Médiá sledujeme vo väčšom, nakupujeme menej. Kampane sa rušia alebo posúvajú

Máloktoré pôvodné plánované kampane zostali podľa vyjadrení zástupcov mediálnych agentúr nedotknuté.

Dodávatelia mediálneho priestoru sa takisto snažia flexibilne reagovať na vzniknutú špecifickú situáciu, spoliehajú sa pri tom aj na ústretovosť od zadávateľov.

Viac divákov, menej nákupov

Zmenenú situáciu agentúry so svojimi klientmi riešia intenzívne. Abnormálne fungovanie spoločnosti s karanténnymi opatreniami znamená, že ľudia majú obmedzené nákupné možnosti a po mnohých produktoch či službách výrazne klesol dopyt.

Reťazec je pritom zrejmý – značky obmedzujú mnohé výdavky vrátane marketingových rozpočtov a médiám klesajú tržby. 

Situácia pritom v sebe má paradox – tým, že je väčšina obyvateľov doma a má záujem o aktuálne dianie, sa zvýšila návštevnosť spravodajských webov a nárastla aj sledovanosť televízií či počúvanosť rádií.

Z meraní vyplýva napríklad významný nárast publika v spravodajskom časovom pásme medzi 19. a 21. hodinou. Televízie hlásili rekordné počty divákov, napríklad Televízne noviny na Markíze tento týždeň prekonali 800-tisícovú sledovanosť. Bežne majú o 200- či 300-tisíc divákov menej. 

Najväčší výtlak má pochopiteľne téma koronavírusu a prípadné nové informácie. Spravodajský „monopol“, čo sa týka zásahu, pritom nemusia mať nevyhnutne iba televízie. Video s profesorom Vladimírom Krčmérym si na webe TRENDU tento týždeň pozrelo 780-tisíc ľudí, čo zodpovedá sledovanosti televíznych správ.   

„Ľudia logicky majú záujem o vývoj situácie a všetky tri hlavné stanice – RTVS, Markíza, Joj – na to reagujú aj zaraďovaním mimoriadnych relácií ohľadom koronavírusu, ktoré dosahujú vysokú sledovanosť. Zároveň televízie reagujú aj zmenou celkovej programovej štruktúry, prispôsobujú ju danej situácií,“ vysvetľuje client service director agentúry Wavemaker Slovakia Michal Vážny. 

Výraznýý nárast parametra