Priznajte si to. Nestalo sa vám niekedy, že ste do diskusie pod článkom alebo na sociálnej sieti nepísali niečo útočné a agresívne? Niečo, čo ste možno oľutovali, pretože ste nenávistným komentárom urazili iného človeka, ktorému by ste to v bežnej komunikácii nepovedali? Gratulujeme. Na pár minút ste sa stali internetovým trollom, ktorý provokuje a uráža druhých.

Pod článkami na internete sa to hemží komentármi. Často ide o útočné, xenofóbne a vulgárne reakcie čitateľov, ktorí si vybíjajú zlosť a frustráciu. Obete trollingu často mávnu rukou a povedia si, že trollovia sú zväčša aj tak asociáli, divní ľudia alebo blázni a ich názormi sa nechcú zaoberať. To je však chyba.

Akú máš náladu, taký si troll

Najnovšia štúdia amerických vedcov z univerzít Stanford a Cornell dospela k záveru, že autormi útočných správ sú často aj rozumní a normálni ľudia, ktorí skrátka raz za čas vypustia na internete paru a stanú sa jednoducho trollmi, ktorí na internete „vypenia“.

Najčastejšie menia svoju civilnú identitu za masku trolla v nedeľu a pondelok večer od 22:00 do tretej hodiny rannej. Zrejme uhádnete prečo. Nedeľa a pondelok sú dni, ktoré nie sú príliš obľúbené pre ľudí, ktorí nemajú svoju prácu ako hobby, alebo nepatria do sorty vorkoholikov.

„Chceli sme pochopiť, prečo je trolling dnes taký bežný. Vo všeobecnosti sú trollovia indivíduá, ktoré vykazujú sociopatické znaky, ktoré sa občasne objavujú v konverzáciách. Ale skutočne sú to len oni?“ pýta sa spoluautor štúdie Justin Cheng.

Cieľom analýzy bolo poukázať, či trollovanie vychádza z charakterových vlastností človeka, alebo do tohto správania vstupujú externé faktory, ako vyprovokovanie či nálada. Trollovia podľa skorších štúdií vykazujú znaky psychopatie, machiavelizmu (cynizmus), sadizmu a narcizmu, ale to nie je všetko.

Za trollingom vo väčšine prípadov je jednoducho zlá nálada ich autorov. Vedci si to potvrdili na vzorke 667 dobrovoľníkov, ktorých rozdelili na dve skupiny. V prvej časti experimentu dali skupinám test. Jednej skupine ťažký a druhej ľahký. Po jeho absolvovaní mali dobrovoľníci vyplniť dotazník, v ktorom ohodnotili svoju náladu, ako zlosť, depresiu, pocity šťastia alebo úzkosť. Tak ako sa očakávalo, vedci zistili, že dobrovoľníci, ktorí mali za sebou ťažký test, sa cítili horšie a nemali dobrú náladu.

Následne si mali obe skupiny prečítať článok a napísať do komentárov aspoň jeden príspevok. V komentároch boli vložené tri príspevky. Časť dobrovoľníkov videla tri neutrálne komentáre a časť z nich musela čeliť trom útočným príspevkom trollov.