V decembri 2010 predali majoritný podiel v najväčšom slovenskom portáli medzinárodnému investorovi. Biznis v Azete tým pre nich ale nekončí. Pôvodní majitelia Azet.sk vo vedení portálu ostávajú a plánujú mu budúcnosť. Točiť sa bude pravdepodobne najmä okolo akvizícií, na ktoré bude pod patronátom Ringier Axel Springer (RAS) dostatok prostriedkov. Kde inde si budú čerstvo prepojené médiálne značky pomáhať, musia ešte len vymyslieť. Mediálne.sk sa rozprávalo so šéfom Azetu Milanom Dubcom a jedným z akcionárov Karolom Gogolákom.
Azet dlho tvrdil, že strategického investora nehľadá. Kedy sa to zmenilo?
KG: S Ringierom sme začali vážnejšie koketovať v lete 2009. Predtým sme mali zopár stretnutí, ale skôr nezáväzných, spoznávacích. V momente, kedy sme publikovali informácie, že sa možno niekedy predáme, bol ten proces už v pomerne pokročilom štádiu. Tým, že sme rozbiehali tender medzi potenciálnymi investormi, bolo veľmi pravdepodobné, že by nejaké informácie presiakli navonok. Radšej sme s touto informáciou vyšli my, než keby sa mali šíriť chýry.
Tým ste sa aj tak nevyhli.
KG: Áno, šírili sa rôzne informácie. No náš záujem bol aj iný – konkrétne, udržať celý proces kompetitívny čo najdlhšie, mať čo najdlhšie pripravených investorov, ktorí s nami boli ochotní podpísať zmluvu. Preto pre nás bolo dôležité aj šíriť určité informácie na trhu naším spôsobom.
Okrem RAS sa o nikom verejne nehovorilo ako o vážnom záujemcovi. Koľko ste mali serióznych ponúk?
KG: Začiatkom roku, keď sme rozbiehali oficiálny tender, sme oslovili iba vážnych záujemcov, s ktorými sme už predtým boli v kontakte. Bolo niekoľko vážnych záujemcov, ktorí nám dali nezáväzné a potom aj záväzné ponuky. Ringier bol jeden z nich a z našej strany bol vyhodnotený ako najlepší potenciálny investor pre Azet.
Kto boli ďalší záujemcovia?
KG: Nemôžeme o nich hovoriť, keďže sme s každým mali podpísané NDA. Ak sa niekto z nich niekedy k tomuto vyjadril, tiež si nemôžeme dovoliť to potvrdzovať ani vyvracať, ani inak to komentovať.
Zdroj: Maňo Štrauch
Na jar ste v rozhovore pre Sme.sk hovorili o svojej predstave tykajúcej sa hodnoty Azetu. Do akej miery sa reálna predajná cena priblížila tejto sume?
KG: Všetci majitelia sme sa dohodli, že sa k cene nebudeme vyjadrovať.
Aké kritériá okrem ceny boli pre Azet dôležité?
KG: Ringier nám ponúkol najlepšiu cenu, ale ponúkol aj najlepšie podmienky budúcej spolupráce. A do tretice, vnímame ho ako veľmi seriózneho partnera pre Azet, ktorý nám pomôže firmu rozvíjať ďalej.
Čo konkrétne znamenajú dobré podmienky do budúcnosti?
KG: Je to silná spoločnosť - mediálne aj finančne. To nám môže pomôcť do budúcna robiť akvizície, na ktoré by sme si sami netrúfli.
Čiže je kľúčová v podstate budúca finančná výpomoc.
KG: Nie je kľúčová, ale je jedna z dôležitých.
To znamená, že už máte vyhliadnuté služby, ktoré by boli pre vás zaujímavé?
KG: Áno, ale je ich čoraz menej, keďže väčšinu sme už kúpili (smiech).
MD: Stále ich ale ešte niekoľko ostáva.
Aká je minimálna hranica návštevnosti, aby bola služba zaujímavá pre Azet?
KG: Od 100-tisíc hore nás zaujíma všetko.
Majoritu v Azete kúpila firma, ktorá má na slovenskom internete menšie know-how ako vy. V čom bude Azet prínosom pre RAS?
KG: To je otázka skôr pre majoritného vlastníka, avšak tak ako to vidím ja, Ringier je naozaj veľký mediálny hráč, a práve preto, že nemá až tak rozvinuté internetové aktivity, bola preňho zaujímavá akvizícia Azetu. Okrem toho, budeme fungovať samostatne, no identifikovali sme určité synergické oblasti.
To znamená, že žiadne konkrétne zámery, kam Azet smerovať, ako ho ďalej budovať, ste s Ringierom pred podpisom nepreberali?
KG: Predstavu samozrejme máme už teraz. Sedeli sme na túto tému s ľuďmi v Ringieri, takisto aj s vedením vo Švajčiarsku. To že o tom nehovoríme úplne konkrétne, nie je preto, že by sme v tom nemali vo všeobecnosti jasno. Ale nechceme hovoriť o veciach, ktoré si budú vyžadovať ďalšiu analýzu a bude potrebné, aby sa ľudia na oboch stranách k tomu stretli. Keď budú zrelé, budeme o nich vedieť hovoriť viac.
Stretli ste sa v pozícii, kedy máte viacero produktov rovnakých - ženské, mužské magazíny, spravodajstvo – to sú zrejme pomerne jasní kandidáti na synergie.
KG: My vnímame Ringier ako takú “content factory” s obrovským množstvom obsahu. Je teda pravdepodobné a možné, že naše obsahové magazíny budú čerpať viac autorského obsahu po dohode práve z Ringieru.
Na druhej strane vy máte na vysokej úrovni zase interaktívne služby - aké sú možnosti tu?
KG: Existuje predstava, že by sme naše komunity prepojili nielen s našimi magazínmi, ale aj s magazínmi, ktoré má Ringier.
Ako do procesu predaja Azetu vstupovali vaše vlastné akvizície – napríklad Živé alebo Hyperinzecia? Chvíľami sa zdalo, akoby ste toho chceli do podpisu s Ringierom stihnúť čo najviac.
MD: Sú aj veci, ktoré sme nestihli.
KG: Proces s Ringierom trval naozaj veľmi dlho. Na cene sme boli dohodnutí v podstate už v lete a od leta sa vyjednávalo o zmluve. Firma popri tom bežala normálne ďalej. Možno to vyzeralo, že sa snažíme niečo stihnúť, ale pravda bolo taká, že na veciach sa pracovalo predtým, počas rozhovorov s Ringierom a bude sa aj naďalej. Možno teraz budú takéto kroky v Azete ešte rýchlejšie, keďže rokovania o vstupe investora stáli veľa energie nás ako štyroch majiteľov a teraz sa budeme môcť vrátiť k bežnej agende.
RAS nedávno prezentoval svoju predstavu toho, kde vidí budúcnosť on-line služieb - a nie je to v obsahu. Podľa informácií, ktoré sa objavili v médiách, to je skôr v službách typu Ticketportal. Ako toto ovplyvní budúcnosť Azetu?
KG: Nemyslím si, že by Ringier nevidel budúcnosť v obsahu. Doteraz žiadny rozhovor, ktorý sme s nimi mali, tomu nenasvedčoval.
Silné zázemie máte ale mimo Pokecu najmä v obsahu. Práve takéto služby ste najviac spúšťali v posledných rokoch.
MD: My v podstate už niekoľko rokov neprestajne diverzifikujeme, takže v tomto smere s Ringierom súhlasíme - nie je dobré sa sústrediť na jednu oblasť. Radi budeme spúšťať nové veci, lebo to je to, čo sme robili aj doteraz.
Ktoré oblasti budú teda pre budúcnosť kľúčové?
KG: Z našich rozhovorov vyplynulo to, že sa budú naďalej rozvíjať tri strategické nohy, ktoré Azet má už dnes: komunity, katalóg a display reklama. Štvrtá noha, ktorá zatiaľ nie je veľmi silná, ale budeme na nej pracovať, sú inzertné portály.
Ako bude fungovať rozhodovanie o ďalšom smerovaní Azetu po vstupe nového akcionára?
KG: Ringier kúpil 70 percent firmy a má k tomu zodpovedajúce práva a povinnosti. Tridsať percent sme si nechali my takým istým podielom, ako doteraz - Milan Dubec má 15 percent, ja, Marek Václavík a Roman Dzamko máme po päť percent. Vo firme teda ostávame naďalej ako akcionári a členovia predstavenstva. Milan Dubec a Roman Dzamko už v predstavenstve boli, ja a Marek Václavík doňho vstupujeme. Plus do predstavenstva prichádza Peter Mertus a Martin Mihálik ako zástupcovia Ringieru. Predstavenstvo bude rozhodovať v zmysle právomocí, ktoré sú mu vyhradené akcionármi, nadpolovičnou väčšinou, ale budeme sa snažiť o konsezus s Ringierom. Naďalej ostávame aj v manažmente firmy tak ako doteraz.
Pred niekoľkými mesiacmi ste hovorili o tom, že v prípade predaja Azetu existuje viac možností. Nechať si podiel a ostať v manažmente bola iba jedna z nich. Prečo nakoniec padlo práve takéto rozhodnutie? Bola to vaša požiadavka alebo to bol návrh zo strany Ringieru?
KG: Tých modelov, ktoré sme prebrali s Ringierom, bolo viacej. Po vzájomných rokovaniach sa toto ukázalo ako najlepší model.
V čom je najlepší?
KG: Pre nás je benefit v tom, že Ringier je silná firma a veríme tomu, že veľmi pomôže Azetu. Ringier mal záujem na tom, aby sme ostali aj v akcionárskej štruktúre, keďže majú záujem nás motivovať v ďalšom zhodnocovaní firmy a náš záujem je ten istý.
Vytvorí vstup Ringieru aj priestor na to, aby Azet viac experimentoval s novými službami, prípadne sa púšťal do minoritnejších projektov, aké doteraz neskúšal?
MD: Myslím si, že inovujeme už teraz. Ale robiť služby, ktoré by zasiahli tri percentá používateľov internetu nie je naším cieľom. Robíme služby, ktoré sú zaujímavé pre väčšie percento ľudí. Už teraz investujeme aj do produktov, ktoré nie sú ziskové - napríklad Bazar.sk je teraz v rozvojovom štádiu a ešte na seba nezarobí. Momentálne pripravujeme novú verziu e-mailu, pritom e-mail je vo všeobecnosti najdrahšia služba a nezarába na seba.
Podobný typ imidžovej služby, ktorú by portál skrátka mohol chcieť mať vo svojom portfóliu, je Vybrali.sme.sk, pri ktorom bola pred pár rokmi aktuálna otázka, ako ho Petit Press speňaží. Viete si predstaviť aj takéto experimenty - nový typ produktu bez overeného biznis modelu?
KG: Pravdepodobne u nás nenastane odklon od dôrazu na profitabilitu. Výhoda Ringieru je ale v tom, že je to medzinárodná firma so skúsenosťami z iných trhov. Možno nám pomôže aj v tom, že tam, kde iní musia experimentovať, my budeme môcť čerpať know-how zo zahraničia.
Nakoľko je reálne, že by sa Azet pokúsil pod patronátom Ringieru expandovať do zahraničia?
MD: Sú aj také možnosti.
Za posledné dva roky sa Slovensko nieslo v mene Facebooku, napriek tomu Pokecu návštevnosť stále neklesá. Ako si to vysvetľujete?
MD: Ľudia sa síce prehrnuli na Facebook, ale stále ostali aj na Pokeci - skrátka rozdelili svoj čas. Majú dva profily, ktoré spolu možno nesúvisia. Jeden, kde sú konzervatívnejší a vystupujú na ňom pod vlastným menom, a druhý kde sú anonymní a otvorenejší. To sme v podstate aj očakávali - nie že z Facebooku ľudia odídu, ale že rozdelia svoj čas.
Zdroj: Maňo Štrauch
Nie tak dávno ste sa ľudí snažili presvedčiť, aby vystupovali aj u vás pod vlastným menom.
KG: Pokec prešiel nejakým vývojom a jedným z krokov tohto vývoja bol redizajn, v rámci ktorého sa pridala v tom čase používateľmi žiadaná funkcionalita. To, že jedna časť ľudí tú funkcionalitu žiadala a druhej nevadila, pre nás znamenalo, že ju môžeme bez problémov spustiť. A podobne to budeme robiť aj ďalej. Vždy sa ale nájdu veci, ktoré neoslovia všetkých, alebo oslovia povedzme len päť percent používateľov.
Facebook vzbudzuje čoraz väčší záujem aj u marketérov a potenciálnych inzerentov. Ako toto pociťuje Pokec?
MD: Príjmy z reklamy na Pokeci stále rastú, rovnako ako na ďalších našich službách. Nepociťujeme, že by nám Facebook uberal prostriedky. Možno iné subjekty na trhu to cítia viac. Koniec koncov je fakt, že na trh vstúpil nový konkurent, časť peňazí teda asi smeruje do Facebooku. Vyzerá to ale tak, že to nie sú tie peniaze, ktoré plynuli k nám.
Čo je momentálne váš inzertne najsilnejší produkt?
MD: Toto by som nerád definoval, sú to interné informácie, ktoré nezverejňujeme.
Konkurencia je v posledných mesiacoch veľmi aktívna v mobilnom segmente. Aké máte plány vy?
MD: Plány? Máme najväčší podiel v reklame na mobiloch, tiež Ringier patrí k najsilnejším hráčom na Slovensku, čo sa týka vývoja aplikácií na mobily.
To je síce pravda, ale konkurencia, na rozdiel od Azetu, viac inovuje - prináša aplikácie pre mobilné platformy a snaží sa využívať ich špecifiká.
MD: Ale to nemá zmysel, vyrábať aplikácie, pokiaľ máme verzie pre mobil. Vyrobíte desať aplikácií, pritom vám stačí urobiť jednu zoptimalizovanú HTML verziu dostupnú z mobilu. A toto my máme pre Pokec, Aktuality, Šport.sk, Divu, pripravuje sa Najmama a nový e-mail bude mať tiež mobilnú verziu. My v tom segmente fungujeme. A nielen to, máme najlepšie čísla a od začiatku roka reálne predávame reklamu, čo ostatní zatiaľ nerobia.
To je rozdiel pohľadov, či robiť aplikácie alebo optimalizované verzie. Človek by možno čakal, že v tomto pôjde trhový líder inovatívnejšou cestou.
MD: Je to otázka prostriedkov. A na toto máme obmedzené prostriedky. Ak by sme mali vyrábať aplikácie pre iPhone, Android, Javu a ďalšie platformy každú zvlášť, bolo by to štyri alebo päť aplikácií, na ktoré by sme potrebovali štáb ľudí. Radšej tých ľudí vezmem a dám im za úlohu vyrábať normálne weby. Vezmite si koľko internetových služieb sme tento rok spustili alebo redizajnovali my a koľko konkurencia, ktorá launchuje aplikácie pre iPhone. My sme robili vlani redizajn Aktualít, tento rok redizajn Aktualít a na budúci rok pripravujeme ďalší. Ale v konečnom dôsledku Ringier má pripravené aplikácie na iPad a iPhone svojich dôležitých produktov, takže sa úplne tejto oblasti nevyhýbame, je to otázka rozdelenia úloh v spolupráci.
