Kybernetické útoky sa stávajú sofistikovanejšími, cielenejšími, rozšírenejšími a často zostávajú neodhalené. Uviedla v utorok Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v správe pre médiá. V poradí už 8. výročná správa agentúry, ktorá sídli v Aténach, je súhrnom hlavných kybernetických hrozieb, ktorým členské krajiny EÚ čelili od januára 2019 do apríla 2020.
V sledovanom období došlo k nárastu phishingu, čiže podvodných e-mailových útokov cez internet, spamov a cielených útokov na platformách sociálnych médií. Väčšina útokov je podľa správy finančne motivovaných. ENISA sa zamerala aj na situáciu v kybernetickom priestore EÚ počas pandémie nového typu koronavírusu.
,,Počas pandémie bolo vidieť, že kybernetickí zločinci rozvíjajú svoje schopnosti, rýchlo sa adaptujú a efektívnejšie sa zameriavajú na príslušné skupiny obetí," uvádza sa v správe agentúry.
Slovensko sa pripojilo k deklarácii za vybudovanie cloudového úložiska EÚ
ENISA pripravila rebríček najčastejších kybernetických hrozieb, ktorým boli vystavení obyvatelia krajín EÚ v rokoch 2019-20. Išlo o útoky za pomoci malvérov, útoky na konkrétne webové stránky, phishing, útoky na webové aplikácie. Ďalej rôzne spamy, krádeže identity, zneužitia osobných údajov, interné hrozby v prostredí firiem, používanie škodlivého softvéru (botnety), priama fyzická manipulácia, krádež a strata údajov, kybernetická špionáž a na konci rebríčka boli útoky typu cryptojacking, čiže hackerské útoky na internet vecí.
EÚ prijíma rázne opatrenia na posilnenie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Do konca tohto roku predloží aktualizáciu súčasných právnych predpisov a novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a investuje viac do výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
