Za všetky situácie spomeňme len štyri ilustratívne prípady, ktoré sa stali slovenským novinárom:

  • PR agentúra nedokázala dostať svojho klienta do médiá, začala rozširovať, že konkurenčná firma dostala priestor, lebo podplatila novinára.
  • Veľká spoločnosť urobila vážnu chybu. Médiu, ktoré na túto chybu upozornilo, zastavilo reklamu.
  • PR agentúra nebola spokojná s vyznením článku, svoje výhrady však neposlala autorovi, ale priamo riaditeľovi vydavateľstva.
  • Inzerent sa snaží "nahliadnuť" do článkov pred publikovaním, pripomínajúc dobré vzťahy s médiom

Prvý prípad nie je zásahom do obsahu, ale snahou obhájiť vlastnú neschopnosť presviedčaním klientov, že obsah sa dá jedine kúpiť. Spoločným menovateľom ostatných prípadov je snaha zatlačiť na redakčný obsah.

Takáto iniciatíva je však kontraproduktívna. Ak novinár cíti, že niekto tlačí na jeho nezávislosť, vedome či podvedome pritvrdí a otázky sú ešte drsnejšie a texty ešte kritickejšie. Z dlhodobého hľadiska to môže pre firmu spôsobiť iba stratu dôveryhodnosti. 

A ak dnes firma či agentúra tlačí na noviny kvôli jednému článku zrušením reklamy, zajtra - keď už takéto páky nebude mať - bude mať dokonale pošramotený imidž u novinárov. 

PR agentúry: Inzertnú páku nevyužívame

Oslovené PR agentúry tvrdia, že pokiaľ pre svojich klientov nakupujú inzertný priestor, ekonomický tlak na obsah redakčných článkov nevyvíjajú.

Managing director agentúry PR Clinic Juraj Danielis vraví, že inzertný priestor nakupujú len sporadicky: „Naše objemy nákupu sú ale také nízke, že rozhodne nemôžeme hovoriť o akejkoľvek inzertnej páke.“

Client service director agentúry Neopublic Porter Novelli Roman Záhorec dopĺňa, že obchodné oddelenia sú oddelené od redakčných. „Naopak, obchodné oddelenia nám sami ponúkajú priestor ako bonus pri inzercii - samozrejme, označený ako inzertný text.“

Podobnú skúsenosť má aj Katarína Droppová, managing Director agentúry Media & Communication Consulting. Vraví, že platené články sú účinnou formou zásahu cieľovej skupiny. „Redakčné články neovplyvňujeme, publikované témy sú založené skôr na prínose pre čitateľov. Skôr máme feedback, že to robia médiá samotné, že ponúknu napriamo klientovi napísanie článku na mieru, ak u nich bude inzerovať a tým pádom obchádzajú PR agentúru.“

Aj managing director Seesame Michaela Benedigová zdôrazňuje, že redakčný a reklamný obsah majú byť oddelené: „Preto obsah redakčných článkov neovplyvňujeme hodnotou inzercie. Platený obsah, označený ako platený, používame bežne v rámci kampaní a komerčnú informáciu sa snažíme podať zaujímavo na platenom priestore.“

Managing director agentúry PRime Martin Mazag potvrdzuje, že mediálny priestor nakupujú: „Inzertnú páku nepoužívame. Médiám ponúkame témy, o ktorých sme presvedčení, že sú z nejakého dôvodu zaujímavé pre médiá. Keďže sme bývalí novinári, tak trochu vieme predpokladať, čo médiá zaujíma a čo sa im hodí.“

Karol Wolf, managing director Dynamic Relations vraví, že obsah redakčných článkov sa kúpiť nedá: „PR agentúra má v tejto oblasti iba jednu „zbraň“ a síce rýchle, presné, overiteľné a pravdivé informácie k danej téme.“

Každé noviny sú iné

Aj z odpovedí PR agentúr je jasné, že nie všetky médiá si zachovávajú rovnakú morálnu integritu. Na trhu je veľa „reklamných časopisov“, kde je pozitívne napísaný redakčný článok automatickým darčekom k zaplatenej inzercii.

Zjednodušene teda platí, že v niektorých médiách si obsah kúpite. Dopyt po takomto obsahu výborne ilustruje veta: časopis je distribuovaný vrcholným manažérom. Tí si ho teda ani nemusia predplatiť.

Otázka teda je, či má vrcholný manažér čas prečítať si časopis, ktorý si ani neobjednal. A či si pozitívne ladený článok prečíta aj niekto iný ako jeho objednávateľ.

Prečítajte si všetky vydania seriálu Mediálne.sk PRepelent o problémoch, ktoré klienti a médiá majú s PR agentúrami a ako by sa dali riešiť.