Konferencia Mediálne trendy 2025, ktorú zorganizovali TREND Konferencie a Mediálne.sk, sa stala kľúčovým fórom pre lídrov slovenských médií. Diskusie odhalili nielen výzvy, ktorým médiá čelia, ale aj nové stratégie, technologické prístupy a odhodlanie zachovať kvalitu a nezávislosť novinárskej práce v meniacom sa prostredí.
Mediálne trendy 2025 ukázali, že slovenské médiá sú v pohybe – zápasia s výpadkami príjmov, odlivom talentov a dominanciou technologických platforiem. Vydavatelia, televízie aj agentúry však hovoria o novej stratégii: diverzifikácii príjmov, investíciách do pôvodného obsahu a kontrolovanom využívaní umelej inteligencie.
Zábery z konferencie Mediálne trendy 2025 si môžete pozrieť v galérii.
Budúcnosť tradičných médií
Konferenciu otvoril diskusný panel s generálnymi riaditeľmi troch významných vydavateľstiev – Lukášom Filom (N Press), Alexejom Fulmekom (Petit Press) a Michalom Teplicom (News and Media Holding). Diskusia sa niesla v znamení otvorenej reflexie o smerovaní klasických médií. Lídri vydavateľstiev sa zhodli v tom, že slovenské médiá sa menia, ale základ zostáva rovnaký – dôveryhodnosť, silný obsah a publikum, ktoré si zaň je ochotné zaplatiť. Či už cez predplatné alebo nepriamo prostredníctvom monetizácie reklamného priestoru. Ide len o to, ako ich médiá využijú vo svoj prospech aj s prihliadnutím na limitujúcu veľkosť nášho trhu.
Print síce stráca na sile, no stále má miesto – najmä ako doplnok k online obsahu. Petit Press denne vytlačí okolo 30-tisíc výtlačkov denníka SME, N Press 7 až 9-tisíc Denníka N, no NMH predá mesačne zo svojho širokého portfólia až milión kusov svojich tlačených titulov. „Ten trh je stále obrovský,“ upozornil Teplica. Fila vyzdvihol aj úspešnosť knižnej edície Denníka N.
Politické riziká a regulácia
Fila varoval pred zásahmi politiky do nezávislosti médií, čo označil za jednu z najväčších hrozieb. Teplica doplnil, že aj keď regulácia médií či technologických platforiem nie je vítaná, v budúcnosti môže byť potrebná – najmä na úrovni EÚ – aby sa vyrovnali podmienky medzi vydavateľmi ako tvorcami obsahu a sociálnymi sieťami vo vlastníctve technologických gigantov.
Teplica upozornil, že Facebook a Google ročne odčerpajú približne 100 miliónov eur z reklamného trhu médií, hoci nevytvárajú obsah. Mladí ľudia pritom konzumujú správy práve cez sociálne siete, čím sa prehĺbila závislosť vydavateľov na týchto platformách.
Odliv talentov a personálny branding
Všetci spíkri sa zhodli, že slovenské redakcie čelia výraznému odlivu mladých talentov a výzvou je budovanie výrazných novinárskych osobností. Fulmek pripomenul, že výrazné novinárske osobnosti vždy existovali, no dnes je ich viditeľnosť ešte dôležitejšia. Fila podotkol, že silné mediálne domy ich dokážu podporiť, no zázemie veľkej redakcie má pre nich výhody stability a spolupráce. NMH sa podľa Teplicu snaží podporovať budovanie osobných značiek novinárov individuálne. Všetci traja spíkri sa však zhodli, že nejde o nový jav – výrazné osobnosti boli v redakciách prítomné aj v minulosti a publikum ich často vnímalo silnejšie než samotnú značku média.
Umelá inteligencia – nástroj, nie hrozba
Teplica prezradil, že NMH už dva roky aktívne pracuje s AI a prináša to vyššiu efektivitu a kvalitu produkcie obsahu, pričom zdôraznil, že dôležité je jej prepojenie s redakčnými systémami. Zároveň upozornil na možný problém pre médiá, ktoré vytvárajú obsah: „Obrovský rizikom je, ako sa vysporiadame s tým, ak bude v budúcnosti narábať AI s naším obsahom a „zabalený“ ho bude ponúkať ako nový produkt bez nejakej regulácie.“
Fulmek dodal, že v ich vydavateľstve AI od budúceho roka nahradí jazykových redaktorov a redaktorky, rovnakú preberie určitú časť práce editorov. Fila súhlasil, že automatizovanie procesov v redakciách je efektívny postup, no varoval pred unáhlenou automatizáciou editorských procesov a preferuje skôr ich postupnú aplikáciu.
Verejnoprávne vs. komerčné televízie – hranice zodpovednosti a ambícií
Druhá diskusia spojila hlasy riaditeľov najväčších a najvýznamnejších slovenských televízií: STVR, Markízy, JOJ a TA3. V ostrej a dynamickej debate rezonovali najmä témy verejného záujmu, financovania a športových práv.
Igor Slanina, dočasný generálny riaditeľ STVR, zdôraznil, že verejnoprávna televízia funguje dobre, má stabilizované procesy a plní si svoju zákonnú funkciu v podpore a rozvoji umeleckej a kultúrnej scény na Slovensku. Pripomenul tiež, že STVR je najväčším filmovým koproducentom. Napriek blížiacemu sa termínu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa STVR (17. apríla) nechcel prezradiť, či sa výberového konania zúčastní.
Marcel Grega nevníma rozdelenie televízií na verejnoprávne a komerčné. „Dlhodobo hovorím, že médiá sú súkromné a štátom podporované, keďže aj v STVR je dnes veľká časť komercie,“ zdôraznil s tým, že veľkú časť úloh média prospešného pre všeobecnú verejnosť plnia aj súkromné médiá.
Ján Svoboda, generálny riaditeľ ta3, spochybnil oprávnenosť verejného financovania spravodajskej televízie. „Nemyslím si, že stratový spravodajský kanál v rámci verejnoprávnej televízie by mal byť dobrodružstvom, na ktorý by sme sa mali skladať všetci,“ skonštatoval a označil ta3 za „trendsettera“ na trhu spravodajských televízií.
Peter Gažík, generálny riaditeľ skupiny Markíza, spomenul prípravu online spravodajského projektu a pripomenul, že Markíze sa podarilo prilákať k obrazovkám mladých divákov, ktorí už klasickú televíziu nesledovali, prostredníctvom seriálu Sľub.
Spravodajstvo bez tlaku?
Všetci riaditelia sa zhodli na dôležitosti objektívnosti spravodajstva. Všetci lídri vyhlásili, že nepociťujú politický tlak. Zároveň však priznali, že nie je jednoduché dostať politikov do relácií, najmä do nedeľných diskusií, ktoré sú dnes až štyri. „Ich počet je obmedzený. Každá strana má nejakých dvoch emisárov, ktorých posielajú do diskusií a vyskladať originálnu dvojicu je značný problém,“ povedal Svoboda. Tomuto trendu nahrávajú aj sociálne siete, ktorými vedia politici efektívne osloviť svoje publikum.
Témou panelu bol aj šport ako strategická investícia, keďže je jeden z typov programu, ktorý vracia divákov k obrazovkám. JOJ získala viaceré lukratívne športové práva a spustila druhú športovú stanicu. Spolu s Markízou aj STVR deklarovali záujem o veľké športové práva – napriek astronomickým cenám za najväčšie športové udalosti. Gažík pripomenul, že šport „zadarmo“ pre všetkých divákov je chiméra a upadajúci trend. Pre TA3 zatiaľ nie sú športové práva zaujímavé.
Pôvodná televízna tvorba – v lokálnosti je sila
Tvorba domácich relácií a seriálov má podľa riaditeľky Centra výroby skupiny Markíza Alexandry Dubovskej a riaditeľky výroby JOJ Group Slávky Adamíkovej kľúčové postavenie v programových stratégiách. STVR mal v treťom diskusnom paneli zastupovať programový riaditeľ STV Vincent Štofaník, svoju účasť však kvôli personálnym zmenám odriekol.
Slovenský obsah funguje. Lokálny obsah je kráľ, divák si ho vždy nájde, povedala Dubovská. Pripomenula úspech Sľubu, ktorý spojil rodiny a vrátil ich do obývačiek a neopomenula ani dobový hit Dunaj, k vašim službám. „Pôvodná tvorba je naše živobytie“, vysvetlila.
JOJ zabodovala so seriálom Ranč, ktorý dokonca predala do Maďarska, a potvrdila pokračovanie v ďalšej sérii, rovnako ako pri šou Vezmeš si ma?. Vyjadrila spokojnosť aj s novinkou Koniec hry. „Nechystáme dobový seriál, vo vývoji však máme 12 seriálov,“ prezradila Adamíková.
Spoločne sa zhodli, že náklady na ich výrobu neustále rastú a Slovensko je limitované veľkosťou trhu a nikdy nebude mať toľko peňazí ako okolité krajiny. Dokonca ani ako Česko.
Streamy vs. lineár – súboj o čas diváka
V štvrtom diskusnom paneli sa zástupcovia Markízy, JOJ a mediálnej agentúry Media and Digital Services sa zhodli, že obe platformy – lineár a stream – majú svoje miesto a navzájom sa dopĺňajú.
Martin Heržo, obchodný riaditeľ JOJ Group, skonštatoval, že majú za sebou skvelý rok a JOJ Play denne sleduje 150- až 200-tisíc používateľov. Kristián Baráti, Segment Director skupiny Markíza, uviedol, že Voyo je najrýchlejšie rastúca streamovacia platforma. Obsah bez reklamy a flexibilita sú hlavné dôvody diváckej spokojnosti.
Influenceri – bublina alebo budúcnosť marketingu?
V piatom paneli sa diskusia medzi zástupcami Markízy, JOJ, agentúry Call Crispy a influencerky Miroslavy Dobiš točila okolo významu a efektivity spoluprác s influencermi.
Ivana Semjanová, marketingová riaditeľka JOJ Group, a Michal Borec, riaditeľ Centra Marketingy skupiny Markíza, potvrdili, že influenceri dnes výrazne zvyšujú zásah a zapájanie mladších cieľoviek. „Výber správneho influencera je kľúčový,“ povedala Ivana Semjanová s tým, že posilňujú vybrané relácie. „Influenceri sú pre nás samostatný komunikačný kanál,“ uviedol Michal Borec a dodal, že ich zapojenie zvyšuje sledovanosť vybraných cieľových skupín, najmä mladších. „Slovo influencer nie je nadávka, dostávam ponuky na spoluprácu denne,“ priblížila influencerka Miroslava Dobiš známa pod menom Fashionspy. Všetci sa zhodli sa, že spolupráca s influencerom nie je len o dosahu, ale aj o autenticite a správnom kontexte.
Spravodajstvo pod tlakom – medzi objektivitou a aktivizmom
V poslednom diskusnom paneli sa stretli zástupcovia spravodajstva TA3, Markízy a CNN Prima News. Zhodli sa, že jasne nastavené procesy sú v spravodajstve nevyhnutné. Zdôraznili, že redakcie musia odolávať tlakom, ktoré prichádzajú z každej strany – politickej, spoločenskej aj komerčnej.
Tomáš Vojáček, šéfredaktor spravodajstva a publicistiky CNN Prima NEWS, upozornil, že médiá žijú v permanentnej predvolebnej kampani. „Tlak na novinárov tu vždy bol a bude,“ skonštatoval Vojáček. „Žijeme v dobe, ktorá je veľmi náročná. Tlaky môžu prísť z každej strany. Redakcia by mala všetkému odolávať,“ potvrdil Michal Kratochvíl, riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky skupiny Markíza. „Každý si musí nastaviť hranice,“ dodala Zuzana Martináková, riaditeľka spravodajstva a publicistiky TA3.
Vojáček upozornil, že najväčšou výzvou pre médiá v súčasnosti je éra digitálneho veku, na ktorý sa musíme pripraviť. Martináková uviedla, že na sociálne siete a alternatívne médiá, ktoré im berú divákov, musia reagovať s obsahom. Kratochvíl pripomenul aj politikov, ktorí využívajú svoj zásah na sociálnych sieťach.
Exkluzívne prezentácie: Čísla, ktoré definujú smerovanie
Súčasťou konferencie boli aj dve exkluzívne prezentácie. Denisa Lakatošová z NMS Market research Slovakia predstavila dáta, podľa ktorých je priemerná slovenská domácnosť ochotná platiť za dve streamovacie služby. Diváci uprednostňujú kvalitu, pohodlie a možnosť sledovať bez reklamy. Tatiana Bőhmerová z Kantar Media odhalila trendy v reklamných investíciách. Kým print klesá, digitál a video formáty naberajú na sile.
Mediálne trendy 2025 ukázali, že slovenské médiá sa menia – ale nemenia svoju podstatu. Dôraz na kvalitu obsahu, lokálnu tvorbu, objektivitu v spravodajstve či správne využívanie technológií môže byť zárukou, že médiá zostanú relevantné aj v digitálnom veku.
Slovenský mediálny sektor vstupuje do ďalšej fázy transformácie. Prežitie nebude závisieť od toho, kto má najhlasnejší kanál, ale kto si zachová dôveru publika, kvalitnú redakciu a schopnosť prispôsobiť sa technologickým zmenám. Ako ukázali diskusie, budúcnosť médií nie je len v klikoch, ale v schopnosti udržať hodnotu v ére, keď je obsah všade, no dôvera je vzácna.
