Na začiatku je iskra

Do trollovania sa nechalo vtiahnuť 35 percent tých, ktorí mali za sebou ľahký test a prečítali si tri neutrálne príspevky. Toto percento ale vyskočilo u dobrovoľníkov, ktorí mali za sebou ťažký test, až na úroveň 50 percent a to aj napriek tomu, že si prečítali tri neutrálne komentáre. Najhoršie dopadli ľudia, ktorí prešli náročným testom a čelili trollom. Až 68 percent z týchto ľudí reagovalo na trollov agresívne.

Na to, ako človek odpovie v komentároch, má vplyv aj deň v týždni. Vedci sa pozreli na komentáre na portáli televízie CNN. Od roku 2012 získali dáta o 1,15 milióna používateľov v rámci 200-tisíc diskusií a 26,5 milióna komentárov. V rámci týchto komentárov zachytili aj príspevky, ktoré administrátori stránky zmazali.

Pondelok patrí medzi najmenej obľúbené dni v týždni a práve tento deň láka k zmene identity na trolla aj inak nudného manažéra, učiteľa na strednej škole, mamičku, ktorá práve uspáva svoje dieťa s vedomím, že svojho pracujúceho muža ďalšie dni neuvidí alebo novinára, ktorého to v práci nebaví.

Postupne, ako dni ubiehajú a víkend sa blíži, ich tón sa zmierňuje. Vedci zistili, že aj trollovanie má akýsi cirkadiálny rytmus, teda vnútorné hodiny v rámci jedného dňa. Vo všeobecnosti platí, že najmenej útočných komentárov pribúda ráno a doobeda, keď sme oddýchnutí a postupne, keď sa deň chýli ku koncu, sa nálada mení a stupňuje sa aj vulgarita.

Na zárodok útočných komentárov pritom stačí len máličko: náznak cynizmu alebo irónie a ďalšie komentáre naberajú na útočnej sile ako snehová guľa. „Na začiatku je iskra. Je to špirála negativity,“ vraví profesor počítačových vied na Stanforde Jure Leskovec, ktorý sa na štúdii zúčastnil.

Nóri schladia agresorov kvízom

Návod ako sa účinne brániť voči trollovinám neexistuje. Médiá môžu diskusie zakázať, alebo ich moderovať. Vydavatelia sú si vedomí, že agresívne komentáre ľudí odrádzajú. V prieskume agentúry Nielsen Admosphere medzi slovenskými používateľmi uviedlo 31 percent opýtaných ako dôvod nesledovania diskusií práve agresívne vystupovanie prispievateľov. Je to podobné ako v reálnom živote. Nikomu sa nechce vojsť do miestnosti, kde banda agresorov po sebe jačí. 

Zaujímavý koncept zaviedli pod článkami na nórskom serveri NRK. Kto chce vstúpiť do komentárov, musí najprv správne odpovedať na tri otázky, ktoré sa k textu vzťahujú. Nórski novinári veria, že krátkym kvízom odradia internetových trollov a nahnevaných diskutérov. Dúfajú tiež, že čitatelia počas 15 sekúnd, ktoré zodpovedanie otázok zhruba zaberie, vychladnú a lepšie si svoj príspevok premyslia. Diskusia tak má byť vecná a bez urážok.

Pre bežných ľudí je najúčinnejšou zbraňou jednoduchá rada – trollov netreba kŕmiť reakciami. Už v roku 2014 autorky štúdie zistili, že ešte viac ako na psychopatii a sadizme sa trollovanie na Facebooku zakladá na pôžitku z toho, že táto aktivita napadnutého človeka otravuje.

„Suma sumarum, u používateľov Facebooku, ktorí sa uchyľujú k trollovaniu, je vyššia pravdepodobnosť, že ich k správaniu motivuje snaha škodiť druhým ľuďom. Považujú ju za svojho druhu spoločenskú odmenu,“ povedala jedna z autoriek štúdie Naomi Crakerová z Federation University.

To znamená, že pobúrené reakcie troll očakáva a motivujú ho pokračovať. Racionalita a argumenty sú potom zbytočné, trolla sa nezbavíte. Takýmto komentárom sa dá vyhnúť len vtedy, keď na ne nebudete reagovať. Následne záujem agresorov opadne a oni sa presunú niekam, kde dostanú spätnú väzbu a nebudú ignorovaní.