Majstrovstvá sveta v hokeji sú pre Slovákov každoročným sviatkom. Kým hráči bojujú na ľade, pred obrazovkami prebieha iný druh súboja – ten o názory, emócie a vášne. Komentátori, ktorí nás šampionátom sprevádzajú, sú v prvej línii. Pavol Pindjak a Richard Weinfortner, známe tváre JOJky, to dobre poznajú. Spolu s každým zápasom si odkrútia nielen hodiny pred mikrofónom, ale často aj nepríjemné odkazy v diskusiách.
Obaja však ostávajú nohami pevne na zemi. Na otázku, ako sa vyrovnávajú s nenávistnými komentármi, odpovedajú až prekvapivo pokojne. Možno preto, že si uvedomujú – kritika je daňou za viditeľnosť.
„Na hejty sa zvyčajne nepripravujem. Nemám zásadný problém, keď fanúšik vyjadruje svoj názor na hráča, trénera, rozhodcu, komentátora alebo moderátora. K sledovaniu televízie to do istej miery patrí. S nejakými hranicami, samozrejme,“ hovorí Richard Weinfortner, známy svojím vecným a civilným komentovaním.
Jeho slová akoby z oka vypadli aj Pavlovi Pindjakovi, ktorý priznáva, že nenávisť vie niekedy zasiahnuť: „Občas to vie zamrzieť, ale jediná šanca, ako sa tomu vyhnúť je nič nerobiť a o nič sa nesnažiť. A touto cestou ísť nechcem. Keď sa diskutuje, to znamená, že o to je záujem. Aspoň vieme, že nás diváci sledujú.“ Nie je to len o egu, ale aj o spätnej väzbe. Tá, ak má hlavu a pätu, môže byť pre komentátorov dokonca užitočná.
Slovenskí fanúšikovia sú vášniví – a aj keď to niekedy znamená, že sú kritickí, z toho istého zdroja pramení aj ich vernosť. Byť komentátorom počas hokejových MS znamená byť pod drobnohľadom miliónov. No ako ukazujú Pindjak a Weinfortner, dá sa to zvládať s nadhľadom, humorom a dávkou ľudskej zrelosti.
V čase, keď má každý svoj názor, sú títo dvaja dôkazom, že aj hlas z televízneho štúdia môže zostať pokojný – bez ohľadu na hluk zvonku.
