Podrobnosti príbehu o potopení výletnej lode RMS Titanic sa môžu v rôznych zdrojoch líšiť, ale o jeho hrubých obrysoch niet pochýb. Odborníci sa zhodujú, že 15. apríla 1912, necelý týždeň po začiatku prvej plavby, Titanic skončil na dne severného Atlantiku. Na sociálnej sieti TikTok sa používatelia podľa denníka The New York Times po viac ako 100 rokoch dozvedajú niečo úplne iné.
Staré fámy a nové dezinformácie
„Titanic sa nikdy nepotopil!!!" hlásal jeden účet, ktorého príspevok tento rok nazbieral 11 miliónov zobrazení, kým bol vymazaný. Na platforme na zdieľanie krátkych videí sa opäť spochybňujú fakty o katastrofe, pričom staré fámy sa miešajú s novými dezinformáciami a upraveným obsahom. Tento fenomén poukazuje na silnú schopnosť Tiktoku zasiať historický revizionizmus aj v prípade tých najdôkladnejšie zdokumentovaných udalostí.
Popieranie havárie Titanicu zahŕňa istý 32-sekundový klip, v ktorom sa muž v mikine s kapucňou a bejzbalovej čiapke prihovára divákom do podmanivého hudobného podkladu, zatiaľ čo v pozadí hrá dramatický čiernobiely obraz lode. Pritom vyčerpávajúco opakuje vyvrátenú „výmennú" teóriu, že vrak na dne oceánu je sesterskou loďou lode Olympic, ktorá sa potopila pri pokuse o poisťovací podvod.
V ďalšom videu prezentuje konšpiračnú teóriu, že vrak bol „atentátom", ktorý nariadil finančník J. P. Morgan na odstránenie odporcov vytvorenia americkej centrálnej banky.
Rozčarovaný Charles Haas
Takéto špekulácie sa objavujú prakticky odvtedy, čo sa Titanic potopil po náraze do ľadovca. „Začína to byť dosť demoralizujúce, keď sa objavuje množstvo týchto nezmyslov," komentuje Charles Haas, ktorý založil Medzinárodnú spoločnosť pre Titanic. Osudom Titanicu sa zaoberá už 60 rokov, počas ktorých napísal päť kníh na túto tému, podnikol dve cesty k vraku a vyvrátil nespočetné množstvo konšpiračných teórií.
„Cítim sa ako jeden z mála hlasov, ktoré sa snažia prehlušiť hluk hurikánu," povedal.
Tiktok je len najnovším mechanizmom recyklácie falošných príbehov o Titanicu. Mesiac po tragédii denník The Washington Post písal o možnosti, že v tom zohrala úlohu „dávna zlá vôľa" mumifikovaného egyptského duchovného, ktorý preklial jedného z cestujúcich po tom, čo sa odvážil vyrozprávať jej príbeh spolucestujúcim. Iní sa snažili pripísať stovky mŕtvych bývalému britskému premiérovi Winstonovi Churchillovi, nemeckej ponorke alebo sabotáži zo strany katolíckych staviteľov lode.
Pre Haasa sú takéto konšpiračné teórie zdrojom hlbokého a známeho rozčarovania. Už roky s údivom sleduje, ako príbehy o dôkladne zdokumentovanej katastrofe naďalej rezonujú v knihách, takzvaných dokumentárnych filmoch a teraz aj vo videoprojekcii.
Problematické hodnotenie obsahu
Tiktok, ktorý má v Spojených štátoch 150 miliónov používateľov a je veľmi populárny medzi mladými ľuďmi, sa stal mimoriadne silným nástrojom na šírenie dezinformácií, minulých aj súčasných. Nedávno sa napríklad obdobie násilnej diktatúry na Filipínach vykresľovalo v ružovom svetle. Odborníci dokumentujúci tieto javy sa domnievajú, že spôsob, akým sú príspevky používateľom servírované, im pomáha tykať si.
Pri hodnotení obsahu sa systém Tiktoku nespolieha tak veľmi na sociálne väzby a sledovanie konkrétnych účtov ako Twitter a Facebook a riadi sa skôr odozvou na príspevky, uviedla Megan Brownová z Centra pre sociálne médiá a politiku Newyorskej univerzity.
„Keď niekto strávi čas na videu, nezáleží na tom, či skutočne verí, že J. P. Morgan potopil Titanic, alebo či si myslí: 'Hej, to je vtipné video, niekto hovorí o tom, že J. P. Morgan potopil Titanic,'" povedala.
Jeden falošný príbeh priláka na ďalší
Samozrejme, história nie je vytesaná do kameňa a medzi odborníkmi často panujú nezhody. Napríklad bývalý vojak Parks Stephenson, ktorý niekoľkokrát navštívil vrak Titanicu a radil hollywoodskemu režisérovi Jamesovi Cameronovi pri tvorbe dokumentárneho filmu o lodi, sa rozchádza s mnohými výskumníkmi, keď tvrdí, že ľadovec poškodil skôr dno lode než jej bok. Zhoda však panuje v tom, že potopenie Titanicu bolo strašnou katastrofou, pri ktorej zahynulo veľké množstvo ľudí.
Konšpiračné teórie o Titanicu sa môžu zdať relatívne neškodné, najmä v čase, keď internetové lži prispievajú k skutočným škodám, ako napríklad pri útoku na Kapitol predminulý rok alebo pri streľbe vo washingtonskej pizzerii. Falošné fámy o 111 rokov starej námornej nehode nie sú prioritou pre technologické spoločnosti, ktoré majú dosť problémov so súčasnými dezinformáciami.
Brownová vidí nebezpečenstvo v dlhodobejšej erózii pravdy a v koncepte, že „ľudia, ktorí veria aspoň jednej konšpiračnej teórii, majú tendenciu veriť viacerým". Keď sa niekto upne na jeden falošný príbeh, je podľa neho jednoduchšie vtiahnuť ho do ďalšieho.
Ďalšie správy z Mediálne.sk
