Spoločnosť NMS Market Research urobila prieskum medzi občanmi. Spýtala sa ich, či majú pochybnosti, že sa atentát na Roberta Fica vôbec stal. Čo je to za blbá otázka, poviete si hneď. Veď toľko rozumu má predsa každý, aby odpovedal, že o tom predsa žiadne pochybnosti nemá.
Chyba. Bolo to naopak. Ako z výsledkov prieskumu vidno, otázka bola rozumná a odpovede na ňu odhalili nedostatok rozumnosti u respondentov.
Asi tretina opýtaných odpovedala, že má veľké, či aspoň mierne pochybnosti o tom, že atentát sa stal. A voliči opozičných strán sú spravidla vysoko nad týmto celoslovenským výsledkom. Ako Mount Everest medzi veľhorami sa týči Progresívne Slovensko so 65 %. Je to impozantný výsledok. Predstavte si, dvaja z ich troch voličov neveria, že sa atentát stal.
Výsledok 52 % u SaS je tiež úctyhodný. Pritom akými sú tieto strany osvietenými vzormi racionality, však? Teda aspoň si to o sebe myslia.
Čo s tým? Pokúsme sa z tohto vydolovať aspoň zrnko potechy. Keď sa na výsledok pozrie pesimista, povie si, hotová katastrofa, a stane sa z neho ešte väčší pesimista. Optimista si tiež povie, že hotová katastrofa, ale predsa len, keďže je optimista, nájde na tom aj čosi pozitívne. Nuž, a keďže som optimista, tak hovorím, že v istom zmysle je to dobrá správa. A je to šanca.
Dozvedeli sme sa, že je to celé inak. Doteraz nám vtĺkali do hláv, že medzi voličmi koalície sú priepastné mentálne rozdiely. Celé roky, čo roky, desaťročia nám to hovorili. Že Pellegriniho, Fica, Danka volia rurálni, nekritickí a hulvátski dezoláti, ovce, ovčania, zatiaľ čo tí tolerantní, rozhľadení, slušní, premýšľaví volia túto opozíciu.
A tu ho máš. Máme tu nový objav v politickom zemepise. Kontinent dezolátov sa ukazuje byť ďaleko rozľahlejší a zasahuje ďaleko aj do hĺbky progresívnej hemisféry.
A v tom je šanca na akési vzájomné občianske porozumenie.
Že čo tým chcem povedať? Vari že prostriedkom na celonárodné vzájomné uzmierenie koaličného a opozičného tábora by mohlo byť poznanie, že dokážu oba podľahnúť blbosti? Akože ja blbec, ty blbec, ja dezolát, ty dezolát, všetci sme synovia a dcéry Adama a Evy a v dôsledku dedičného hriechu prarodičov sa nám všetkým rozum zatemnil, ako nás učí kniha Genezis, a teda sa môžeme radostne chytiť za ruky a tancovať dookola?
Ale Bože uchovaj, tak som to nemyslel (I keď ma to napadlo ... ) A vôbec, slovám ako blbec, debil, dezolát by sme sa asi mali úplne vyhnúť. Nakoniec, ja sám som sa čudoval, prečo je v prieskume taká smiešna otázka, a to nebolo odo mňa práve najmúdrejšie.
Ide skôr o pochopenie, čo nám prináša prílišné podľahnutie vlastným emóciám. Občas aj tým pozitívnym, ale najmä tým negatívnym. Hnev a nenávisť nás vedú k nerozumnosti.
V jednom i druhom tábore sú ľudia, ktorí sú schopní zaujať racionálny názor v otázkach, pri ktorých nepodliehajú negatívnym emóciám. Ak sú však v nejakej otázke pod vplyvom negatívnych emócií, tak ako to vidíme pri prieskume NMS, len neochotne budú otvorení pravde. A platí to i pre ľudí, ktorí disponujú intelektom. V iných otázkach by zase podobnú mohutnú iracionálnosť vedeli ukázať niektorí voliči koalície.
A následky tohto ľudského sklonu k uzavretiu sa voči pravde sú občas šokujúce. Šok môže byť príležitosťou pozrieť sa do zrkadla. Uvedomenie si vlastných omylov pomáha ľahšie znášať omyly tých druhých. A to znamená zmenšenie spoločenského napätia.
V tom je prieskum NMS príležitosťou a v tom zmysle dobrou správou. Samozrejme, nie každá príležitosť býva využitá. To je tá menej dobrá správa.
