatňovanými pri ochrane hospodárskej súťaže“.

Proti návrhu v deň jeho prezentácie verejnosti, 15. apríla, vystúpila aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS). Ako v reakcii na návrh uviedol jej prezident a generálny riaditeľ Fun rádia Patrik Ziman, „i keď diskusie na túto tému trvajú takmer dva roky, návrhy nie sú výsledkom dohody s rádiami. Nie je jasné, na základe akých analýz bola určená minimálna výška podielu slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní“.

Asociácia preto podľa P. Zimana očakáva, že na túto tému budú diskusie pokračovať a regulácia bude zohľadňovať reálne záujmy poslucháčov rádií.

Novela sa dostáva na vládu

Návrh novely zákona predkladá ministerstvo na stredajšie rokovania vlády. Popri kvóte pre vysielanie slovenskej hudby v rádiách návrh obsahuje i ďalšie zmeny.

Cieľom je i ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k televíznemu vysielaniu a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave. Zároveň chce predkladateľ novelou rozšíriť obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a ich náplne, vyplýva to z predkladacej správy k návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii.