Tam, kde sa piesok lial
Čítali ste už o piesku? O tlačidlách vo výťahu? Nie? Tak to skúste. Budete prekvapení, koľko zaujímavého sa dozviete. Séria Quartz Obsession je ukážkovým príkladom toho, ako šťavnato popularizovať vedu.
Informačne kalorické články o vede nie sú, samozrejme, nič nové. Čo sa zmenilo? Blogový jazyk, mozaikovitosť a rôznorodosť foriem (text v odseku, text v odrážkach, graf, anketa...) a, áno, gifká.
Pop-vedecké články sa dajú písať o čomkoľvek. To je ich výhoda. Nemusia (ale môžu) sa opierať o aktualitu dňa. Na druhej strane napísať niečo nové a zaujímavé, to chce redaktora, ktorý má fantáziu a čierny pás z „gúglenia“.
Oprah: „How nervous are you right now?“
Načo robiť rozhovory v čase, keď si každý môže na internete povedať, čo chce – bez sprostredkovateľov? Aby dostali priestor tí, ktorí majú čo povedať, ale nemajú blog alebo YouTube kanál.
Nároky na prístup redakcie k rozhovorom sú o to väčšie. Od výberu respondenta až po otázky. Zvládnuť interview s netrénovaným respondentom alebo do témy ponoreným expertom je jedna z najväčších výziev, akým u nás v redakcii čelíme každý deň.
Rozprávame sa s inžiniermi, ktorí skladajú a rozoberajú sedadlá, s mladými podnikateľkami aj s pacientmi, ktorí prekonávajú ťažké choroby. Univerzálnu fintu sme nenašli, no skúsenosti potvrdzujú to, čo radia Štyri princípy Kolumbijskej univerzity v New Yorku aj Novinárske minimum Masarykovej univerzity v Brne. Príprava je zákon.
Interview je olympijská disciplína žurnalistiky, náročná ako maratón. Stojí a padá na poctivej príprave, ktorú vidieť hneď v úvode a pri každej otázke. To platí o audiovizuálnej aj o písanej forme.
Štatisticky najslávnejší televízny rozhovor v USA urobila Oprah Winfrey so spevákom Michaelom Jacksonom. Záznam na YouTube má 59 minút. Divák si však na prvú otázku (tú v podtitulku) počká skoro 7 minút po začiatku. Za ten čas si pozrie prekvapivo jednoduchý, no premyslene zostavený úvod a prierez životom popového kráľa.
Počet znakov nerozhoduje
Nikomu sa nechce čítať dlhé texty. Správne? Nie, také jednoduché to nie je. Jednoznačná odpoveď na otázku, či čitateľa zaujme skôr krátky alebo dlhý text, neexistuje. Výskum inštitútu Pew Research ukázal, že počet slov nie je pre „engagement“ čitateľa rozhodujúcim faktorom (nehovorí však, čo je).
Značkový obsah? Kvalitný a transparentný
O niečo viac vieme povedať o obsahu, ktorý si pre seba dávajú tvoriť firmy. Content marketing je celá veda, dosť dlho však nebolo jasné, či sa na serióznu disciplínu iba nehrá.
Výskum komerčnej sekcie BBC ukázal, že podporovať vzťah zákazníkov cez užitočné a zaujímavé články funguje, dokonca viac, než si marketéri možno mysleli.
Príbeh nevidiaceho maliara Johna Brambitta, ktorý BBC nakrútila pre značku Huawei, zvýšil pozitívne vnímanie firmy až o 50 percent. O desiatky percent stúpla aj pravdepodobnosť odporúčania značky alebo nákupu. Viac výsledkov zverejnilo BBC tu.
Neplatí to však automaticky o každom článku, blogu alebo o videu s logom firmy. Rozhodujúcimi faktormi sú transparentnosť a kvalita. V praxi musí byť obsah značky priznaný a držať sa štandardov tvorby redakčného obsahu.
Autor je šéfredaktorom redakčného tímu v komunikačnej agentúre SEESAME Communication Experts. Tím tvorí obsah pre agentúrnych klientov, ktorý je publikovaný buď v ich vlastných médiách, alebo v rámci spolupráce s tradičnými redakciami.
